Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím agronóma. Avšak v dnešnej dobe poznačenej dopadmi klimatických zmien, ako aj oklieštením osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché. Dokedy môžeme tlačiť na posun sejby pšenice ozimnej a pritom zostať rentabilní?

Pšenica ozimná a slovenské optimum

Na Slovensku platí zásada zasiať v optimálnom agrotechnickom termíne. Teda niekde medzi 15. septembrom až 15. októbrom – konkrétny termín závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti. Skutočnosť je ale taká, že skoro tretinu výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne. Podľa slov Ing. Romana Hašanu, vedúceho odboru Pestovateľských systémov z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, je príčin viacero. Hra s posunom termínu sejby sa začala potom, čo klimatické zmeny priniesli dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, kedy aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície. „Posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou našich osevných postupov. Tie sú, ako je známe, výrazne redukované. Naše pozorovania ukázali, že až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj kukurici – či už na siláž, alebo na zrno, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr,“ vysvetľuje R. Hašana.

Čo môžu poľnohospodári od neskoro zasiatych pšeníc očakávať.

Bohužiaľ, na Slovensku nemáme veľa výsledkov, ktoré by porovnávali výnosy pšenice ozimnej dosiahnuté pri rôznych termínoch sejby. Takéto sledovania nie sú predmetom výskumu ako Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, tak aj Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Prinášame teda aspoň pár postrehov z iných štátov.

Poľsko

Skoro tridsaťročnými výsledkami sa môžu pochváliť Poliaci. Vplyv termínu sejby na výšku úrody sledujú od roku 1986. Pre pestovateľov bude asi najzaujímavejším zistenie, že z dlhodobého hľadiska hovoria výsledky v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu. Alebo ešte skôr, ako je odporúčaný agrotechnický termín. To však neznamená, že na neskorú sejbu máme zanevrieť.

Jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom, totiž neexistuje. Bližšie o poľskom výskume rozpráva Tadeusz Oleksiak z Národného výskumného inštitútu v Poľsku. „Pokiaľ v jednom roku vyšli výsledky v prospech skorej sejby, nasledujúci ročník všetky tvrdenia vyvrátil a lepšie úrody boli u pšenice zasiatej po agrotechnickom termíne. Boli aj roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Ale z dlhodobého hľadiska dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom,“ vysvetľuje Oleksiak a hneď aj poukazuje na opačnú situáciu, kedy mali poľnohospodári úrody najnižšie. „V rámci nášho pozorovania sa objavila ešte jedna zaujímavosť. Nie je jedno, o koľko dní sejbu posuniem. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desať dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne). Z uvedeného vyplýva, že veľmi neskorý termín môže byť z hľadiska výšky úrody priaznivý, samozrejme len v tom prípade, ak nám praje počasie.“

Poliaci tak prichádzajú s tvrdením, že za určitých okolností je veľmi neskorá sejba prospešná a ohraničovať ju dátumom, po ktorom by sa už nemalo siať, nie je potrebné.

Certifikované osivo a predplodina

T. Oleksiak si dobré výsledky veľmi neskorej sejby vysvetľuje veľmi jednoducho. Medzi poľnohospodármi sa rozširuje používanie certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev. Vo svojej práci uvádza, že pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody. V tejto spleti faktorov zohráva dôležitú úlohu aj predplodina. U neskorej sejby je jej podiel na úrode až 43,2 percenta. Pšenicu odporúča pestovať po cukrovej repe alebo kukurici na zrno. Vtedy boli úrody najvyššie.

Pšenica ozimná sa seje neskôr aj v Kanade

Nielen na Slovensku či Poľsku, ale aj v Kanade sejú poľnohospodári pšenicu po termíne. Dôvodom je neskorý zber sóje, ktorú za účelom čo najvyššej úrody nechávajú dlho na poli. Na otázku, dokedy sa dá tlačiť na posun termínu sejby, odpovedá medzi poľnohospodármi uznávaný a obľúbený odborník na pestovanie obilnín v Kanade – Peter Johnson. Viac-menej potvrdzuje slová T. Oleksiaka. Rozpráva o rokoch, kedy pšenice zasiate v polovici decembra dali vysoké úrody, pretože matka príroda dožičila pestovateľom dlhú a teplú jeseň. Toto obdobie zas vystriedali ročníky, ktoré nahrávali skorej sejbe. Avšak z dlhodobého hľadiska vychádzajú v priemere najlepšie úrody pšeníc zasiatych v optimálnom agrotechnickom termíne. A to je dôvodom, prečo P. Johnson odporúča jeho dodržiavanie. Na druhej strane hovorí, že posunu sa netreba báť. Pretože ani striktné dodržiavanie agrotechnického termínu nemusí byť zárukou vysokej úrody. Podľa jeho slov sú ešte dôležitejšie ako dátum sejby vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, nemali by sme na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. Za týchto okolností odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr. Pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme síce načas, ale do blata. A to platí  pre všetky plodiny, nielen pšenicu.

V období sucha odporúča Johnson skoršiu a hlbšiu sejbu. Tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď, je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou sejbou. Jesenné dažde sú totižto také, ktoré keď raz začnú, nevedia prestať. A potom nemusíme zasiať vôbec.

Odporúčania neskorej sejby

Pri neskorej sejbe by sme sa mali držať niekoľkých odporúčaní. Tak, ako preukázali výsledky v Poľsku, je základným pilierom používanie certifikovaného osiva odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %. Odrodami vhodnými  na neskorý výsev sú aj IS MANDALA, IS LAUDIS, IS PATINAS či RGT REFORM

Ďalším krokom je zvýšiť výsevok. Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží ako sejba v optimálnom termíne a to nás pripraví o časť úrody. Zvýšením výsevku vieme tento nedostatok vyriešiť. Zabezpečíme si nielen úrodu, ale aj vyššiu istotu prezimovania porastov. Na mieste je otázka, o koľko ho zvýšiť? P. Johnson odporúča o 50-60%. Pri ešte vyšších výsevkoch dvíha varovný prst.  “Ak pestovateľ zvýši výsevok na dvojnásobok normálnej dávky, jeho úroda nebude dvojnásobná, ak si myslí.Porasty budú prehustené, budú si konkurovať  a v konečnom  dôsledku dosiahne pravý opak -pokles úrody,” upozorňuje.

S posunom termínu sejby sa mení aj jej hĺbka. Tu prichádza P. Johnson s odporúčaním, aby pestovatelia siali hlbšie, než majú vo zvyku. Znie to síce paradoxne, nakoľko trend posledných rokov hovorí o sejbe plytkej, no podľa jeho slov u neskorej sejby práve tento paradox v praxi funguje a sejba do hĺbky 6 cm zabezpečí lepšie prezimovanie porastov v porovnaní so sejbou do hĺbky 2,5 cm.

Roman Hašana zas apeluje na potrebu výživy. Odporúča však vykonať bilančné hnojenie až na základe agrochemických rozborov pôdy, aby hlavne pri výžive dusíkom nedochádzalo k prehnojeniu, zníženiu využiteľnosti a zbytočným nežiaducim stratám.

Rady na záver:

  • sejba v agrtotechnickom termíne je jedným zo základných opatrení dosiahnutia vysokých úrod
  • u neskorej sejby zohráva veľmi dôležitú úlohu použitie certifikovaného osiva
  • najlepšími predpolodnami pšenice ozimne siatej v neskoršom termíne sú cukrová repa a kukurica
  • u neskorej sejby je potrebná hlbšia sejba a zvýšenie výsevku

Pridať komentár