Hľadáte plodinu, ktorá dáva pekné úrody, zvyšuje úrody následne pestovanej plodiny, dokáže vám usporiť peniaze na bankovom účte a ešte aj blahodarne pôsobí na pôdu? Potom je hrach siaty (Pisum sativum) vašou dobrou voľbou.

Na rozdiel od kukurice, pšenice či repky, hrach nepotrebuje kŕmiť drahým dusíkatým hnojivom. Neznamená to, že by ho nepotreboval vôbec. Aj v prípade hrachu je dusík dôležitou úrodotvornou živinou. Fígeľ je v tom, že 80 % potreby si vie zadovážiť sám. Robí to prostredníctvom malých baktérií, ktoré sa z voľnej pôdy presťahujú na jeho korene, kde mu premieňajú vzdušný dusík (pre hrach nevyužiteľný) na dusík viazaný (pre hrach ľahko prístupný). Na oplátku zas hrach poskytne baktériám čo-to zo svojho uhlíka a energie. Vďaka tomuto úžasnému mechanizmu odpadá potreba hnojenia priemyselným dusíkatým hnojivom. I keď skúsení pestovatelia odporúčajú pred sejbou prihnojiť tzv. štartovacou dávkou dusíka vo výške 15 – 20 kg.ha-1. Slúži na prekonanie „hladového obdobia“, ktoré trvá zhruba do troch týždňov od sejby, kedy ešte nefunguje vzájomný vzťah medzi hrachom a baktériami. Podľa vedcov si hrach vie takýmto spôsobom zadovážiť až 80 – 120 kg N.ha-1. Čo sa týka ostatných živín, odporúčaná dávka fosforu pri malej a strednej zásobe v pôde sa pohybuje v rozmedzí 20 – 30 kg.ha-1. Odporúčané dávky draslíka pri nízkom až strednom obsahu v pôde sa pohybujú okolo 50 – 80 kg.ha-1. Smerodajným je však agrochemický rozbor pôd a až na jeho základe chýbajúce živiny dopĺňame.

Hrčky na koreňoch hrachu.

Kedy dosiahneme najvyššie úrody

Pre hrach je ideálne, aby sa dostal do zeme čo najskôr na jar, hneď ako to pôda dovolí. Perfektným termínom je koniec februára až marec. Ale ešte skôr než zasejeme, pozrime sa bližšie na to, ktorá zo súčasných možností pestovania hrachu poskytuje najvyššie úrody. I keď v poľnohospodárstve sa nedá vytrhnúť z kontextu len jeden parameter, nakoľko naň vplýva celý rad ďalších, predsa len skúsme porovnať výšku úrod jednotlivých systémov pestovania.

S odpoveďou prichádza tím vedcov z rôznych kútov sveta, ktorí sa spojili a porovnávali pestovanie strukovín systémom No-till (sejba do neobrobenej pôdy) a klasickým konvenčným spôsobom, ku ktorému patrí orba. Čo sa týka výšky úrody, zo začiatku bol bezorbový systém horší, hrachy rodili menej. Avšak po 3 – 4 rokoch pestovania nastal zvrat a hrachy začali dobiehať úrody z konvenčného systému. Po štyroch rokoch pestovania bezorbovým systémom No-till boli úrody už len vyššie a v desiatom roku dobehli orbu. I keď rozdiel nebol veľmi veľký (max. 5 %).

Ďalším sledovaným faktorom bolo hnojenie. Ak sa nehnojilo vôbec alebo len do výšky 15 kg N.ha-1, úspešnejšie boli hrachy z bezorbového systému No-till. Situácia sa obrátila, keď sa zvýšili dávky hnojív. Po pridaní 15 kg N a viac na hektár sa úrody v konvenčnom systéme začali dvíhať, a to aj o viac ako 10 %. Pri hnojení dusíkom v dávke vyššej ako 30 kilogramov na hektár už boli úrody v konvenčnom systéme vyššie o 15 % v porovnaní s bezorbovým systémom.

