Aj keď je problematika výživy a hnojenia pšenice ozimnej vedecky, ale aj prakticky dobre preskúmaná, pre jej správnu realizáciu je potrebné vykonať relatívne komplikovaný proces analytickej práce. Pre presné plánovanie hnojenia je nutné disponovať čo najväčším množstvom údajov o podmienkach, ktoré vysievanú kultúru očakávajú na stanovišti.

Na jeseň sa primárne zameriavame na posudzovanie vplyvu predplodiny, množstva pozberových zvyškov, technológiu spracovania pôdy a obsah živín v nej. Keďže hnojením sa snažíme vytvárať súlad medzi prijateľnými zdrojmi živín v pôde a požiadavkami rastlín, je veľmi dôležité poznať tiež biologické vlastnosti vysievanej odrody, a to z hľadiska intenzity zakoreňovania, jesenného odnožovania, prezimovania a pod.

Nezabúdajme na vápnenie

Z hľadiska posudzovania agrochemických vlastností pôd sa často zabúda na výmennú pôdnu reakciu pH. Ozimným obilninám vo všeobecnosti vyhovuje neutrálna alebo slabo kyslá pôda a reakcia s dolnou hranicou 6,0 pH (na ľahkých, piesočnatých pôdach pH 5,5). Keďže túto vlastnosť pôdy nedokážeme ovplyvňovať v krátkom časovom období, k vápneniu je nutné pristupovať v rámci dlhšieho časového plánu. Treba vedieť, že úroveň pH a následné vápnenie ovplyvňuje takmer všetky procesy v pôdach (chemické, fyzikálno-chemické a biologické), čím sa vytvárajú lepšie podmienky pre rastliny a prijateľnosť živín.

Vplyv predplodiny

Bilancia organických zvyškov, zanechaných na pozemku po predplodine, býva často veľmi problematická, keďže súčasný trend v rastlinnej výrobe neumožňuje voliť pre ozimné obilniny vždy ideálne predplodiny zanechávajúce zvyšky s úzkym pomerom C:N (napr. bôbovité). Často je obilnina pestovaná po obilnine, kde je potrebné kvôli vysokému obsahu C v pozberových zvyškoch upraviť pomer týchto dvoch prvkov (C:N), čím docielime ich lepší rozklad. Vo všeobecnosti sa odporúča dávka dusíka v rozpätí 8 až 10 kg na 1 tonu slamy. Ak nie je tento dusík dodaný, rozklad biomasy s vysokým podielom uhlíka odčerpáva dusík z pôdnej zásoby, ktorý neskôr chýba následne pestovanej plodine.

Možné je tiež použiť prípravky obsahujúce súbor baktérií, ktoré napomáhajú rozkladu pozberových zvyškov. Vzhľadom na dôležitosť týchto organizmov pre úrodnosť pôdy má použitie takýchto prípravkov v čase intenzívnej chemizácie poľnohospodárstva určite svoje opodstatnenie.

Úprava zásoby živín v pôde

Každý profesionálny pestovateľ by mal disponovať pôdnymi rozbormi, maximálne 5 rokov starými. Na základe týchto údajov je možné presnejšie stanovenie potreby hnojenia fosforom, draslíkom, sírou, horčíkom a ostatnými prvkami. Rozbory vykonávajú pracoviská v rámci VÚOP, SPU v Nitre atď. Cena sa stanovuje na základe počtu analyzovaných prvkov, pri stanovení pH, anorganického N, P, K, Mg, S, obsahu humusu a uhlíka je treba počítať s cenou rozboru okolo 100 €.

