Ozimný jačmeň má v porovnaní s inými oziminami mnoho výhod. Je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd čí predplodinu. Dobre odoláva suchu, na jar silno odnožuje a je schopný zahustiť aj redšie porasty. Dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica a skoré dozrievanie umožňuje následnú sejbu strniskových medziplodín.

Prinášame niekoľko tipov, ako dosiahnuť dobré výsledky.

1. Zakladanie porastov

Či už sa rozhodneme pestovať ozimný jačmeň klasickým systémom orby, alebo s použitím minimalizačných technológií, vždy by sme sa mali sústrediť na hospodárenie s vlahou.

Z hľadiska uľahnutosti pôdy je pre ozimný jačmeň optimálny odstup orby od sejby 3 – 4 týždne. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Spojením pracovných operácií, ktoré umožňujú moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy, je možné obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou skrátiť, čo je u ozimného jačmeňa vzhľadom na skorú sejbu veľké plus. Ale pozor! V prípade, že je v pôde málo vlahy, sejeme do čerstvo zoranej a pripravenej pôdy. Je to účelnejšie, nakoľko oveľa významnejšiu úlohu pri zakladaní porastov ozimného jačmeňa zohráva pôdna vlhkosť než pôdna uľahnutosť.

2. Termín sejby

Predsejbová príprava pôdy sa robí do hĺbky 4 – 6 cm tak, aby bolo osivo uložené do hĺbky 2 – 4 cm. Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.9., v zemiakarskej oblasti od 10. do 20.9. a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.9. do 5.10. Vzhľadom na klimatické zmeny a s nimi spojené globálne otepľovanie je možné posunúť termín aj na neskôr, i keď podľa štatistiky VZÚ Kroměříž sejba oneskorená o sedem až desať dní znížila úrody ozimného jačmeňa z 7,38 na 6,69 t/ha. Ozimný jačmeň neznáša predčasné výsevy (pred 10.9.) a pri normálnom priebehu zimy ani príliš neskoré výsevy (po 5.10.).

Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva. Odporúčaný výsevok je 3,5 – 5,0 (4,5) mil. klíč. zŕn na hektár v závislosti od odrody.

3. Certifikované osivo

Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov. Používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch. Porasty počas vegetácie niekoľkokrát čelia extrémnym vplyvom počasia a certifikované osivo je práve voči týmto klimatickým zmenám odolnejšie.

Z dvojradových ozimných odrôd jačmeňa s veľmi dobrou sladovníckou kvalitou a dobrými výnosmi odporúčame vyskúšať odrody KWS SCALA a WINTMALT. Pre zástancov šesťradových jačmeňov je pripravená extra skorá odroda ETINCEL s dobrou sladovníckou kvalitou alebo kŕmna odroda KWS TENOR, ktorá je stredne skorá a dosahuje veľmi vysoké úrody.

4. Zaradenie v osevnom postupe

Väčšina odrôd ozimného jačmeňa nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (pšenici). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa jačmeň nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a tiež kvalitu (HTZ, podiel predného zrna) docielime pestovaním jačmeňa po strukovinách. Ozimný jačmeň je schopný vyrovnať sa aj so zhoršenými pôdno-klimatickými podmienkami, s nižšou hladinou živín, krátkodobými prísuškami, niektoré odrody tolerujú aj „horšie zaobchádzanie“, t. j. nie celkom presné dodržanie agrotechnických termínov a zásahov. Ozimný jačmeň je však citlivý na nedostatok pôdneho vzduchu (utužená alebo zamokrená pôda).

