Už v dávnej minulosti pestovatelia vedeli, že cielenou selekciou najlepších rastlín je možné získať kvalitný genetický materiál v podobe osiva, v ktorom je pre ďalšie generácie rastlín zakódovaný vysoký úrodotvorný a kvalitatívny potenciál. Na základe týchto poznatkov neskôr vznikli špecializované šľachtiteľské pracoviská a osivárske závody, ktorých cieľom je udržiavanie a tvorba výkonných odrôd kultúrnych rastlín.

Kvalitný genetický materiál v podobe osiva a sadiva je hlavným intenzifikačným prvkom, vstupujúcim do poľnohospodárskej výroby. Použitie nekvalitného osiva, naopak, predstavuje jedno z najväčších rizík súčasnej rastlinnej produkcie. Horšia vzchádzavosť, vitalita porastu, nežiaduce prímesi iných odrôd alebo semien burín, zlý zdravotný stav rastlín, či riziká s tým priamo súvisiace, ako sú vyššia miera zaburinenosti, poliehanie porastov a pod., sú faktory, s ktorými treba pri používaní nekvalitných osív počítať.

Do produkčného procesu v poľnohospodárstve vstupuje na rozdiel od iných sektorov priemyselnej výroby viacero činiteľov, ktoré pestovateľ nevie ovplyvniť. Ide najmä o počasie, ktoré v značnej miere vplýva na úrody pestovaných plodín. Vplyv klimatických podmienok však poľnohospodár okrem správne zvolenej agrotechniky môže minimalizovať práve vhodným výberom pestovaných odrôd kultúrnych plodín a vysievaním ich kvalitného osiva, a to ideálne druhov vyšľachtených v domácich podmienkach, čím získava istotu ich adaptability na lokálne pestovateľské podmienky.

Šetrenie na nesprávnom mieste

Bohužiaľ, v súčasnej poľnohospodárskej praxi na Slovensku nie je táto základná pestovateľská filozofia vždy dodržiavaná. Možnosť používania tzv. farmárskeho osiva, ktoré sa vyrobí vo vlastnej réžii, spôsobuje, že tieto osivá nie vždy spĺňajú požadované kvalitatívne parametre, čoho dôsledkom sú často neuspokojivé úrody. Keďže do produkčného procesu vstupuje množstvo premenných, kvantifikovať, o aké percento úrod pestovateľ prichádza použitím nekvalitného osiva, nie je jednoduché, a preto si to mnohí pestovatelia ani neuvedomujú a nepripúšťajú.

Paradoxom v tejto situácii je, že pestovatelia, ktorí šetria na kvalitnom, certifikovanom osive, nemajú, naopak, problém investovať do drahých hnojív či prípravkov na ochranu rastlín a stimulantov, čo je často nutnosť, keďže nekvalitný genetický materiál vykazuje nižšiu produkčnú schopnosť a odolnosť voči patogénom. Ušetriť na osivách tak v konečnom dôsledku nie je vždy správnym riešením. Treba si uvedomiť, že vysievaním akostného, certifikovaného osiva získava pestovateľ základný pilier, na ktorom môže postaviť celú pestovateľskú technológiu. Investícia do prvotriedneho osiva je teda veľmi efektívnym vynaložením prostriedkov. Podľa neoficiálnych zdrojov však na Slovensku predstavuje podiel certifikovaného osiva u hustosiatych obilnín približne len 40 %. Pre porovnanie, napr. v Nórsku ich podiel činí 90 až 100 %. V krajinách západnej Európy je to 75 – 80 %. Nájsť príčiny tejto situácie nie je zložité. V prvom rade ide najmä o cenu – tá sa v prípade certifikovaného osiva pohybuje pri hustosiatych obilninách na úrovni 400 eur za tonu. Farmárske osivo si dokáže subjekt na prvý pohľad vyrobiť za nižšiu sumu, aj keď táto skutočnosť môže skresľovať, nakoľko niektoré vlastné náklady sa do ceny farmárskych osív nezapočítavajú (skladovanie, manipulácia, energie, práca, odpisy…). Či však naozaj ide o ušetrené financie, to musí každý pestovateľ posúdiť sám. Nižšie priemerne dosahované úrody na Slovensku ale naznačujú, že v rastlinnej výrobe máme v porovnaní s produkčným potenciálom krajiny ešte veľa rezerv. Jednou z nich je určite akosť používaných osív.

Kvalita a pôvod osiva

Pre uvádzanie osiva do obehu v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci medzinárodného obchodu s osivami, sa využívajú štandardné metódy a normy. Kvalita osiva je posudzovaná na základe niekoľkých ukazovateľov. Čistota osiva je podiel čistých semien danej odrody vyjadrený v hmotnostných percentách. Klíčivosť osiva definuje množstvo semien, ktoré sú schopné vývinu do takého štádia, kedy možno rozoznať dôležité časti s potenciálom dorásť do normálnej rastliny. Veľmi dôležitý je zdravotný stav osiva, poukazujúci na napadnutie semien zárodkami škodlivých činiteľov – či už chorôb alebo škodcov. Kvalitu osiva určuje aj hmotnosť tisíca semien, ich životaschopnosť a vlhkosť.

Vyššie spomenuté parametre predstavujú len akúsi základnú štruktúru požiadaviek, ktoré musí kvalitné osivo spĺňať na to, aby mohlo byť uvedené na trh. No v prírode a genetike existuje omnoho viacej faktorov vplývajúcich na fakt, či takéto osivo poskytne v daných pestovateľských podmienkach silné, životaschopné a odolné rastliny, ktoré prinesú aj očakávanú úrodu. Jedným z nich je pôvod osiva, resp. oblasť, v ktorej je daná odroda vyšľachtená a množená. Klimatické, pôdne a agro-ekologické podmienky lokality, kde sú pestované množiteľské porasty, výraznou mierou pôsobia na to, či bude daná odroda spĺňať očakávané produkčné parametre aj v iných pestovateľských oblastiach s odlišnými podmienkami. V jednoduchosti povedané, odroda a jej osivo vyrobené na juhu Francúzska pravdepodobne nebude spĺňať požiadavky pestovateľov na severe Slovenska. Druhou stránkou veci je samotná kvalita dovážaného osiva, ktoré nie vždy vykazuje rovnaké kvalitatívne parametre, ako jeho šarža distribuovaná a vysievaná v krajine pôvodu. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité domáce, slovenské šľachtenie a výroba osiva, ktoré zabezpečujú odrody adaptované na lokálne podmienky. Vďaka kontrole celého výrobného procesu je zaručená vysoká akosť ponúkaných osív, čo sa odráža v kvalite a kvantite dopestovanej úrody.

Rady na záver

  • Kvalitné domáce osivá treba vnímať aj ako základ potravinovej sebestačnosti a vystopovateľnosti pôvodu potravín.
  • Prvotriedne osivo tak v konečnom dôsledku jeho užívateľom poskytuje konkurenčnú výhodu.

 

Pridať komentár