Navštívili sme jedného z popredných odborníkov v oblasti presného poľnohospodárstva na Slovensku, Prof. Ing. Vladimíra Rataja, PhD. z Katedry strojov a výrobných biosystémov Technickej fakulty SPU v Nitre.
Aký je rozdiel medzi klasickými postupmi a presným poľnohospodárstvom?
„Rozdiel medzi klasickou agrotechnikou a postupmi presného poľnohospodárstva je predovšetkým v tom, že sa pracovné zásahy a vstupy, určené hoci aj na základe potrieb pôdy a plodiny, nevykonávajú uniformne (plošne) na celej parcele, ale sa rešpektuje variabilita vlastností, teda aj úroveň vstupov a zásahov je na rôznych miestach jednej parcely rozdielna. Podstatné je, že pre technologické operácie nie je východiskom celá parcela, ale v prípade variabilných vlastností len jej časti.“
Kde môžeme systém presného poľnohospodárstva uplatniť?
„Aplikácia postupov je možná v celej šírke výroby vrátane špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby. Akosi prednostne sa ale predpokladá aplikácia presného poľnohospodárstva v poľnej rastlinnej výrobe, kde sú systémy a postupy rozpracované najviac.“
Aké možnosti ponúka presné poľnohospodárstvo v súčasnosti?
„V súčasnosti možno princípy presného poľnohospodárstva aplikovať na podniku vo veľkej miere. Ide napríklad o už spomínané priestorovo variabilné doplňovanie živín do pôdy, o variabilné hnojenie dusíkom, ďalej o variabilné riadenie hĺbky spracovania pôdy, o variabilnú sejbu, variabilnú aplikáciu ochranných látok, variabilnú aplikáciu vody pri zavlažovaní a pod. Nemenej dôležité je aj zisťovanie informácií o parcelách a o plodinách na nich pestovaných. Tu ide o celý rad informačných máp, ktoré sú východiskom pre manažérske rozhodovania.“
Zdroj: croplife.com
Ako funguje systém v praxi?
„Najskôr je potrebné získať informáciu o priestorovom rozložení variability sledovanej vlastnosti. Vznikne informačná mapa (najznámejšia je priestorová mapa úrody, pre ktorú sú podklady zisťované počas zberu priamo zariadením na obilnom kombajne alebo na inom zberovom stroji). Na jej základe možno robiť manažérske rozhodnutia (čo – kde – ako). Pre stroje je riadiacim predpisom aplikačná mapa, ktorá opäť v súlade s priestorovou identifikáciou informuje o vykonaní zásahu. Rozhodovanie možno vykonávať oddelene (off-line), teda najskôr sa zhodnotí informačná mapa, ktorá môže byť spracovaná na základe lokálnych odberov vzoriek (napr. pedologický rozbor), kontinuálnym meraním (napr. úrodová mapa, mapa elektrickej vodivosti pôdy a pod.), snímkovaním (spracovaním snímok zo satelitov alebo z dronov) a pod. S vývojom techniky rastie však aj podiel systémov, ktoré dokážu kontinuálne (on-line) zisťovať vlastnosti, spracovať ich a zadať do riadiacich prvkov aplikačného zariadenia.
Zdroj: uavics.com
Ktoré postupy sú najpoužívanejšie?
„Najpoužívanejšími sú systémy na variabilné hnojenie dusíkom, ktoré získavajú informácie počas jazdy stroja a na základe snímanej hodnoty odrazenej časti svetelného spektra automaticky riadia (podľa spracovaných algoritmov) aplikačný mechanizmus. Toto variabilné hnojenie je teoreticky, ale aj technicky dokonale rozpracované pre obilniny a skúša sa pre ďalšie plodiny, napr. pre repku. Rovnako sa variabilný prístup chemických látok začína uplatňovať pri desikácii porastov repky, kde boli dosiahnuté úspory desikantu cca 50 %, ďalej pri variabilnej likvidácii burín a pod.“
Aké ďalšie pozitíva prináša systém presného poľnohospodárstva poľnohospodárom?
