Strniskové medziplodiny sú v radoch pestovateľov obľúbené a najviac pestované. Je to dané tým, že technológia pestovania je pomerne jednoduchá a nevyžaduje si žiadne špeciálne technické vybavenie. Pri vyratúvaní plusov strniskových medziplodín nesmieme zabudnúť ani na prijateľnú cenu vstupov, ako aj dotačnú podporu medziplodín v rámci agroenvironmentálnych opatrení.

Širšie uplatnenie strniskových medziplodín si môžeme spojiť aj so stúpajúcou koncentráciou obilnín v osevných postupoch a hľadaním vhodných prerušovačov obilných sledov.

Možnosti využitia medziplodín

Pestovanie strniskových medziplodín prináša pestovateľom viacero pozitív:

  • Zelené hnojenie
  • Kŕmenie na zeleno
  • Regulácia zaburinenia a výdrolu
  • Potláčanie chorôb a škodcov
  • Ochrana pôdy pred eróziu
  • Znižovanie strát dusíka do podzemných vôd

Dr. W. Schmidt z Nemecka porovnával obsah dusíka (Nmin) v pôde v decembri na poliach s medziplodinami a bez nich. Zistil, že horčica biela a facélia vratičolistá majú významný vplyv na zníženie obsahu dusíka v pôdnom profile 0 – 0,9 m. Potvrdil tak, že pomocou strniskových medziplodín vieme znížiť straty dusíka do pôdy v jesennom období.  Okrem toho psa mu podarilo zistiť, že nevymŕzajúce strniskové medziplodiny dokážu prijímať dusík aj pri teplom priebehu zimy a skoro na jar, než dôjde k výsevu hlavnej plodiny.

Pestovanie strniskových medziplodín prináša aj ďalšie benefity, a to v podobe ochrany rastlín či regulácie burín. A to sa samozrejme premietne aj do zníženia nákladov na pestovanie a teda ah do zvýšenia efektivity podniku. Podľa Václava Branta z Českej zemědělskej univerzity v Prahe môžeme pestovaním horčice bielej, reďkvi olejnej, repky ozimnej, slnečnice ročnej alebo facélie vratičolistej ako strniskových medziplodín znížiť napadnutie jačmeňa jarného, pestovaného po ozimnej pšenici, chorobou päty stebiel (Fusarium culmorum, Bipolaris sorokiniana, Rhizoctonia spp., Pseudocercosporella herpotrichoides).

Ak chceme fytosanitárny (ozdravujúci účinok rastlín na úrodnosť a vlastnosti pôdy) efekt ochrany ešte zvýšiť, Václav Brant odporúča výsev medziplodín doplniť o organické hnojenie.

Tipy a praktické skúsenosti

Široké uplatnenie majú vymŕzajúce či nevymŕzajúce strniskové medziplodiny aj v rámci pôdoochranných technológií. Do vymrznutej alebo nevymrznutej medziplodiny je možné siať cukrovú repu, kukuricu, ale aj zemiaky. Podľa V. Branta, technológia výsevu cukrovej repy do vymrznutého porastu horčice bielej zlepšila stabilitu pôdnych agregátov, ktorá predstavovala 43,1 % (u konvenčnej technológie iba 30,1 %) a zvýšila infiltračnú schopnosť pôdy (schopnosť pôdy vsakovať vodu). Potvrdil sa aj pokles povrchového odtoku vody.

Nižšia zaburinenosť zemiakových hrobčekov v polovici marca zas preukázala, že jesenné ozelenenie hrobčekov horčicou bielou a reďkvou olejnou, ktoré boli vysiate v auguste, je výborným riešením, ako eliminovať buriny v zemiakoch na jar. V. Brant upozorňuje, že aby horčica biela potlačila výdrol jačmeňa, je potrebné, aby narástla do výšky minimálne 0,68 m. Pri výške porastov v rozmedzí 0,35 až 0,45 m redukciu výdrolu nezaznamenal.

