Rastliny a ich semená disponujú určitou prirodzenou schopnosťou odolávať patogénom. Tá je od prírody založená na potrebe rozmnožovania, udržania druhu a jeho potomstva v ekosystéme. V prirodzenom prostredí však na rastlinu a jej semená nie je kladená požiadavka na to, aby po vysemenení vzišlo čo najviac semien. Prioritou je rozmnožiť sa, nevadí, ak zo stovky semien vzíde čo i len jedno.

Potenciál rastliny

Lenže v ľuďmi riadenej poľnohospodárskej výrobe sú na semená rastlín kladené výrazne vyššie nároky, ktoré so sebou prinášajú potrebu ich ochrany voči škodlivým činiteľom, najmä chorobám a škodcom v úvodných fázach rastu. V trhovo orientovaných pestovateľských systémoch je potrebné dosiahnuť čo najlepšiu klíčivosť semien a vzchádzavosť rastlín a maximálne tak využiť ich biologický potenciál a vynaložené finančné prostriedky. V tomto smere preto ochrana osiva morením predstavuje neodmysliteľnú súčasť rastlinnej výroby.

Význam morenia

Potrebou ochrany osiva sa zaoberali pestovatelia už v dávnej minulosti. Prvé pokusy s jeho morením sa datujú do 17. storočia, kedy sa výskumníci zapodievali ochranou osiva proti mazľavej sneti pšeničnej (Tilletia Caries). Prvé výrazné úspechy sa odohrali v 18. storočí, kedy sa na morenie začína používať ortuť. V období po druhej svetovej vojne je už morenie bežnou súčasťou poľnohospodárskej výroby. Z dôvodu zvyšovania kvality a bezpečnosti v ochrane rastlín vstúpil v roku 1982 do platnosti zákaz používania prípravkov na báze ortuti. Tú v rámci morenia nahradili látky na báze organických fungicídov, medzi ktorými donedávna dominovala účinná látka thiram, ktorej používanie bolo ukončené v roku 2019.

V súčasnosti je na trhu povolených mnoho iných prípravkov na ošetrenie osiva, ktoré poskytujú dostatočnú ochranu voči chorobám a škodcom – či už prenosným osivom, alebo nachádzajúcim sa priamo v pôde.

Morenie osív tak predstavuje základný kameň integrovanej ochrany rastlín s nezanedbateľným ekologickým a ekonomickým dopadom, keďže na morenie osiva sa spotrebuje menej účinnej látky ako v prípade plošného ošetrenia porastov postrekom.

Rozdelenie moridiel

Základom úspešného pestovania je v prvom rade kvalitné osivo. Aj to však môže byť v procese výroby a uskladnenia kontaminované choroboplodnými zárodkami, alebo škodcami. Pred samotným moriacim procesom je dôležité jeho laboratórne posúdenie na výskyt patogénov, podľa ktorého je možné zvoliť použitie vhodnej účinnej látky.

Najrozšírenejšie sú fungicídne moridlá zamerané na skupinu patogénov spôsobujúcich hnilobu klíčkov a klíčiacich rastlín a na skupinu húb prenosných osivom, ktoré ho priamo nenapádajú, ale spôsobujú infekcie v neskorších štádiách rastu – do tejto skupiny patria najmä prašné a mazľavé snete či sneť zakrpatená. Odumieranie klíčiacich rastlín zapríčiňujú huby z rodu Fusarium.

Vývoj nových účinných látok v tejto oblasti zabezpečil, že fungicídne moridlá dokážu vďaka ich systémovému účinku (postupné prenikanie účinnej látky do rastlinných pletív) ochrániť rastliny v úvodných fázach vývoja až počas niekoľkých týždňov.

Insekticídne moridlá sú využívané najmä u rastlín, pri ktorých je potrebné redukovať ich poškodenie živočíšnymi škodcami v úvodných fázach vegetácie. Široké uplatnenie nachádzajú najmä pri ochrane kukurice, zemiakov a ostatných plodín voči drôtovcom, larvám siatic a iným škodcom. Svoje nezastupiteľné miesto majú aj v ochrane repky olejky, kde však nedávny zákaz prípravkov na báze neonikotinoidov spôsobil problém s ochranou vzchádzajúcich rastlín tejto plodiny najmä proti skočkám. To zvýšilo potrebu plošných aplikácií insekticídov formou postreku s negatívnym ekotoxikologickým dopadom. Na trhu sa však postupne objavujú nové moridlá, ktoré by túto situáciu mali zvrátiť.

