Čím je špalda výnimočná? 

Len nedávno k nám prišla zabudnutá „šperkovnica“ – pšenica špaldová – a jej popularita rastie. Vďaka množstvu zdravotných benefitov je súčasťou racionálnej výživy. Pre väčšiu odolnosť ju preferujú hlavne v ekológii. Oproti pšenici obyčajnej má svoje špecifiká a je zaujímavá aj pre zaručený odbyt a atraktívnu trhovú cenu.

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je druh plevnatej pšenice. Podľa nálezov ju pestovali už Egypťania či Alamáni (starí Germáni) a v Európe je známa vyše 8 000 rokov. Už v 12. storočí ju Sv. Hildegarda z Bingenu popísala vo svojej zdravovede ako najlepšiu obilninu, ktorá má ozdravný účinok. Pre vyššie výnosy sa v šľachtení pokračovalo len s pšenicou obyčajnou, a tak táto pôvodná obilnina zostala v úzadí. Do popredia ju opäť dostal až rastúci záujem o ekologický spôsob poľnohospodárstva, pre ktorý je ako stvorená. Na Slovensko a do Čiech ju priviezli pestovatelia z Rakúska a Nemecka (pod menom „dinkel“) začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a postupne jej význam rástol aj v našej oblasti. Aj keď ju vnímame skôr ako alternatívu k pšenici obyčajnej, má v porovnaní s ňou omnoho viac zdravotných benefitov pre výživu človeka.

Výživové plusy špaldy

• Má vyšší obsah bielkovín (13 – 17 %) s významnou nutričnou hodnotou a lepším zložením aminokyselín ako u obyčajnej pšenice.
• Obsahuje viac mokrého lepku (36,1 %) oproti pšenici letnej (27,6 %).
• Tuk, ktorý špaldaobsahuje (2,5 %), má priaznivé zloženie vďaka vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín, čo udržuje optimálny krvný tlak a hladinu cholesterolu.
• Má podstatne nižší obsah jednoduchých cukrov ako pšenica obyčajná a je vhodná aj pre diétu.
• Je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamíny A a E, pričom obsahuje aj vzácne minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, vápnik, zinok, selén, meď, železo).
• Betakarotén a thiokyanátpôsobia regeneračne na bunky tela a chránia pred infekciami.
• Predstavuje prirodzené psychofarmakum, bez škodlivých vedľajších účinkov.
• Vďaka vyššiemu obsahu vlákniny (8 – 12 %) špalda podporuje trávenie a prečisťuje črevá, čím stimuluje imunitný systém.
• Prehrieva organizmus vďaka prekrveniu, je ľahko stráviteľná a má príjemnú orieškovú chuť.
• Vysoký obsah lepku (34 – 54 %) dáva špalde vynikajúce pekárenské vlastnosti a pečivo – najmä celozrnné – zostáva dlhšie čerstvé a šťavnaté. Gluten index je 12 (pšenica letná: 91) a sedimentačný Zelenyho index 16 ml (pšenica: 43 ml).
• Má mnohoraké použitie v kuchyni i na zdravotné účely (celé zrno, obrúsené zrno – špaldoto, krúpy, krupica, múka – biela či celozrnná, vločky, cestoviny, pečivo, otruby, kávovina, zelené zrno, slad, pivo, zdravotné vankúše z pliev).
• Má nižšiu toxicitu pre alergikov (nie je však vhodná pre celiatikov!).

Agrotechnika špaldy

Pestovateľský postup pri špalde sa len málo líši od pestovania pšenice letnej. Špalda je však menej náročná na pestovateľské podmienky, a tak ju možno pestovať aj vo vyšších a okrajových polohách, kde by už pšenica letná nebola rentabilná. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť aj voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam. Vďaka mohutnému koreňovému systému môže získavať živiny aj z hlbších vrstiev. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna. Starostlivému a pozornému hospodárovi sa určite odvďačí.