5. Hnojenie

Ozimný jačmeň patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému (zvlášť pri dodržaní optimálneho termínu sejby) predpoklady pre dobré využitie živín. Hnojenie fosforom a draslíkom je podobné ako pri pšenici, zapracováva sa do pôdy orbou, prípadne pred sejbou. Nároky na dusík sú čiastočne obmedzené nižšou odolnosťou jačmeňa proti poliehaniu. Celková dávka dusíka by sa u ozimného jačmeňa mala pohybovať v rozmedzí 60 – 100 kg/ha. Vyššie dávky pôsobia na zvýšenie úrody len veľmi málo a väčšinou sú príčinou väčšieho poliehania porastov. Poliehanie sa prejaví nepriaznivo znížením úrody aj kvality zrna. Pri zaorávke slamy by celková dávka dusíka (bez započítania vyrovnávacej dávky na podporu rozkladu organickej hmoty) mala byť maximálne 80 kg/ha. Celkovú dávku dusíka rozložíme na 2 – 3 časti.

Základné hnojenie

Ozimný jačmeň dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, a preto odporúčame, zvlášť po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg N.ha-1) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach je nebezpečenstvo prerastania porastov a horšieho prezimovania .Pri základnom hnojení je možné použiť buď kombinované NPK hnojivá, alebo jednozložkové fosforečné a draselné hnojivá, alebo kvapalné hnojivo DAM 390. Vhodné je aj použitie močoviny v pevnej forme. Dusík vo forme DAM 390 je možné použiť vo všetkých oblastiach, najmä pri zásobnom hnojení fosforom a draslíkom. Menej vhodné je jeho použitie v systéme každoročného hnojenia všetkých plodín v osevnom slede všetkými živinami (NPK). Tam sú vhodnejšie hnojivá kombinované. DAM 390 nie je vhodné používať ani na plytkých, ľahkých a piesočnatých pôdach s malou biologickou aktivitou a v oblastiach humídnych (horšia zemiaková a krmovinárska výrobná oblasť). Močovinu je nutné po aplikácii rýchlo zapraviť do pôdy. Taktiež nie je vhodná do pôdy piesočnatej, kyslej a do extrémne ťažkej, biologicky málo aktívnej a silno alkalickej. NP roztok je možné využiť v systéme každoročného hnojenia na pôde s nízkou zásobou fosforu. Na pozemkoch sa strednou a dobrou zásobou fosforu je nutné aplikovať NP roztok v zmesi s DAM 390.

Regeneračné hnojenie

Rozhodujúcu úlohu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie, pretože už skoro na jar je väčšina rastových vrcholov na steblách v III. etape organogenézy a je potrebné podporiť tvorbu kláskových hrbolčekov, ako aj celkove posilniť rastliny po zime. Porasty hnojíme diferencovane podľa ich stavu a obsahu minerálneho dusíka v pôde. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 až 60 kg/ha. V teplých a suchých oblastiach (kukuričná výrobná oblasť, výrobná oblasť repárska suchá) možno aj dávky na hornej hranici uvedených hodnôt aplikovať jednorázovo.

V prípade silnejšieho napadnutia porastu paluškovou hnilobou, pri horšom prezimovaní, u porastov vývojovo oneskorených, menej odnožených alebo pri skorom obnovení vegetácie a v ostatných výrobných oblastiach je lepšie vyššie regeneračné dávky rozdeliť na dve časti. Slabšie porasty väčšinou nie sú schopné rýchlo využiť pomerne vysoké jednorazové dávky živín a mohlo by dôjsť k stratám dusíka vyplavením do spodných vrstiev pôdy.

Neskoré, tzv. kvalitatívne prihnojenie dusíkom

Aplikuje sa v období začiatku klasenia BBCH 51 a nepočíta sa do celkovej dávky dusíka, je dávkou navyše. Na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá, zvyšuje však obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu. Hnojenie je účinné iba pri dostatku vlahy. Na druhej strane je potrebné spomenúť aj nevýhody tohto hnojenia: zvýšenie rizika poliehania, predĺženie vegetácie a nevyrovnané dozrievania (väčší výskyt zelených zŕn).

6. Morforegulátory

Veľmi dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania sú morforegulátory. Väčšina odrôd registrovaných v SR pri pestovaní v extenzívnych podmienkach alebo pri základnej intenzite má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd ukazuje ako vysoko rentabilné.