Zistenia robené v rámci celého sveta potvrdili aj vedci zo Slovenska. Tí sledovali výšku úrody v závislosti od rôznej hĺbky orby – od plytkej po hlbokú, s hnojením 30 kg N.ha-1. Vyššie úrody dosiahli hrachy, kde sa ako predsejbová príprava pôdy využila hlboká orba. Jedným z výstupov štúdie bolo aj zistenie, že so znižujúcou sa hĺbkou orby úrody hrachu klesajú.

Kde je ekonomická efektivita?

Vyššie úrody u orby ale neznamenajú, že tento systém je aj ekonomicky efektívny. Práve naopak. Tím vedcov z Českej republiky zistil, že spracovanie pôdy plytkým kyprením je ekonomicky rentabilnejšie, ako keď sa pôda pripravuje hlbokou orbou. Orba je operácia finančne veľmi náročná a ani vyššie úrody nedobehnú vysoké náklady. Efektívnejší je aj bezorbový systém No-till. Vyžaduje si však celé srdce agronóma, ktorý sejbe hrachu alebo akejkoľvek inej plodine, siatej do neobrobenej pôdy, venuje veľmi veľa času. Sú to hodiny strávené na poli pozorovaním a hľadaním správnych termínov. Pretože správne načasovanie úloh je v tomto prípade kľúčové.

Pestovanie hrachu, či už s využitím No-till alebo inou pôdoochrannou technológiou, nie je len ekonomicky výhodné, ale je aj prospešné životnému prostrediu. Toto zistenie je veľmi dôležité, pretože dnešný roľník má okrem svojho nezastupiteľného postavenia v potravinovom reťazci aj úlohu ochranára životného prostredia.

Priame platby

Aj Európska únia vníma strukoviny ako plodiny veľmi prospešné pre pôdu a v programovom období Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020 podporila ich pestovanie platbou na bielkovinové plodiny a platbou na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. S obidvoma platbami sa počíta aj v roku 2020, výška podpory ešte nie je známa.

Pestovateľ, ktorý v roku 2019 zasial hrach, môže v rámci priamych platieb počítať s podporou vo výške 533,73 eur/ha. Táto suma je zložená z troch položiek:

  1. Prechodný zjednodušený režim základnej platby – 136,74 eur/ha.
  2. Platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie – 73,35 eur/ha.
  3. Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín – 323,64 eur/ha (platba nie je rovnaká pre každú bielkovinovú plodinu).

Ďalšie benefity hrachu

Hrach je svojimi génmi predurčený k vysokým úrodám. Pravda, ak nám praje matka príroda. Tá je najsilnejším hráčom rozhodujúcim o výške úrody a je zbytočné písať, že jej nevieme rozkázať. A nakoľko nemáme čarovnú guľu, ktorá by nám predpovedala, aká bude sezóna, istejšia je voľba používania certifikovaných osív. Vďaka nim vieme dosiahnuť obstojné úrody aj za podmienok, ktoré nie sú pre pestovanie hrachu úplne ideálne. Šľachtitelia sa pohrali so suchovzdornosťou, odolnosťou proti škodcom, poliehaním a inými vlastnosťami, vďaka ktorým sú hrachy odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom. A v prípade, že sa pestovateľský ročník vyvinie priaznivo, kvalitné hrachy sa odvďačia aj 5-tonovými úrodami, ktoré už ani na Slovensku nie sú raritou.

Dôležitou informáciou je aj to, že hrach je skvelým prerušovačom obilnín. Ak po ňom zasejete pšenicu, bez zvýšených vstupov zvýšite jej úrodu o 0,3 – 0,5 t.ha-1 a na niektorých pôdach i viac. Hrach okrem toho zlepšuje vlastnosti pôdy, zvyšuje obsah humusu v nej a obohacuje ju o dusík aj pre následne pestované plodiny.

