Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) patrí do čeľade stavikrvovité, no z hospodárskeho hľadiska ju zaraďujeme medzi pseudoobilniny. Spracovať možno celú rastlinu a má mnohoraké využitie a vzácnu výživovú hodnotu. Poteší aj včelárov medonosnými kvetmi. Nie je pestovateľsky náročná a ideálna je najmä pre ekologický systém poľnohospodárstva. Donedávna bola súčasťou jedálnička slovenského vidieka a dnes sa k nej vraciame ako k znovuobjavenému slovenskému pokladu.
Bohatá a skromná
Pohánka, na východe skôr známa ako „tatarka“, k nám prišla z Ázie, pravdepodobne ju do Európy priniesli mongolskí nájazdníci („Tatári“) z oblasti Himalájí. Na Slovensku sa pestuje asi na 600 hektároch, najmä v okolí Prešova, ale nielen tam. Svetová produkcia pohánky je asi 3 mil. ton ročne, konzumujú ju najmä v Rusku, na Ukrajine, no i v Japonsku či Taliansku. Obľúbenou pochúťkou sú nielen kaše z pohánkových krúp, ale aj studené rezance, talianske cestoviny či pečivo s pohánkovou múkou. Napríklad Francúzi ju konzumujú ako zeleninu v šalátoch, pretože mladé listy pohánky vtedy obsahujú najviac rutínu. A to je asi najznámejší profit pohánky – rutín je totiž látka, ktorá pomáha posilňovať cievy. Okrem toho však obsahuje aj 18 rôznych aminokyselín, množstvo cenných minerálnych látok, zinok, meď, selén, plus vitamíny tiamín (B1), riboflavín (B2), niacín (B3), E a C. Pohánka je vhodná aj pre diabetikov a ľudí s celiakiou (neobsahuje lepok).
Hoci sa využíva najmä zrno, aj celú rastlinu pohánky možno vysušiť a pripraviť z nej liečivý čaj. Nehovoriac o chutnom mede z pohánkových kvetov. Hnedými šupkami z vylúpanej nažky pohánky možno vyplniť zdravotné vankúše. Vďaka bohatej nadzemnej biomase sa pohánka využíva aj ako doplnková krmovina pre hospodárske zvieratá a v súčasnosti čoraz častejšie tiež ako prospešná medziplodina, prípadne ako plodina vhodná na zazeleňovanie („greening“). No najlepšie sú tak či tak naše tradičné pohánkové „tatarčané“ pirohy s bryndzou! 😉
Jednoduchá agrotechnika
Pohánka je jednoročná, asi meter vysoká jarina, ktorú tvorí rovná, šťavnatá červenkastá byľ s typickými srdcovitými listami. Kvitne jemnými ružovými kvietkami v strapcoch a plodom je trojboká nažka. Táto skromná rastlina nemá osobitné požiadavky na pôdu ani podnebie. Len v čase kvitnutia potrebuje slnečné počasie na dobré opelenie. Dostatok opeľovačov zvyšuje jej úrodu o 30 – 40 %. Z hektára porastu pohánky môžu včely získať asi 60 kg medu. Vyhovujú jej aj vyššie polohy a horšia pôda. Najviac sa jej však darí na ľahších, slabo kyslých pôdach. Vyžaduje si len dostatok vlahy, pretože má plytký koreňový systém. Rastie rýchlo, jej vegetačná doba je 70 – 120 dní (pri chladnejších podmienkach sa predlžuje).
Pohánka nie je náročná ani na predplodinu, pokojne ju vysejte po samotnej pohánke alebo ako náhradnú plodinu po vymrznutých obilninách. Vysievajte ju až v máji (keď je teplota v noci nad 7 °C), pretože aj slabý mráz (-1,5 až -2 °C) ju môže poškodiť. Dajte si záležať na dobrom odburinení plochy pred výsevom – napríklad tak, že pripravíte pôdu 2 – 3 týždne pred sejbou a vzídené buriny zlikvidujete mechanicky až pred vlastnou sejbou. Hoci pohánka svojím rýchlym rastom a pri užších medziriadkoch (125 – 150 mm) burinu čoskoro zatieni. Pri väčšej vzdialenosti riadkov (250 mm), kedy sa seje porast na zber zrna, sú rastliny pevnejšie, odolnejšie voči políhaniu, viac sa rozkonárujú a nažky majú vyššiu hmotnosť. Predsejbová príprava je rovnaká ako pri obilí, pôdu spracujte najviac do hĺbky 50 mm. Hĺbka sejby je 20 – 50 mm (za sucha 40 – 50 mm) a výsevok 40 – 70 kg/ha (pri HTS 25 g). Po sejbe povalcujte pozemok kotúčovými valcami.
