Správne vykonaná ochrana obilnín proti hubovým patogénom a škodcom je kľúčovým prvkom v ich pestovaní s priamym dosahom na rentabilitu výroby, keďže choroby dokážu v priaznivých podmienkach svojou škodlivosťou výrazne znížiť úrody a kvalitu produkcie. Zanedbanie fungicídnej ochrany môže pre patogény v priaznivej sezóne spôsobiť pokles na úrodách o viac ako 50 %.
Široké spektrum patogénov
Obilniny počas rastu napáda široké spektrum patogénov. Rastliny sú ohrozované od klíčenia až po dozrievanie zŕn v klase. Cieľom pestovateľa by tak malo byť v čo najvyššej miere obmedziť pôsobenie patogénov a súbežne mať na zreteli rentabilitu pestovania.
Medzi najvýznamnejšie choroby obilnín patrí pleseň snežná, múčnatka, steblolam, hrdza trávová, pšeničná a plevová, septoriózy, helmintospóriová škvrnitosť, tzv. DTR, ramuláriová škvrnitosť a fuzariózy.
Samostatnú kapitolu predstavujú vírusové choroby, ako vírusová zakrpatenosť pšenice a pod., prenášané škodcami. Dôležité je uvedomiť si, že choroby sa v porastoch len ojedinele vyskytujú jednotlivo. To znamená, že rastliny sú počas sezóny napádané viacerými chorobami naraz a to kladie zvýšené nároky na správnu realizáciu ochrany. Každej chorobe vyhovujú pre jej šírenie rôzne klimatické podmienky. Kým múčnatka obľubuje vlhšie podmienky, prehustené a prehnojené porasty, hrdziam vyhovuje suché a teplé počasie. Väčší výskyt septorióz môžeme očakávať napríklad po miernej ale vlhkej zime. Infekcie fuzarióz sa najrýchlejšie rozvíjajú pri teplote 25 °C a vysokej vzdušnej vlhkosti.
Správne načasovanie ošetrenia je kľúč k úspechu
Na trhu s pesticídmi je dnes široká škála prípravkov na ochranu obilnín pred hubovými chorobami. Konvenčný pestovateľ si môže vybrať od lacnejších, jednozložkových fungicídov až po drahšie, viaczložkové systémové prípravky. V rámci ekologického systému pestovania je taktiež v ponuke široké množstvo produktov. Kľúčovým aspektom je však ich správne použitie, čo sa týka najmä správne zvolenej dávky prípravku a termínu aplikácie. Vo všeobecnej agrotechnike sú termíny aplikácie vo fungicídnej ochrane obilnín rozdelené na štyri termíny, T0, T1, T2 a T3.
T0 – pred objavením sa 3. listu (BBCH 30-31). Tento termín je v praxi využívaný najmä na ochranu proti chorobám báz stebla a múčnatke, kedy sa porasty ošetrujú na konci odnožovania.
T1 – objavenie sa 3. listu (BBCH 32). V tomto čase je možné regulovať skorý výskyt septorióz, v praxi však ide o ojedinelú aplikáciu.
T2 – objavenie sa vlajkového listu (BBCH 39). Je to hlavný termín fungicídnej ochrany obilnín, ktorého úlohou je ochrániť posledné dva listy, rozhodujúce pre tvorbu úrody. Vlajkový list sa svojou fotosyntézou podieľa na tvorbe zrna v klase až 75 % – 85 %.
T3 – aplikácia do kvitnúceho klasu (BBCH 59-65). Je zameraná hlavne na ošetrenie proti fuzariózam v klasoch.
Dané termíny treba brať len ako orientačné. Ochrana pred chorobami je v prvom rade založená na preventívnom ošetrení v čase, kedy ešte nedošlo k napadnutiu patogénom, alebo je rozvoj choroby len v začiatkoch. V podstate by sa dalo povedať, že správne ošetrenie je aplikované vtedy, keď chorobu ešte voľným okom na rastlinách nevidieť. Čerstvo klíčiace spóry húb na listoch, resp. mycélium, ktoré len začína prerastať list, je fungicídmi najzraniteľnejšie. Pokiaľ sa choroba v rastline „udomácni“, vyhnať ju je oveľa ťažšie. Snažíme sa preto ošetrovať preventívne. Dôležité je tiež správne načasovanie postreku v rámci dňa. Striekať drahý, systémový fungicíd na obed, počas horúceho a slnečného dňa, nie je ideálne. Jemné kvapôčky postrekovej kvapaliny na listoch rýchlo usychajú, čo znižuje účinnosť. Ak chceme dosiahnuť maximálnu účinnosť prípravku, je potrebné poskytnúť čas na účinkovanie, napr. prienik do listu. Striekať porasty sa tak odporúča pred západom slnka, v noci, alebo veľmi zavčas ráno.