Strniskové medziplodiny ako krmivo

Ak by sme chceli o medziplodinách rozmýšľať ako o zdroji potravy pre zvieratá, musíme si uvedomiť, že z hľadiska nákladovosti výroby predstavujú medziplodiny spolu s ostatnými jednoročnými krmovinami (v porovnaní s viacročnými krmovinami alebo TTP) menej vhodný variant. A to preto, lebo náklady na osivá a technológiu založenia porastu sú vyvážené jedinou, spravidla nie veľmi vysokou kosbou krmoviny priemernej kvality. Podľa V. Branta strniskové medziplodiny predstavujú skôr nárazový, nestabilný a nutrične veľmi variabilný zdroj krmovín. Zväčša je výhodnejšie zapracovať ich do pôdy a „skŕmiť pôdnymi mikroorganizmami“, než sa zaťažovať ďalšími nákladmi na zber, transport a ďalšiu manipuláciu s neistým výsledkom. Jediným ekonomicky výhodným riešením je „nízkonákladové“ spásanie týchto porastov, ktoré je však vzhľadom na vzdialenosti a organizáciu pastvy obmedzené na lokálne využitie v okolí objektov živočíšnej výroby a spravidla iba pre určité kategórie zvierat.

Rada na záver

      • Kombináciou zaorávky slamy a zaradením strniskových medziplodín dosiahneme fytosanitárne (ozdravujúce) pôsobenie na hlavnú plodinu.
      • Použitie strniskových medziplodín pre zelené hnojenie má jednoznačné fytosanitárne účinky a vedie k zníženiu napadnutia päty stebiel.
      • Aplikácia organického hnojenia bez zaradenia medziplodiny zdravotný stav päty stebiel neovplyvňuje, popr. zhoršuje.
      • Vo všeobecnosti sa predpokladá, že zelené hnojenie prispievajúce k zvýšeniu mikrobiálnej aktivity pôdy vedie k zníženiu možnosti premnoženia populácie fytopatogénnych pôdnych húb v pôde.

 

Tab. : Príklady rastlinných druhov a ich zmesí využiteľných ako strniskové medziplodiny

Raastlinný druh výsevok

(kg ha-1)

termín výsevu využitie
Ďatelinoviny a strukoviny
bôb obyčajný + vika siata + hrach poľný 30 + 50 + 50 do 10. augusta K, ZH
bôb obyčajný + vika siata + hrach poľný 100 +20+20 do 10. augusta K, ZH
ďatelina purpurová 25 do ½ augusta ZH, K
lupina biela 240 do 10. augusta ZH, K
 lupina modrá 180 do 10. augusta ZH, K
 lupina žltá 140 do 10. augusta ZH, K
 vika huňatá + ďatelina purpurová 30 + 10 do 10. augusta K, ZH
Trávy
mätonoh mnohokvetý 40 do 30. augusta PO1, ZH
mätonoh trváci 20 začiatok augusta PO1, ZH
 mätonoh mnokovetá a mätonoh trváci 30 + 20 do 30. augusta PO1, ZH
raž siata 100–150 do 10. augusta PO1, ZH
 zmesi tráv s ostatnými druhmi
mätonoh mnohokvetý + repka ozimná 25 + 2 do ½ augusta ZH
ďatelina jednoročná +ďatelina obrátená 20 + 10 do ½ augusta ZH
 mätonoh trváci + ďatelina obrátená alebo ďatelina purpurová 20 + 10 do ½ augusta ZH
 mätonoh mnohokvetý + kostrava lúčna + ďatelina purpurová 8 + 8 + 10 do ½ augusta PO1, ZH
Ostatné druhy
horčiva biela* 15–22 do 10. septembra ZH, PO2
horčica čierna* 8–10 do 10. septembra ZH
horčica sareptská* 5–10 do 30. augusta ZH
ľaničník siaty 8–12 do ½ augusta ZH
 pohánka obyčajná 60 do ½ augusta ZH, PO2
 reďkev olejná* 10–30 do ½ augusta ZH, PO2
 repica ozimná* 6–10 do 30. augusta ZH
 repka jarná* 8–16 do ½ augusta ZH, PO2
repka ozimná* 8–12 do 30. augusta ZH1
 facélia vratičolistá 8–12 do 30. augusta ZH, PO2

(Zdroj: V. Brant, 2008)

K – kŕmna medziplodina, ZH – zelené hnojenie, PO – mulč pre pôdoochranné technológie, 1 – nevymŕzajúca, 2 – vymŕzajúca, * možnosť hnojenia dusíkom (eliminácia dusíkovej depresie pri zaorávaní slamy)

Pridať komentár