Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. Ide o jednu z najťažších a najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe. Treba povedať, že v praxi dochádza často k chybám, ktoré sa v konečnom dôsledku podpíšu na znižovaní úrody.

Dôležitá je správna hĺbka sejby

Optimálna hĺbka uloženia osiva pri ozimných obilninách je 2 až 4 cm. V prípade, že je pôda presušená, hĺbku sejby môžeme zvýšiť, čím osivu zabezpečíme kontakt s vlahou. Hĺbka sejby by však nemala presiahnuť 5 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož. Rastlina, ktorej semeno bolo umiestnené v optimálnej hĺbke, začína oproti tej hlbšie vysiatej skôr vzchádzať, a teda aj fotosyntetizovať. Naopak, hlbšie vysiata rastlina musí dlhší čas prerastať za svetlom, pričom jej energia je investovaná do predlžovacieho rastu. Treba si uvedomiť, že pokiaľ je včas vytvorená listová plocha, indukuje sa prostredníctvom rastlinných hormónov tvorba koreňovej sústavy a následne je stimulované odnožovanie.

Výsevok na jednotku plochy

Je ďalším rozhodujúcim faktorom, ktorý vo výraznej miere vplýva na následný vývoj porastu. Často sa stretávame s tým, že poľnohospodári – s cieľom dosiahnuť vyššiu úrodu – porasty prehusťujú. Skúsenosti z praxe však dokazujú pravý opak, a to i v prípade suchých oblastí. S nižším výsevkom možnosť dosiahnutia vyššej úrody stúpa.

Je síce potrebné do takto založených porastov na jeseň viac investovať, ale pestovateľ profituje z nižšej konkurencie rastlín a lepšieho využitia dusíkatej výživy. Pod pojmom „investovať“ treba rozumieť podporu rastlín pri tvorbe jesenných odnoží. To je možné dosiahnuť ich správnou výživou a stimuláciou. Veľký význam má výživa prostredníctvom hnojiva NPK, ktorého dávku v ideálnom prípade volíme podľa rozborov pôd. Vo všeobecnosti sa však aplikuje 200 až 300 kg NPK/ha.

Dobré skúsenosti sú aj s aplikáciou kvapalnej alebo granulovanej močoviny, ktorá neznižuje mrazuvzdornosť rastlín a pomôže rastlinám udržať jesenné odnože. Dobrou voľbou je tiež jesenná stimulácia koreňovej sústavy prípravkami na báze humínových kyselín a podobne.

Vo všeobecnosti platí, že väčšine odrôd vysiatych v skorších, septembrových termínoch postačuje na optimálny rast nižší výsevok na 1 ha. Ak tieto rastliny vytvoria dve jesenné odnože, dostávame na jar hustotu porastu 600 – 720 klasov/m2, v závislosti od odnožovacej schopnosti odrody.

Pri voľbe výsevku je potrebné brať do úvahy kvalitu pôdy na pozemku, od čoho sa odvíja vzchádzavosť rastlín a potenciál ich prezimovania. Práve istota vzchádzania v suchých oblastiach a prezimovania dostatočného počtu jedincov je dôvodom, prečo sa v praxi výsevok oproti optimu výrazne navyšuje. Ak vysievame porast v neskoršom termíne (po 10. 10.), odporúča sa výsevok navýšiť o 10 – 20 %. Na konci agrotechnického termínu (v kukuričnej výrobnej oblasti 15. 10.), keď nie je možné očakávať tvorbu viac ako jednej jesennej odnože, je potrebné výsevok navýšiť aspoň na 300 – 400 rastlín/m2. V praxi sa stretávame aj s výsevkom 500 – 550 rastlín/m2. Aj takýto výsevok vie byť z pestovateľského hľadiska úspešný, avšak len v prípade upravenia následnej agrotechniky. Ide najmä o oblasť výživy. Keďže rastliny v hustom poraste spotrebujú vyššie množstvo dusíka na konkurenčný boj, je potrebné tomu prispôsobiť vyššiu dusíkatú výživu. Hlavným dôvodom použitia vyšších výsevkov je tvorba akejsi agronomickej istoty, aby bola za každých podmienok (sucho, vymrznutie) dosiahnutá požadovaná úroda. Treba si však uvedomiť, že prehustené porasty trpia slabšou koreňovou sústavou, čo má vplyv na príjem vlahy a živín. V takomto prípade je namieste aj stimulácia koreňovej sústavy. Použitie vyšších výsevkov je možné zvoliť pri odrodách tvoriacich úrodu produktívnym klasom. To znamená, že ak by aj rastliny neodnožili, porast bude dosahovať hustotu 500 – 600 klasov/m2. Dobré výsledky dosiahneme, ak použijeme odrody, ako je napríklad IS Gordius, IS Danubius alebo IS Patinas.

Správne rozmiestnenie rastlín a pozemku

Týka sa najmä technicky správne vykonanej sejby. Okrem už spomínanej hĺbky sejby je potrebné zabezpečiť rovnomerné rozloženie rastlín na ploche. V súčasnosti pri použití moderných sejacích strojov ide o ojedinelý problém, ktorý však môže vzniknúť v dôsledku vysokej pracovnej rýchlosti alebo iných chýb obsluhy. Ak sa vykoná nerovnomerná sejba, vzniká medzi rastlinami rôzna konkurencia, čo spôsobuje problémy v ďalšom vedení porastu. Vinou nerovnomernej vývojovej fázy rastlín následne dochádza k problémom pri ošetrovaní porastu, najmä stimulátormi rastu. V prípade opakujúcej sa problematickej sejby je potrebné voliť tzv. kompenzačné odrody. To sú odrody, ktoré dobre odnožujú a kompenzujú tak prípadné výpadky v poraste. Ide napríklad o odrody IS Laudis a IS Mandala.

Rady na záver

  • Je potrebné voliť kvalitné zdravé osivo odrody a dobre využívať aplikovanú výživu na tvorbu úrody.
  • Dôležitá je správne vykonaná sejba v správnom termíne, prispôsobiac ju lokalite a odrode. Ak chceme porast skutočne správne viesť, je potrebné jeho pravidelné sledovanie a rozhodovanie sa o ďalších vstupoch na základe aktuálneho stavu, s výhľadom na predpokladaný vývoj počasia.

 

Pridať komentár