Hrachu môžeme pripísať aj také biologické a agronomické vlastnosti, ktoré priaznivo ovplyvňujú úrodnosť pôdy. Koreňovým systémom zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, pôsobením agresívnejších koreňových výlučkov a intenzívnej sorpčnej schopnosti koreňov využíva značnú časť fosforu aj z menej rozpustných zlúčenín. Ďalšou významnou vlastnosťou hrachu siateho je vysoká predplodinová hodnota. Tá sa zhodnocuje vo vyššej úrode následných plodín, znižuje závislosť na dusíkatých priemyselných hnojivách.

Pozitívny vplyv na obsah a kvalitu pôdneho humusu, vysoká kvalita pozberových zvyškov a kvalitný prerušovač s potrebnými fytosanitárnymi účinkami v osevných postupoch sú vlastnosti, ktoré pestovateľ dokáže u hrachu tiež využiť.

Veľkej priazne sa dočkali ozimné hrachy. Pestovateľov si získali vyššou stabilitou úrod. Ich využitie je skôr v živočíšnej výrobe, kde zohrávajú významnú úlohu pri zostavovaní bielkovinových zložiek krmív pre zvieratá.

Ako úspešne pestovať hrach:

  • Kupujte certifikované osivo, pretože má „lepšiu imunitu“ proti nepriaznivým vplyvom (môžu sa dopísať odrody). Osivo a.s. odporúča odrody hrachu z českého šľachtenia pre jarný výsev, napríklad odrodu žltosemenného hrachu GAMBIT a zelenosemenného ATLAS. Pokiaľ ide o hrachy ozimné, isto nesklamú žltosemenné odrody ENDURO a BALLTRAP a zo zelenosemenných zas odroda AVIRON.
  • Obohatenie osiva o hrčkotvorné baktérie je ekonomicky vždy prínosné. V súčasnej dobe u nás hospodári disponujú veľmi oklieštenými osevnými postupmi s minimálnym zastúpením strukovín, a preto sa tieto baktérie nachádzajú v pôde len sporadicky.
  • Aplikujte predsejbové hnojenie tzv. štartovacou dávkou, ktorá je zásadným krokom pre rýchle naštartovanie vyklíčených rastlín.
  • Sejte veľmi skoro na jar.
  • Po zasiatí je potrebné parcelu dobre urovnať, čo zvýši preemergentnú herbicídnu ochranu. Ak je pozemok príliš zaburinený pichliačom, na pestovanie hrachu nie je vhodný.
  • Na vzchádzajúcom hrachu robte kontrolu škodcov. Prípadný výskyt listárikov alebo strapiek je potrebné ihneď riešiť pyretroidmi. Pri odkvitaní porastu sledujte výskyt zrniarky hrachovej a obaľovačov.
  • Na podporenie pútania vzdušného dusíka je dobré prihnojiť hrach aj mikroprvkami ako je bór, molybdén či mangán.
  • Do hrachu nie je povolených veľa prípravkov a preto je viac než dôležité dodržiavať agrotechnické pravidlá. Aby ste predišli hubovým ochoreniam, ktoré môžu byť vážnym ekonomickým problémom. Rešpektujte tieto zásady:
    • dodržiavať dobrú agrotechniku,
    • zaorávať rastlinné zvyšky,
    • striedať plodiny,
    • nevysievať hrach na zamorený pozemok aspoň 5 rokov,
    • používať zdravé a morené osivo.

V tomto roku potrápila pestovateľov antraknóza hrachu. Napadnutiu rastlín a rozvoju choroby napomáha vlhké a chladné počasie. Napadnuté rastlinky často hynú. Tie, čo prežijú, sú veľmi zoslabnuté a oneskorené v raste. Na listoch sa huba prejavuje vo forme červenohnedých škvŕn s priemerom 3 až 9 milimetrov, lemovaných tmavohnedou obrubou.

Ochrana nepriama: Používanie zdravého osiva, odolnejších odrôd, minimálne 4 roky odstup v pestovaní hostiteľských plodín na jednom pozemku a odstraňovanie alebo hlboké zaorávanie pozberových zvyškov. Ochrana priama: morenie osiva. Morenie má však len čiastočný účinok, preto sú dôležité spomenuté preventívne opatrenia.

Jeden komentár

Pridať komentár