Hlavným cieľom jesenného hnojenia je úprava obsahu P a K v pôde. Z dôvodu menšej pohyblivosti týchto prvkov v pôde je potrebné predsejbové zapracovanie hnojív do tej vrstvy pôdy, v ktorej sa bude nachádzať najviac koreňov plodiny (pri obilninách 5 – 15 cm). Pri stanovení dávky hnojiva vychádzame z potreby živín na 1 tonu produkcie vrátane slamy. Aj keď existujú určité odrodové rozdiely, potreba živín predstavuje približne 25 – 30 kg N, 5,7 kg P, 21 kg K. Ich potreba však v jednotlivých rastových štádiách nie je rovnaká. Treba si uvedomiť, že ak optimálnym hnojením splníme požiadavky rastlín v jednotlivých fázach v súlade s ich biologickými potrebami, vysoká úroda sa formuje už na začiatku vegetácie.

Pre jesenné hnojenie využívame buď kombinované NPK hnojivá, alebo hnojivá na báze fosforu (Amofos) či draslíka (draseľná soľ). Hlavne v prípade fosforu je potrebné brať do úvahy pôdnu reakciu (pH), kedy v kyslejších pôdach môže dochádzať k tvorbe zlúčením aplikovaného fosforu so železom v pôde, čím sa zamedzuje jeho prijateľnosti rastlinami.

Jesenné hnojenie dusíkom – áno alebo nie?

Otázka, ktorú si na jeseň určite kladie mnoho pestovateľov. Všeobecné odporúčania hovoria o tom, že ak je obsah Nan v pôde nad 10 mg/kg, dusíkom nie je na jeseň potrebné hnojiť.

V intenzívnych pestovateľských systémoch je však dusíkaté hnojenie na jeseň štandardnou agrotechnickou operáciou. Je nutné si uvedomiť, že v prípade optimálnych podmienok dochádza k tvorbe úrodotvorných prvkov porastu už na jeseň. Cieľom pestovateľov by tak malo byť zabezpečenie dusíkatej výživy pre tvorbu koreňovej sústavy a jesenných odnoží, dvoch významných úrodotvorných prvkov. Dobre založené, silné porasty je možné hnojiť dusíkom na jeseň v dávke do 40 kg/ha. V praxi sa často aplikuje 100 kg/ha granulovanej močoviny alebo síranu amónneho. Aplikovaný dusík vedia rastliny využívať na rast nadzemnej a podzemnej biomasy aj v priebehu miernejšej zimy, čo v konečnom dôsledku napomáha ich vitalite po prezimovaní.

Mikroprvky netreba opomínať

Porasty s plánovanou úrodou nad 6 t/ha je odporúčané prihnojiť bórom, meďou a mangánom. Meď pri nižších teplotách priaznivo ovplyvňuje príjem a spracovanie dusíka. Bór podporuje príjem a spracovanie všetkej ďalšej dostupnej výživy a súčasne spoločne s P a K zvyšuje mrazuvzdornosť rastlín.

Veľmi vhodné je aj jesenné používanie stimulátorov, najmä na báze humínových kyselín. Tie podporujú rozvoj koreňovej sústavy, predovšetkým jemného koreňového vlásnenia, ktoré zohráva významnú úlohu pri príjme živín a vody hlavne v období sucha. Dobre zakorenené rastliny dokážu v jarnom období odolávať suchu oveľa viac ako tie so slabou koreňovou sústavou.

Rady na záver

  • Ozimným obilninám vo všeobecnosti vyhovuje neutrálna alebo slabo kyslá pôda a reakcia s dolnou hranicou 6,0 pH
  • Často je obilnina pestovaná po obilnine, kde je potrebné kvôli vysokému obsahu C v pozberových zvyškoch upraviť pomer týchto dvoch prvkov (C:N)
  • Aj keď existujú určité odrodové rozdiely, potreba živín predstavuje približne 25 – 30 kg N, 5,7 kg P, 21 kg K
  • Dobre založené, silné porasty je možné hnojiť dusíkom na jeseň v dávke do 40 kg/ha. V praxi sa často aplikuje 100 kg/ha granulovanej močoviny alebo síranu amónneho.

Pridať komentár