„Predovšetkým ide o spresnenie zásahov, tvorbu objektívnej databázy informácií a o technologickú disciplínu. V tejto rovine považujem za kľúčové používanie navigovania strojov na smer jazdy. Nastavením rozstupu paralelných jázd rádovo na centimetre (podľa využívanej presnosti zariadenia) sú výrazne obmedzené prekrývania a vynechávky zásahu.”
Čo to znamená?
„Pri jazdách bez navigácie je v praxi bežné, že sa vyskytujú prekrytia aj niekoľko desiatok centimetrov. Napríklad pri 6 m pracovnom zábere stroja (kultivátor, podmietač a pod.) prekrytie 50 cm znamená zvýšenie počtu jázd – každá dvanásta je navyše. Podobne je to pri zakladaní porastu, keď nedodržaním rozstupu jazdy sejačky vzniká presiatie. Dá sa ľahko spočítať, že pri presievaní 2 riadkov hustosiatych obilnín (cca 25 cm) sa môže zvýšiť výsevok na 100 ha takmer o 800 kg (!), ale porast je v styčných riadkoch zahustený (so všetkými negatívami) a nemožno predpokladať adekvátne zvýšenie úrody.“
Presievanie má aj ďalšie negatíva…
„Nedokonalým založením porastu sú nesprávne vytvorené aj koľajové riadky, čo následne pri použití postrekovača so záberom 24 m vyvolá prekrytie aplikovanej látky 0,8 m.
Rozumným organizovaním jázd strojov po poli možno významne zvýšiť kvalitu pôdy a obmedziť jej devastáciu utláčaním. Podobných príkladov možno uviesť množstvo.“
Nie je presné poľnohospodárstvo príliš náročné na investície, najmä pre menšie podniky?
„Presné poľnohospodárstvo je, s miernou nadsádzkou, životná filozofia. Po praktickej stránke ide o systém, teda súbor opatrení a riešení, ktoré na seba nadväzujú. Zavádzanie myšlienok presného poľnohospodárstva však môže ísť postupne. Každé jedno opatrenie má svoj význam a postupne prinesie efekty. Základné opatrenia možno robiť aj s vybavením, ktoré každý podnik má, a nemusia byť hneď veľmi finančne náročné.“
Ako by to bolo možné?
„Napríklad variabilné hnojenie – pri agrochemickom rozbore pôdy, či už cestou ASP alebo z vlastnej iniciatívy, stačí pri odbere zaznamenať geografickú polohu odberného miesta. Takto možno následne získať informačnú mapu priestorového rozloženia jednotlivých živín. Na Slovensku pôsobí viacero subjektov, ktoré tento krok k presnému poľnohospodárstvu ponúkajú formou služby. Na ich základe možno vykonávať variabilné doplnenie živín (hnojenie). Traktor vybavený navigáciou (GPS) spolu s rozhadzovačom priemyselných hnojív alebo postrekovačom, ktoré boli vyrobené v posledných rokoch, dokážu „po vložení“ údajov do riadiaceho počítača hnojivá aplikovať a meniť dávku za jazdy (on-line).
Čo v prípade, keď nové stoje nemáme?
V prípade, že je podnik vybavený staršími strojmi, možno na základe variabilného rozloženia živín vytvoriť na parcele zóny a v nich, v každej osobitne, hnojiť rovnakou dávkou. Rovnako je na škodu, keď sa pri zbere zrnín obilnými kombajnmi v snahe „šetriť“ dohodne práca bez mapovania úrody. Ide najmä o kombajny pracujúce v službách, ktoré bývajú vybavené zariadením na tvorbu máp úrody. Tí, ktorí majú skúsenosti so službami v zahraničí, mi dajú za pravdu, že napríklad v Českej republike je o zber bez tejto služby malý záujem. Ide len o to, zvyknúť si na pridanú hodnotu získaných informácií a mať chuť s nimi pracovať.
Aký dlhý čas potrebuje podnik, aby sa naplno prejavili efekty presného poľnohospodárstva?