U skoro poľahnutých porastov môže dôjsť k veľmi výraznej redukcii HTZ a teda k poškodeniu výšky a kvality úrody, preto je u príliš silných porastov výhodnejšie využiť (podľa odrodovej náchylnosti k poliehaniu, hustoty a výšky porastu pred klasením) aj samostatný morforegulátor (príp. s 1 fungicídom ) aplikovaný tesne pred klasením. Naopak, použitie morforegulátora u slabších porastov bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív môže spôsobiť zníženie úrody. Takisto nevhodný (predčasný) termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môže spôsobiť skrátenie klasov a zníženie úrody.

U ozimného jačmeňa sú účinné prípravky na báze etefónu. Termín aplikácie a dávkovanie je nutné riadiť podľa návodu výrobcu a podľa stavu porastu. Prípravky s dvomi účinnými látkami sa odporúča používať vo fáze začiatku steblovania (BBCH 31-35), jednozložkové prípravky je potom vhodnejšie použiť tesne pred klasením (do BBCH 50). Morforegulátory možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom. Pri vyššej intenzite pestovania možno použiť aj delenie dávky morforegulátorov do 2 termínov aplikácie.

7. Ochrana rastlín počas vegetácie

Prvým dôležitým krokom v ochrane rastlín je sejba kvalitného certifikovaného a moreného osiva, ktoré je odolné proti chorobám a škodcom.

Insekticídy

Vošky napádajúce porasty ozimín možno považovať za stabilné škodce. Ich výskyt môžeme s určitosťou očakávať, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň. Talýto priebeh počasia sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie hostiteľských rastlín je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným kosením okolitých lokalít. Tiež sa tam, kde je to možné, odporúča vylúčiť letné alebo strniskové medziplodiny, strukovinoobilné miešanky alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle množenie vošiek. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus – BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň. Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž. Odporúčame sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červenofialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými.

Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti. Významnými opatreniami pri predchádzaní virózam je prerušenie reťazca zdroja infekcie zaoraním výmrvu obilnín, likvidácia výmrvu totálnymi herbicídmi, výber tolerantných odrôd, morenie osiva insekticídmi, posunutie termínu sejby na neskoršie obdobie, keď klesne aktivita a početnosť vektorov, ako aj celková agrotechnika a výživa porastov.

Herbicídy

Do porastov ozimného jačmeňa je nutné použiť aspoň jeden herbicíd. Predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí na cieľovom druhu buriny a zvolenom prípravku. Na poliach zamorených metličkou či ovsom hluchým je vhodné použiť ešte druhé ošetrenie prípravkom na trávovité buriny.

Fungicídy

Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutný aspoň jeden fungicíd proti listovým chorobám aplikovaný pred klasením (do BBCH 50). Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania (BBCH 31-35). V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti (Ramularia collo-cygni) je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže žiadna z odrôd jačmeňa nemá voči tejto novo sa šíriacej chorobe dostatočnú odolnosť. Bežne používané prípravky proti listovým chorobám ju dokážu dostatočne potlačiť a zmierniť škody spôsobené predčasným ukončením vegetácie týmto patogénom.

Výhody pestovania jačmeňa ozimného

  • zavčasu uvoľňuje pozemky pre pestovanie medziplodín
  • na jar silno odnožuje, je schopný zahustiť aj redšie porasty
  • istota prezimovania
  • nižšie požiadavky na zrážky
  • schopnosť dobre využiť zimnú vlahu, pretože má hlbšie rozložený koreňový systém
  • menšia náročnosť na pôdne podmienky
  • menšia náročnosť na predplodinu
  • poskytuje prvé jadrové krmivo pre monogastrické zvieratá
  • vhodný k senážovaniu
  • vyššia tolerantnosť voči predplodine
  • v suchých podmienkach KVO dozrieva v čase pred nástupom vysokých horúčav (nad 30 °C)

Pridať komentár