Chemická cesta
V konvenčnej výrobe je v praxi zaužívané a najviac rozšírené ošetrenie v dvoch termínoch. Buď ošetrujeme skorý výskyt chorôb na konci odnožovania, typický najmä počas teplej a vlhkej jari a neskôr vlajkový list. V prípade nízkeho tlaku chorôb v skorej jari ochránime posledné dva listy a neskôr klasy, najmä v oblastiach a pri osevných postupoch s výskytom fuzarióz. Podľa priebehu sezóny, citlivosti odrôd a očakávaného tlaku chorôb je tak možné použiť jedno až štyri ošetrenia. Moderné chemické prípravky umožňujú ochrániť porasty s veľmi vysokou mierou návratnosti, ale taktiež dokážu pestovateľovi narušiť veľmi citlivú rentabilitu ich pestovania. Vyslovene nevhodná aplikácia môže dokonca spôsobiť straty na úrode. Dobrým príkladom je používanie fungicídov na báze účinných látok zo skupiny strobilurínov. Tie sa hojne využívajú najmä na ošetrenie porastov v neskorších štádiách. Okrem ich veľmi dobrej účinnosti, napr. na fuzariózy klasu, spôsobujú po aplikácii aj zrýchlenie vodného režimu rastliny. V prípade, že je vlahy v danom čase dostatok, je to efekt pozitívny. Naopak, keď je sucho, použitie týchto látok môže spôsobiť problémy. Treba preto dobre zvažovať a poradiť sa, aký prípravok použiť. Skúsení agronómovia vedia, že efekt niektorých fungicídov je možné zlepšiť tank-mixom s menším množstvom živín, alebo humínovými kyselinami, ktoré napomáhajú „prenikaniu“ účinnej látky do rastlín. Neodporúča sa však robiť veľmi komplikované zmesi, kde synergia látok nemusí poskytovať požadovaný efekt. Dôležité je tiež používať fungicídy v zmysle zamedzenia tvorby rezistencie u patogénu, čo znamená medziročne striedať rôzne účinné látky.
Ekologické riešenia
Ochranu porastov obilnín je možné s úspechom vykonávať aj v ekologickom systéme pestovania. Oproti konvencii, kde nám „tvrdá“ chémia poskytuje určitý manévrovací priestor a istotu účinku v ekológii, je potrebné riešiť ochranu detailnejšie. Oproti minulosti, kedy pre tento spôsob hospodárenia nebolo registrovaných mnoho použiteľných prípravkov, je dnes situácia lepšia. Hlavným pilierom ochrany akejkoľvek plodiny v ekológii by mal byť vyvážený osevný postup, zdravá pôda a odolné odrody. Pokiaľ máme toto všetko splnené, je možné zamerať sa na samotnú ochranu. Ďalej je potrebné zabezpečiť čo najoptimálnejšiu výživu rastlín. Vitálne porasty oveľa lepšie odolávajú chorobám ako tie podvyživené. Vhodné je použiť niektoré z množstva používaných stimulátorov rastu. Niektoré štúdie potvrdzujú, že postrekové kvapaliny so zásaditou reakciou pH obmedzujú rozvoj patogénov na listoch. Samotná fungicídna ochrana je však v ekologickom systéme stále založená na používaní síry, ktorá účinkuje najmä na múčnatku, no potláča aj rozvoj ostatných chorôb tým, že na listoch vytvára pre ich život nevhodné podmienky. Ošetrovať sírou však treba preventívne, keďže na rozdiel od syntetických fungicídov poskytuje len obmedzenú kuratívnu účinnosť. V praxi tak môže byť potrebné ošetrovať porasty viacnásobne.
Trendom, ktorý postupne preniká aj do praxe, je využívanie biologickej ochrany, kedy sú rastliny ošetrované prípravkami na báze húb. Najviac využívanou je v tomto smere huba Bacillus subtilis. Prípravky takéhoto typu treba aplikovať za optimálnych vlhkostných podmienok a oveľa skôr ako očakávame rozvoj chorôb. Aplikované živé organizmy potrebujú určitý čas, aby kolonizovali ošetrovanú rastlinu a neskôr svojou činnosťou zamedzili uchyteniu choroby. Nejde však o novinku, Bacillus subtilis sa v poľnohospodárstve v USA začal používať už v 60. rokoch 20. storočia. Jeho širšie využívanie však obmedzil rýchly rozvoj chemického priemyslu a následný dostatok syntetických fungicídov. Stále je to však veľmi perspektívna cesta v ochrane rastlín, ktorá má v rámci ekologizácie výroby určite svoje miesto.
Tipy na záver
- Správne vykonaná ochrana obilnín proti hubovým patogénom a škodcom je kľúčovým prvkom v ich pestovaní s priamym dosahom na rentabilitu výroby.
- Rastliny sú počas sezóny napádané viacerými chorobami naraz a to kladie zvýšené nároky na správnu realizáciu ochrany.
- Moderné chemické prípravky umožňujú ochrániť porasty s veľmi vysokou mierou návratnosti, ale taktiež dokážu pestovateľovi narušiť veľmi citlivú rentabilitu ich pestovania.
- Hlavným pilierom ochrany akejkoľvek plodiny v ekológii by mal byť vyvážený osevný postup, zdravá pôda a odolné odrody.
