Skip to main content

Napriek tomu, že história rastlín vytvorených pomocou genetického inžinierstva (GMO) je dlhá a siaha až do sedemdesiatych rokov, geneticky modifikované rastliny sú stále predmetom ostrého boja ich zástancov a odporcov. Európska únia sa prísne pridŕža princípu predbežnej opatrnosti a výskum v tejto oblasti i používanie GMO odrôd obmedzuje legislatívou na minimum. Do akej miery je tento prístup rozumný, sa stáva čoraz viac diskutabilným.

Názorové rozdiely

Ak vezmeme do úvahy, ako sa GMO plodiny vo svete presadili a stále viac vo svete presadzujú, treba si položiť otázku, či si takouto, zrejme politicky motivovanou, prehnane prísnou legislatívou v tejto oblasti nepripravujeme do budúcnosti v Európe celý rad vážnych problémov. Hlavnou príčinou bude zrejme skutočnosť, že medzi názorom verejnosti a veľkej väčšiny vedcov ohľadne GM plodín jestvuje stále veľká názorová priepasť. Je to zároveň iba potvrdením nebezpečného trendu odklonu verejnosti od rešpektovania vedy.

Dlhodobými a dôveryhodnými štúdiami overené argumenty pre odpor voči GM plodinám totiž prakticky nejestvujú. Vedci sa dnes zhodujú na tom, že technológia editácie genómov poľnohospodárskych plodín pomocou genómových editorov, ako je napríklad CRISPR, nie je pre okolie nebezpečnejšia než bežné šľachtenie plodín klasickými postupmi. Naopak, je v rade ohľadov prínosnejšia pre ľudské zdravie i životné prostredie. Aj pokiaľ ide o rastliny GM ako také, podľa správy americkej agentúry National Academies of Sciences, Engineering and Medicine z mája 2016 neexistujú solídne dôkazy, že by GM plodiny poškodili zdravie ľudí alebo prostredie. Svedčí o tom i výzva 107 nositeľov Nobelovej ceny z roku 2016, kde sa píše: „Vedci i príslušné úrady, komisie a vládne agentúry opakovane a konzistentne zistili, že biotechnologické potraviny sú rovnako, ak nie viac bezpečné ako plodiny vyrobené inými postupmi. Platí to pre ľudské zdravie, pre životné prostredie i pre biodiverzitu.“ (1)

Riziká nechcených výsledkov

Aby sme však boli objektívni, uvedená správa zároveň podotýka, že GM plodiny sú stále relatívne nové a je predčasné robiť definitívne a komplexné závery o ich bezpečnosti. Istá obozretnosť je vždy namieste. To však určite neznamená extrémnu politiku prísnych zákazov a regulácií, spôsobujúcu dnes v EÚ prakticky kolaps vo výskume a aplikácii technológií GM. Z objektívneho hľadiska je i šľachtenie, teda klasická metóda, vo svojej podstate prácou s génmi. Prečo potom radikálne zavrhovať génové inžinierstvo? Faktom síce je, že zmeny sa tu vykonávajú úplne inak, ale princíp často ostáva rovnaký. Preto je však možné v krátkom čase urobiť to, čo by šľachtením trvalo desaťročia, alebo by nebolo možné urobiť vôbec. Prináša to síce isté riziko nechcených dôsledkov, no zároveň príležitosť dosiahnuť rýchlo želané vlastnosti organizmov. Riziko sa samozrejme dá obmedziť nielen dôkladným a dlhodobým testovaním, ale napríklad aj zásahmi najmä do génov, ktoré sú rastlinám vlastné.

