Stabilná a kvalitná úroda je prioritou každého pestovateľa. Cieľ dosiahneme najmä dodržiavaním správnych agrotechnických zásad. Tam okrem iného patrí aj vyvážený osevný postup. Čo však robiť v čase, keď sú osevné postupy oklieštené na pár plodín? Aké dopady prináša monokultúrne pestovanie?

Z agronomickej praxe je známe, že pre dosahovanie stabilných a kvalitných úrod pestovaných plodín je jednou z najzákladnejších podmienok pestrý a z viacerých hľadísk vyvážený osevný postup. A prečo? Odpoveď je jednoduchá. Prestriedaním plodín vieme regulovať choroby, škodcov a buriny, ktoré pri opakovanom pestovaní plodiny zaznamenávajú výrazný nárast. To znamená, že tie isté alebo príbuzné plodiny sa zaraďujú po sebe v požadovanom časovom odstupe. Táto situácia podstatne ovplyvňuje ekonomiku pestovania (zvýšená potreba pesticídov). Pri niektorých plodinách vzniká aj tzv. únava pôdy, vyvolaná jednostranným odčerpaním živín.

Osevný postup: repka – pšenica-kukurica

V praxi sa často stretávame s osevným postupom, ktorému dominujú len tri plodiny. A to repka – pšenica – kukurica. Je takýto osevný postup správny? Ak nie sú k dispozícii vhodnejšie predplodiny, uplatňovať sled plodín repka – pšenica – kukurica môžeme, ale nie je to ideálne riešenie. Napriek tomu, že uvedený sled nie je úplne najvhodnejší, pestovanie môže byť úspešné a efektívne.

Repka ako širokolistá plodina pri kompletnom poraste dobre potláča buriny. Pôdu zanecháva v dobrej štruktúre, čo vyhovuje následne pšenici ozimnej. Buriny, ktoré sa v pšenici presadili, je možné chemicky potlačiť, takže kukurica sa môže siať do relatívne dobrých pôdnych podmienok. Mohutná rastlina kukurice, pokiaľ v nej na začiatku potlačíme buriny, navyše sama obmedzuje výskyt najmä svetlomilných druhov burín.

Vysoká koncentrácia obilnín v OP

Pri hustosiatych obilninách na ich vysokú koncentráciu v osevných postupoch negatívne reaguje najmä pšenica ozimná a jačmeň jarný. Najvýraznejšie zníženie úrod pšenice je najmä pri jej opakovanom pestovaní po sebe. Úrody taktiež klesajú u po sebe pestovanom jačmeni ozimnom. Už samotné striedanie jačmeňa po pšenici pri ich vysokej koncentrácii znižuje negatívne účinky monokultúrneho pestovania obilnín.

Ak by sme porovnali konkurenčnú schopnosť obilnín, oziminy sú konkurencieschopnejšie než jariny. Pri raži siatej a ozimnom jačmeni to súvisí s ich značnou rýchlosťou rastu a pri raži tiež so silnou tvorbou koreňov v povrchovej vrstve pôdy (koreňová konkurencia obilniny voči burine).

Prečo sa rozšírili buriny

V súčasných technológiách pestovania obilnín sa obmedzila mechanická regulácia burín. To je dané skorou sejbou alebo skrátením medziporastového obdobia. Ale aj skrátenie stebiel pomocou morforegulátorov umožňuje rozvoj vyšších svetlomilných burín. K rozvoju nežiaducich burín na pozemku prispievajú aj zberové technológie formou služieb, najmä drobnosemenných burín. K významným negatívnym faktorom patrí aj jednostranné hnojenie (najmä dusíkom) a používanie úzkeho spektra herbicídov. Samozrejme, veľkú úlohu v tomto kokteile negatívnych faktorov spôsobujúcich nárast burín zohráva aj monokultúrne pestovanie. Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch (nad 50 %) sa zvýšil výskyt lipnicovitých (trávovitých) burín, najmä ovsa hluchého, ale aj metličky obyčajnej, psiarky roľnej, mohárov, ježatky kurej, pýru plazivého. Z dvojklíčnolistových burín sa značne rozšírila hviezdica prostredná, lipkavec obyčajný, rumany a rumančeky, stavikrvy, pupenec roľný.