Prvé efekty možno zaznamenať prakticky okamžite. Najzreteľnejšie sa prejaví úspora pohonných hmôt a času vykonávania operácií pri navigácii strojov. Pri výpočte návratnosti do obstarania navigačných zariadení treba brať do úvahy rozsah prác, kde sa navigácia naplno využije. Predovšetkým ide o hnojenie, vždy vtedy, keď sa nemožno riadiť koľajovými riadkami a pri spracovaní pôdy. Úsporu aj so sekundárnymi efektmi možno docieliť pri zakladaní porastu a tvorbe koľajových riadkov. Osobitne sa navigácia oplatí pri zakladaní porastu osivovej kukurice (pri sejbe materských a otcovských línií v rôznom čase) a pri jeho následnom plečkovaní.
Pôsobíte na Technickej fakulte SPU v Nitre. Je fakulta pripravená pomáhať praxi pri zavádzaní presného poľnohospodárstva?
„Vďaka grantom a podpore Slovenskej poľnohospodárskej univerzity budujeme v rámci presného poľnohospodárstva na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Nitre unikátnu výskumnú bázu na skúmanie abiotických stresov rastlín, vznikajúcich utláčaním pôdy vplyvom prejazdov strojov. Ide o 11-ročný experiment na 18-hektárovej parcele so zavedeným systémom riadeného pohybu strojov po poli (CTF). Podľa našich poznatkov sa takáto výskumná báza v Európe nenachádza. Rovnako úzko spolupracujeme s nemeckou firmou Fritzmeier pri testovaní on-line variabilného hnojenia dusíkom.“
Spolupracujete aj so zahraničím?
„Spolupracujeme s podobnými pracoviskami na Slovensku, ale aj v Českej republike, v Poľsku, Nemecku, Veľkej Británii, v Austrálii. Je chvályhodné, že naši študenti, najmä v doktorandskom stupni štúdia, majú možnosť absolvovať odborné stáže na renomovaných zahraničných pracoviskách. Rovnako popularizujeme myšlienky presného poľnohospodárstva v odbornej tlači, na prednáškach a výstavách.
Osobne som hrdý na naše dobré vzťahy so slovenskými poľnohospodármi. Môžem spomenúť napríklad spoluprácu so spoločnosťou Agromačaj, a.s., spoločnosťou Donau farm Kalná, s.r.o. alebo ZAD Dvory nad Žitavou.“
Prednosti presného poľnohospodárstva
- Rovina ekonomická
Ak budem aplikovať hnojivo len na tých miestach, kde je to potrebné, a v dávke, ktorá je tam potrebná, vytvorí to oproti plošnej aplikácii rovnakou dávkou isto vyčísliteľný rozdiel. Naopak, „ak budem hnojivo aplikovať plošne, aj na miestach so slabým úrodovým potenciálom“, potom sa očakávaný efekt, napr. vo zvýšení úrody nedostaví a prostriedky neboli vynaložené rozumne.
- Rovina je agronomicko-environmentálna.
Ak zabezpečíme zásobu živín pre porast na celej parcele na rovnakej úrovni – teda doplníme zásobu (najčastejšie P, K, ale aj N a ďalších prvkov) podľa aktuálnej zásoby, resp. potreby na tej-ktorej časti parcely, vytvoríme pre vegetáciu rovnaké výživové podmienky. Súčasne je zaťaženie životného prostredia redukované na optimálnu mieru. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že základný efekt je v úspore hnojiva. Áno, v mnohých prípadoch to tak skutočne je. Sú však aj prípady, kedy sa aj pri variabilnom prístupe množstvo aplikovaného hnojiva na parcele v súčte takmer rovná množstvu, ktoré by bolo aplikované aj plošne (rovnomerne). Rozborom priestorového rozloženia dávok však možno zistiť, že často 30 – 60 % hnojiva bolo aplikovaných variabilne, teda na miestach, kde to bolo potrebné. Tento poznatok možno oprieť aj o štúdie, ktoré boli realizované pracovníkmi Katedry strojov a výrobných biosystémov SPU v Nitre.