Treťou skupinou moridiel, ktoré majú v intenzívnej rastlinnej výrobe svoje opodstatnenie, sú biostimulačné moridlá. Tie obsahujú veľmi malé množstvá živín, rastlinných hormónov, alebo iných, pre rast prospešných látok, ktoré poskytujú klíčiacemu osivu a vzchádzajúcim rastlinám energiu na rovnomernejšie klíčenie, vzchádzanie či intenzívnejšie zakoreňovanie. V praxi sa čoraz viac potvrdzuje ich zmysel, ideálne v kombinácii s fungicídnym a insekticídnym morením.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že morenie osív predstavuje lacný, no veľmi účinný intenzifikačný prvok v pestovaní rastlín s nízkym negatívnym dopadom na životné prostredie.

Kvalita moriaceho procesu

Treba si uvedomiť, že žiadne moderné moridlo neobsahuje zložku, ktorá by dokázala napraviť chyby pri vlastnej aplikácii moridla na osivo. Preto je veľmi dôležité, aby pestovateľ dbal na precízne ošetrenie osiva. Tomu, že v praxi to tak nie je vždy, nasvedčuje pretrvávajúci problém s výskytom snetí.

Do moriaceho procesu vstupuje niekoľko faktorov. Prvým je samotné osivo, ktoré musí spĺňať základné požiadavky na jeho kvalitu, ako sú čistota, vlhkosť, klíčivosť a zdravotný stav.

Pre samotný proces morenia sú nežiaduce najmä nečistoty v podobe úlomkov, pliev a prachu. Prach má obrovský absorpčný povrch, čím na seba dokáže naviazať značnú časť aplikovaného moridla. Preto je potrebné moriť osivo len dôkladne vyčistené, ideálne na moriacich zariadeniach s odprašovacím systémom. Dôležitým prvkom je aj homogenita osiva z hľadiska veľkosti semien, keďže v prípade menších môže dochádzať k predávkovaniu aplikovaným moridlom a následnej fytotoxicite, čo pri dlhšom skladovaní môže negatívne ovplyvniť samotnú klíčivosť osiva.

Nekvalitne namorené osivo predstavuje okrem straty finančných prostriedkov vynaložených na samotné morenie aj riziko spočívajúce v poklese životaschopnosti vysiatych rastlín a následnom poklese úrod.

Dôsledne vykonaný moriaci proces by mal byť v záujme všetkých zúčastnených strán, pestovateľov, osivárskych spoločností a výrobcov moridiel.

Voľba moridiel

Správna voľba moridla vyžaduje poznanie lokálnych pestovateľských podmienok, do ktorých je osivo tej-ktorej plodiny vysievané. Z hľadiska ochrany proti hubovým patogénom treba pri rozhodovaní, či použiť jednoduchšie a lacnejšie moridlo, alebo zainvestovať do viaczložkového, brať do úvahy niekoľko faktorov. Na výskyt patogénov v pôde významnou mierou vplýva osevný postup. Pokiaľ je široký, s opakovaným pestovaním plodiny na rovnakom pozemku po minimálne 4 rokoch, je možné siahnuť po jednoduchších a teda aj lacnejších moridlách. Ak však pestujeme pšenicu po pšenici, či kukuricu po kukurici, má investícia do viaczložkových fungicídnych moridiel svoje opodstatnenie.

Vplyv osevného postupu je možné brať do úvahy aj pri voľbe insekticídnych moridiel (napr. drôtovce v osevných postupoch s vysokým zastúpením kukurice). Tu ale zohráva význam aj samotná lokalita, kedy škodcovia môžu migrovať z vedľajších polí (napr. skočky pri vychádzaní ozimnej repky) a do úvahy treba brať aj dobu účinnosti moridla, na ktorú vplývajú najmä vlahové podmienky. Ak je sucho, jeho účinnosť klesá. Insekticídne morenie má význam a možno ho vnímať ako základný kameň ochrany proti škodcom. No v praxi je v neskorších fázach rastu, najmä v čase silného výskytu škodcov, často potrebné aj doplnkové ošetrenie porastov postrekom.

Najväčší výber je jednoznačne na poli biostimulačných moridiel. V tomto smere je na zvážení každého pestovateľa, čo takýmto morením chce dosiahnuť.

Rady na záver

  • Vo všeobecnosti možno konštatovať, že morenie osív kvalitnými prípravkami a ich precíznou aplikáciou predstavuje v rámci rastlinnej výroby efektívne vynaloženie prostriedkov.
  • Náklad na ošetrenie osiva obilnín proti širokému spektru hubových chorôb moderným trojzložkovým moridlom predstavuje približne 10 – 15 eur na hektár, čo je v rámci ochrany rastlín bezkonkurenčný pomer ceny k úžitku.
  • Riskovať napadnutie porastu v skorých štádiách fuzariózou, či neskôr sneťami, môže spôsobiť stratu na úrode rádovo v tonách, nehovoriac o zníženej kvalite produkcie. Finančná strata sa tak môže vyšplhať aj na niekoľko stoviek eur.

 

Pridať komentár