Ak chceme efektívne bojovať proti burinámv obilninách, pomáha rokmi overený a osvedčený recept, nezaťažujúci životné prostredie. Je ním toľko spomínané prerušenie sledu obilnín.

Vysoká koncentrácia olejnín v OP

Porasty olejnín, predovšetkým repky olejky, dosahujú v niektorých lokalitách na Slovensku už kritickú koncentráciu (to znamená, že repka po repke sa pestuje častejšie ako po štyroch rokoch). Rozhodujúcim problémom pri opakovanom pestovaní olejnín po sebe je ich zdravotný stav, hlavne výskyt chorôb a škodcov. Významné dôsledky vyšších koncentrácií repky sa ale prejavujú aj v rozširovaní burín, ktoré sú v tejto plodine ťažko regulovateľné. Pri pestovaní repky často vzniká situácia, že po zbere z výmrvu vzídené rastliny tvoria na jeseň súvislé porasty. Tie vytvárajú pre rozvoj škodcov a čiastočne i chorôb ideálne podmienky. Vzniká takzvaný „zelený most“ , ktorý umožňuje pri teplých zimách bezproblémový prenos patogénov do ďalšieho roka.

Túto „porastlinu“ je potrebné na jeseň vždy zlikvidovať!

Monokultúra kukurice

Pri pestovateľskej technológií kukurice siatej sa stretávame s jej opakovaným zaradením do osevného postupu alebo monokultúrnym pestovaním. Situácia na poliach sa však zmenila: nemáme maštaľný hnoj, nerobíme orby a objavili sa nové škodlivé činitele kukurice (kukuričiar koreňový). Opakované pestovanie kukurice siatej v monokultúre na zrno, siláž či bioplyn je pri silnom infekčnom tlaku patogénov v súčasnosti už problematické. Pri monokultúrnom pestovaní kukurice (na zrno, siláž a bioplyn po sebe) sa zvýšil podiel burín, na ktoré nedostatočne zaberajú herbicídy, najmä ježatky kurej, mohárov, prstovky krvavej a rezistentných biotypov láskavcov a i. Z trvácich burín sa rozšírili najmä pupenec roľný s hrachorom hľuznatým.

Dobrý OP

Dobrý agronóm nastaví osevný postup tak, aby bol vyvážený, mnohostranný a plnil rôzne funkcie. Medzi hlavné patria: udržanie pôdnej úrodnosti, regulácia zaburinenosti, zníženie erózie a strát živín z pôdy. Pamätajme, že v rámci osevného postupu musí byť aj dostatok priestoru pre variácie podľa konkrétnej situácie, napr. náhrada jedného obilninového druhu za iný, náhrada ozimín jarinami, zmeny plodín na zmiešaných honoch. Osevný postup by mal zabezpečiť aj celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z hľadiska prirodzeného znižovania zaburinenosti. Preto by sa mali využívať medziplodiny alebo podsevy, ako aj vymŕzajúce predplodiny na zelené hnojenie.

Rady na záver

  • Vzhľadom na vyskytujúce sa problémy s pestovaním malého počtu plodín treba v každom poraste starostlivo regulovať škodlivé činitele
  • Pri pôdoochranných technológiách, kde sa obrábanie pôdy realizuje len kyprením, je dôležitý kvalitný zber predplodiny (nízke straty a dobre rozprestreté pozberové zvyšky).
  • Veľký význam pri využívaní rôznych minimalizačných technológií obrábania pôdy znova nadobúda včas vykonaná a ošetrená podmietka. Pozitíva spočívajú hlavne v obmedzení strát vody z pôdy, čo umožní rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien pozberanej kultúrnej plodiny. Tým možno dosiahnuť dobrý efekt odburinenia pozemku bez chémie!

 

Pridať komentár