Názor šľachtiteľa

Na názor ohľadne geneticky modifikovaných rastlín prednedávnom odpovedal v rozhovore pre Osivo Ing. Gyula Zalabai, významný a úspešný šľachtiteľ hustosiatych obilnín a dlhoročný riaditeľ spoločnosti Istropol Solary, takto: „Je to veľmi zložitá otázka. Ak by som mal odpovedať žartom, poviem, že „som proti, pretože my to nerobíme“. Ale teraz vážne. Jednoduchá odpoveď, áno alebo nie, by bola nesprávna. Každá genetická manipulácia je totiž iná, s rozdielnou mierou potencionálnych prínosov a rizík. Budúcnosť nám môže priniesť situácie, v ktorých sa bez tejto cesty jednoducho nezaobídeme. Zdroje na planéte sú obmedzené a bude treba hľadať nové riešenia. Uvažujme hypoteticky napríklad o možnosti prenosu génu umožňujúceho fixáciu vzdušného dusíka z lucerny do pšenice. Ide o procesy, ktoré v prírode fungujú, a konzumácia strukovín, ktoré takýto gén a ním produkované látky obsahujú, je bežná. Dá sa právom očakávať, že riziko vzniku alergií či iných zdravotných rizík nie je pravdepodobné.

Predpokladám, že takáto úprava by mohla byť akceptovaná. Na druhej strane by sme tým do veľkej miery mohli ochrániť životné prostredie, pretože potreba dusíkatých hnojív by sa mohla radikálne znížiť. Samozrejme, veľká opatrnosť je na mieste, ak ide o takú genetickú úpravu rastliny, napríklad kukurice, aby produkovala toxín, a tým sa chránila pred škodcami. Musíme pripustiť, že takýto postup môže priniesť väčšiu mieru rizika pre zdravie človeka a veľká opatrnosť je oprávnená. Faktom ale je, že hoci hromadne používaných genetických manipulácií nie je veľa, najvýznamnejšie vedecké pracoviská a spoločnosti na mnohých ďalších pracujú. Predpokladajú, že budúcnosť sa aj tu postupne viac otvorí. Ak výskum génových manipulácií zanedbáme, v budúcnosti nám to môže veľmi chýbať.“

Nezaspime na vavrínoch

„Produkčné poľnohospodárstvo dodávajúce dostatok kvalitných a dostupných potravín nebude do budúcnosti bez racionálneho využívania vedy, teda aj genetiky a biotechnológií s ňou súvisiacich, možné. Najmä v podmienkach klimatickej zmeny a rastúceho tlaku škodcov a chorôb budeme potrebovať produktívne rastliny, schopné aj v týchto sťažených podmienkach poskytovať požadované úrody. Tým viac preto, lebo zároveň rastie tlak na obmedzovanie používania poľnohospodárskej chémie, ktorá mnohé riziká prináša tiež, a to dokázateľne.

V konkurenčnom prostredí dnešného globalizovaného sveta si nemôžeme dovoliť zaspať vedecký pokrok. Vo svete plnom geopolitických a ekonomických rizík bude chcieť jesť čoraz viac ľudí. Tlak na politikov bude narastať a predpokladám, že pre potraviny ako ťažiskovú komoditu bude naďalej podstatné zvyšovanie produkcie. Náš dnešný európsky kategorický odpor voči GM plodinám a modifikovaným organizmom by sme mali čím skôr nahradiť otvorenejším, aj keď predbežne opatrným prístupom. Inak sa môže v neďalekej budúcnosti stať aj to, čo si neželáme. Strata konkurencieschopnosti a obsadenie čoraz otvorenejšieho európskeho, svetového, ale aj domáceho trhu s potravinami práve výrobkami produkovanými vďaka metódam, proti ktorým dnes tak rozhodne – občas aj zbytočne hystericky – v Európe bojujeme.

Zdroj: [1] Washington Post z 30.6.2016

Jeden komentár

  • Erik Tomasek píše:

    Za mna nech si papa kazdy co chce, ale pozadujem za svoje peniaze (dane) aby boli absolutne jasne a neprehliadnutelne oznacene, ze su GMO (co i len 1 molekula z GMO, nie podvod typu pod 0,9% to oznacit nebude treba), pretoze ja nesiem zodpovednost za svoje zdravie, a nie ten politik, ani autor clanku. A preto absolutne odmietam GMO hocico.

Pridať komentár