Pohánka je skromná aj na výživu. Spomedzi živín si vyžaduje len dostatok bóru a draslíka, vďaka ktorému zvyšuje úrodu i kvalitu nažiek. Fosfor a draslík aplikujte na jeseň alebo k predplodine. Použite radšej síran draselný, pretože pohánka neznáša chlór v draselných hnojivách. Dávka dusíka by nemala presiahnuť 20 – 50 kg/ha, pretože vyšší obsah dusíka spôsobuje bujný rast a horšiu tvorbu semien. Rozdeľte aplikáciu dusíka na 2/3 pri predsejbovej príprave pôdy a 1/3 pred kvitnutím. Dávky živín sa líšia s ohľadom na pôdnu zásobu a ak pohánku vysievate ako náhradnú plodinu po zle prezimovanej plodine, berte do úvahy už aplikované živiny.
Ošetrovanie pohánky počas vegetácie spočíva hlavne v mechanickej regulácii burín, kultivácii porastu alebo v závlahe. Na pohánke sa môžu vyskytnúť hubovité ochorenia (fuzarióza, hrdza, múčnatky, pleseň atď.), ale aj choroby vírusového pôvodu. Preto sa odporúča používať kvalitné a prípadne aj morené osivo. Zo živočíšnych škodcov môžu pohánku poškodiť háďatká, vošky, strapky, skočky, húsenice. No pohánka samotná má fytosanitárny účinok pre ďalšie plodiny, a preto je tiež dobrou predplodinou.
Čas zberu je treba zvoliť uvážene, aby ste predišli stratám. Najlepšie vtedy, keď sú už dve tretiny nažiek na byliach hnedé. Pohánka kvitne dlhšie, odspodu nahor, a preto semená dozrievajú nerovnomerne. U nás sa preto často desikuje niekoľko dní pred dozretím nažiek stredných vetiev. Zberajte ju klasickým obilným kombajnom pri nižších otáčkach bubna (500 – 600/min. pri suchom poraste a 760 – 900 otáčok/min. pri vlhkom poraste) a väčšej vstupnej a výstupnej medzere. Úroda pohánky býva 1 až 2 tony z hektára. Vzhľadom na rôzny obsah vody v zberaných zrnách je nutné okamžité opatrné dosušenie na 14 % vlhkosť. Skladujte ju v šupkách pri vlhkosti pod 13 %. Cena pohánky je 250 – 350 eur za tonu (podľa roku a kvality).
Zelená úroda
Úroda zelenej hmoty je tiež zaujímavá. Už mesiac po sejbe začína kvitnúť a môžete ju zberať nazeleno. Na stredne ťažkých (hlinitých až piesočnato-hlinitých) pôdach poskytuje úrodu nadzemnej biomasy 10 – 12 t/ha, na ľahších (hlinito-piesočnatých) pôdach 5 – 8 t/ha. Pri sejbe do strniska poskytuje pohánka úrodu hmoty 3 – 4 t/ha. Porast zberaný nazeleno vysejte s medziriadkovou vzdialenosťou 125 mm. Vďaka krátkej vegetačnej dobe sa hodí aj ako medziplodina. Pre skrmovanie hospodárskymi zvieratami je vhodná v miešankách, hlavne s horčicami alebo vikami. Nie je vhodná na seno, no v zmesi s inými krmovinami ju môžete silážovať. Pohánku je možné kosiť dlhšie, nedrevnatie, ale horšie usychá.
Oplatí sa vyskúšať odrodu PANDA, ktorá je vynikajúcou nektárodarnou odrodou poskytujúcou pastvu medonosnému hmyzu až 4 mesiace, pričom je počas kvitnutia odolná voči suchu.
Tipy na záver
- Spotreba pohánky vo svete rastie, je teda na škodu, že sa jej viac nevenujú aj slovenskí pestovatelia.
- Rozvoju by určite pomohol aj spracovateľský priemysel, pretože na získanie zrna z tvrdej nažky je potrebná špeciálna lúpačka (mechanická alebo termická) a zatiaľ je u nás len pár mlynov, ktoré sa venujú spracovaniu výrobkov z pohánky.
- Pohánka je však nielen jedinečnou plodinou pre zdravú výživu ľudí a zvierat, ale aj skvelou alternatívou do osevného postupu s výraznou pridanou hodnotou aj pre krajinu.
