Jedným zo škodcov, ktorí dokážu poľnohospodárov potrápiť, je hraboš poľný. Tento malý hlodavec sa v podmienkach súčasného poľnohospodárstva, veľkých plôch porastov bez drevín, cíti veľmi dobre. Živí sa zelenou hmotou, ale aj hľuzami, koreňmi a semenami rastlín a drobnými živočíchmi.

Prežitie mu zabezpečuje mimoriadna plodnosť. V rokoch priaznivých pre hraboše môže samička mať až 12 mláďat, a to i štyrikrát do roka. V takých prípadoch, zvlášť po miernej zime, prichádza k premnoženiu spôsobujúcemu skutočnú pohromu. Na 1 ha možno vtedy napočítať aj viac ako 3000 jedincov, ktorí sú schopní skonzumovať za mesiac napríklad 2 tony zelenej hmoty či 400 kg obilia.

Príkladom je vlaňajšia situácia na Trnavskej tabuli, kde hraboš poľný pripravil poľnohospodárov miestami o 30 až 50 percent úrody. Podobne vzniklo veľa škôd prakticky na väčšine územia západného a južného Slovenska. Situácia spôsobená extrémne početnou populáciou hraboša poľného potom skutočne ohrozuje úspešné hospodárenie. Pretože sa v poslednom desaťročí kalamita po nevídanom množstve hraboša poľného opakovala v niektorých lokalitách vo väčšom rozsahu, začína patriť boj proti tomuto škodcovi medzi priority pri ochrane úrody.

AKO NA HRABOŠA

Najúčinnejšou metódou sa na prvý pohľad javí aplikácia chemických prípravkov – rodenticídov, ktorá by mala rýchlo a účinne znížiť výskyt hraboša poľného v ošetrenom území. K takto používaným prípravkom patrí dnes napríklad Stutox, ktorý hraboše spoľahlivo zabíja a v prírode sa rýchlo rozkladá na neškodné látky. Povolená je aplikácia do nôr pomocou aplikátora. Takto je relatívne bezpečná a šetrná aj k ostatným živočíchom a prírode. Niekedy sa však hraboš tak premnoží, že je prakticky nemožné ošetriť obrovské množstvo dier v zemi. Potom poľnohospodári nevidia iné východisko ako plošnú aplikáciu, ktorá je však u nás zakázaná a bola by možná iba na základe výnimky. Škody na prírode, ktoré by mohli vzniknúť rozmetaním alebo leteckou aplikáciou prípravkov, sú totiž podľa ekológov neprimerane veľké. Dôsledkom by mohlo byť aj to, že takýto zásah podstatne negatívne ovplyvní populáciu prirodzených nepriateľov hraboša poľného a celý ekosystém. Potom sa dá očakávať ešte väčšie a častejšie premnoženie škodcu. Samozrejme, optimálne by bolo, ak by výrobcovia dokázali prísť s prípravkom, ktorý by bol selektívnejší a menej poškodzoval ostatné živočíchy. Zaujímavá informácia v súvislosti s bojom proti hrabošovi poľnému sa nedávno objavila na portáli ČT24. Vo Švajčiarsku a Nemecku sa používa stroj, ktorý vytvára v pôde ryhu, ukladá do nej otrávenú šošovicu alebo pšenicu a zakryje ju pôdou. Potom je pravdepodobnosť, že sa namiesto hrabošov otrávi napríklad poľná zver, podstatne nižšia. Použitie uvedeného stroja bolo koncom januára schválené českými štátnymi orgánmi.

HLBOKÁ ORBA HRABOŠA ZLIKVIDUJE

Odborná verejnosť orientovaná na ekológiu varuje pred požívaním chémie, teda rodenticídnych prípravkov proti hrabošom. Vyjadruje obavy, že takto môže dôjsť k poškodeniu celého ekosystému a zároveň k významnému ohrozeniu počtov prirodzených nepriateľov hraboša poľného, a tým aj pretrvávaniu problému do budúcnosti. Okrem toho sa samozrejme môže otráviť aj drobná poľná zver, ktorej stavy sú už dnes kriticky nízke. Preto viacerí odborníci presadzujú názor, že s hrabošom poľným treba bojovať prirodzenými spôsobmi. V lokalitách veľkého výskytu hraboša sa odporúča strnisko po zbere obilnín zaorať a s následnou sejbou počkať aspoň dva týždne, prípadne v lokalite veľkého výskytu hraboša zvážiť, či vôbec siať ozimnú plodinu. Pomôže aj ústup od systémov minimálneho spracovania pôdy a ako prevenciu pred hrabošom treba uprednostniť hlbokú orbu. Na jeseň nielen zničí veľké množstvo jedincov, ich nôr a podzemných chodbičiek, ale zároveň uľahčí prirodzeným nepriateľom hraboša poľného, ako sú dravé vtáky, jeho ničenie. V priebehu vegetácie pomáha dravým vtákom uľahčovať lov v porastoch umiestnenie posedov, tzv. vysokých téčiek z dreva, kde môžu číhať na hraboše. Dobrou prevenciou je po konzultáciách s odborníkmi vykonať aj opatrenia na uľahčenie hniezdenia dravcov v poľnohospodárskej krajine, čiže zvýšenie ich počtu s následnou elimináciou nadmerného výskytu hraboša.

Nie je však možné naďalej nechať ťarchu škôd spôsobených hrabošom poľným iba na pleciach poľnohospodárov a zároveň od nich žiadať, aby dodržiavali všetky požiadavky ekologického hospodárenia. Farmári oprávnene môžu žiadať – ak majú uplatňovať ekologické pravidlá a chrániť životné prostredie – aby sa štát podieľal na škodách, ktoré tým vznikajú a náklady poľnohospodárom kompenzoval.

POZOR!

  • V minulom roku podľa monitoringu SPPK bol hraboš poľný mimoriadne premnožený.
  • Spôsobil na výmere 54-tisíc hektárov škody na poľnohospodárskych plodinách za viac ako 11 miliónov eur.

Zdroj: https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/udalosti/3099-ako-zatocit-s-hrabosom-polnym

portál ČT 24

Pridať komentár

Ponuka certifikovanej zemiakovej sadby

slovenskej produkcie na JAR 2020

(Predaj pozastavený do 31.3.2020)