Z predplodín jej najviac vyhovujú okopaniny, najmä zemiaky skoré, ďatelinoviny, ale aj repka olejná, bôb či silážna kukurica, teda plodiny, ktoré majú nižšiu spotrebu vody a zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Zároveň dostatočne skoro ukončujú vegetačné obdobie, a tak je dosť času na kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou tejto oziminy. Nevhodnými predplodinami sú obilniny a strukoviny, ktoré by špaldu mohli ohroziť chorobami a zhoršiť jej poliehanie. Predplodiny majú značný vplyv aj na kvalitu zrna a najmä na obsah lepku.

Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, znesie aj hrudovité pozemky. Optimálne osivové lôžko musí byť v hĺbke 40 – 60 mm dostatočne utužené a nad ním rovnomerne kyprá vrstva zeminy. Hĺbka sejby záleží na pôdnych podmienkach, zvyčajne je to 3 – 5 cm. Špalda sa seje nevylúpaná v plevách. Po zasiatí povalcujte ryhovanými valcami, ktoré podporujú vzlínanie vody k osivu. Pred vzídením pobráňte sieťovými alebo prútovými bránami, ktoré zničia vyše 80 % burín.

Medzi obľúbené pôvodné odrody špaldovej pšenice sú Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn či novšie Öko-10 alebo slovenská PN Mislina. Úplnou novinkou pre jesenný osev 2020 bude nová slovenská odroda špaldovej pšenice – IS SPIRION. Táto stredne skorá až neskorá ozimná odroda má lepšie agronomické vlastnosti (odnožovanie, stredná odolnosť proti poliehaniu, rezistencia proti chorobám) aj vyššiu pekárenskú kvalitu (B/5). Má vysoký úrodový potenciál a vďaka vyššej odolnosti voči chorobám je vhodná aj pre pestovanie v ekologickom systéme poľnohospodárstva. Na Slovensku pestujeme špaldu na výmere takmer 2000 hektárov, no na výrobky sa, žiaľ, spracúva len malá časť, väčšinou ju pestovatelia predávajú na západ od Slovenska.

Počas vegetácie špalda prejavuje najmä vďaka dvojitej pleve väčšiu odolnosť voči škodcom, chorobám či nepriaznivému počasiu. Je však citlivá na hnojenie dusíkom – prehnojenie môže spôsobiť väčšie poliehanie, keďže má dlhšie steblo (aj 1,5 m). Prípadne odporúčame hnojiť organickými hnojivami v skoršom období, aby sa dusík uvoľňoval postupne v prijateľnej forme. Inak špalda nie je náročná na výživu. Na prípadný výskyt choroby päty stebla či múčnatky trávovej použite dostupné ošetrenie, podľa tlaku chorôb.

Úrodnosť špaldy je nižšia, ale vďaka tvorbe odnoží môže dosahovať okolo 3 – 6 t/ha. Zberajte ju v plnej zrelosti. Klasové vreteno je lámavé a pri mlátení sa rozpadá na jednotlivé klásky. Preto je pri zbere potrebné znížiť nastavenie otáčok mlátiaceho bubna, priháňača i ventilátora obilného kombajnu. Viac sa otvárajú sitá. Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré predstavujú asi 30 % hmotnosti. Síce zaberie viac miesta v sklade, na druhej strane však chráni zrnko pred hubovitými chorobami a škodcami. Pre získanie zrna je potrebné ho očistiť na špeciálnej lúpačke.

Cena

Cena vylúpanej bio špaldy na trhu je zaujímavá, podľa roku sa pohybuje od 280 do 600 eur na tonu. Cena nevylúpanej špaldy u pestovateľa môže byť okolo 180 až 250 EUR/t. Dopyt po tejto hodnotnej obilnine rastie vďaka vyššiemu záujmu o zdravý životný štýl. Európa je najväčším svetovým pestovateľom i spotrebiteľom špaldy a investori predpokladajú rozvoj jej pestovateľských plôch aj v nasledujúcich rokoch.

Top 10 osobitostí špaldy