Skip to main content

Prezimovanie porastov repky je ako lotéria. Buď sa to skončí dobre, alebo zle. Do hry vstupuje veľmi veľa hráčov. Najrafinovanejším a najobávanejším súperom je počasie. Hrá si podľa vlastných pravidiel.

Ale nejaké to eso v rukáve máme aj my. Informácie o úspešnom prezimovaní porastov repky sme našli u vedcov z Kansaskej štátnej univerzity v USA (K-State).

Základným predpokladom prezimovania je dobre vzídený porast. Tak ako sme písali v predchádzajúcom článku Zakladanie úspešných porastov repky, rozhodujúcim kritériom pri vzchádzaní porastov je hĺbka sejby. Vedci z K-State zistili, že pri hĺbke sejby 2,5 cm je miera vzchádzania porastov 100-percentná. Ak repku zasejeme 4 cm hlboko, miera vzchádzania klesne na polovicu – 52 %. No a pri hĺbke sejby 0 – 1 cm je miera vzchádzania porastov na úrovni 80 percent.

Ďalším predpokladom úspešného prezimovania sú dobre vyživené porasty. Ignacio Ciampitti, špecialista na produkciu plodín a pestovateľské systémy z K-State, odporúča porast pohnojiť dávkou 35 – 45 kilogramov dusíka na hektár. Šetrenie sa v tomto prípade neodporúča. Rastliny, ktoré nemajú dostatok živín, rastú veľmi pomaly – do zimy nestihnú dorásť do potrebnej veľkosti. Ohrozené sú aj porasty prehnojené, ktoré počas jesene vytvoria veľmi veľa nadzemnej hmoty. Riziko vymrznutia je v tomto prípade vysoké.

Ako má vyzerať rastlina pred zimou

Podľa Mika Stamma, šľachtiteľa repky z K-State, najväčšiu pozornosť by sme mali venovať koreňu. Nazýva ho aj „orgán prežitia“. Z hľadiska prezimovania je pre repku nesmierne dôležitý, lebo počas zimy z neho čerpá silu – energiu (na rozdiel od obilnín, kde orgánom prežitia je zrno). 

Ukážka koreňa repky, ktorý dorástol do rozmerov ceruzky. Rastlina bola fotená 15. októbra a siata 18. septembra. Termín sejby bol neskorší, rastlina profitovala z priaznivých klimatických podmienok.

Mike Stamm uvádza, že zimu prežije bez problémov taký koreň, ktorý má veľkostné parametre ceruzky – mal by byť rovný a dlhý. Rovnako dôležité sú aj bočné korienky, vďaka ktorým sa môže rastlina dobre zakoreniť a pomôžu jej ustáť jarné rozmŕzanie zamrznutej pôdy. M. Stamm hovorí o poľnohospodároch z Kansasu, ktorí ešte v deväťdesiatych rokoch uviedli ako dôvod nedostatočného prezimovania repky vyvrátenie rastlín počas jarného rozmŕzania a opätovného zamŕzania pôdy. Na vyvrátenie sú repky náchylnejšie na ťažkých pôdach.

 Vplyv veľkosti rastliny na prezimovanie

Repka nemá problém s prezimovaním, ale nie je jedno, v akej rastovej fáze ide do zimy. Najodolnejšia je vo fáze listovej ružice. V prípade jej poškodenia počas zimy sa na jar v tejto fáze regeneruje najrýchlejšie. Na prezimovanie vplýva aj to, v akej výške nad zemou sa listová ružica vytvorí. Na úspešné prezimovanie je potrebné, aby sa ružice tvorili čo najnižšie nad zemou. V praxi sa však často stáva, že listové ružice rastú príliš vysoko. Príčin je podľa M. Stamma niekoľko. Pri bezorbových technológiách (No till) sú na vine pozberové zvyšky. Inde sa zas na zlom prezimovaní podpísal zaburinený pozemok alebo prehustené porasty.

Na obrázku je vidieť, v akej výške sa vytvorila listová ružica v dôsledku neodpratania pozberových zvyškov

U prehustených porastov dochádza ku konkurenčnému boju o svetlo. „Bojujúce“ rastliny sa vyťahujú za svetlom a potom sa rastové ružice tvoria vyššie, ako by mali. Listy sa nachádzajú v nechránenej zóne nad zemou a takéto rastliny sú horšie chránené pred mrazom. Riziko vymrznutia je vysoké.

Dobré výsledky prezimovania môžeme očakávať vtedy, keď repka vstúpi do zimy s listovou ružicou tvorenou 5 – 8 pravými listami a počas jesenného obdobia narastie do výšky 15 – 30 cm.

 

Ak by si niekto myslel, že čím vyšší porast repky, tým bude počas zimy odolnejší, mýli sa. M. Stamm uvádza, že príliš vysoké rastliny (viac ako 50 cm) nie sú žiadna výhra – riziko vymrznutia je veľké.

Na obrázku je porast, ktorý počas jesene narástol na viac ako 50 cm. Riziko vymrznutia je vysoké.

 Kedy nám repka počas jesene prerastie?

  • Skorý termín sejby
  • Príliš vysoký výsevok, ktorý zapríčinil prehustenie porastov
  • Prehnojenie pôdy – najmä dusíkom
  • Neobyčajne teplá jeseň
  • Výber nevhodnej odrody
  • Kombinácie uvedených faktorov

Fotopríloha – autor Mike Stamm

Pridať komentár