Dobre zostavený osevný postup má obrovskú moc. Maximalizuje zisk, zvyšuje úrody a mnohé choroby, buriny a škodcovia sa vám vyhnú oblúkom. Znižuje aj potrebu používania priemyselných hnojív. Bonusom je zdravá pôda plná života.
Rokmi overené
Dobre zostavený osevný postup (OP) sa pridŕža striktných zásad. Presnejšie povedané – agrotechnických zásad striedania plodín. Na prvý pohľad vyzerajú veľmi jednoducho. No ich aplikácia v praxi zas až taká ľahká nie je. Pestovateľovi do tvorby osevného postupu vstupuje veľa rôznorodých, aj protichodných, faktorov. A preto jeho správne zostavenie môže potrápiť aj skúseného agronóma. Prioritou osevného postupu je maximalizácia zisku, avšak dosiahnutá v súlade s prírodou. Mnohými pravidlami sa riadili ešte naši dedovia a rokmi overené postupy platia dodnes.
Ako fungujú osevné postupy v praxi
Kto by nepoznal choroby päty stebiel (steblolam, koreňomorka, černanie päty stebla) – patria k najvýznamnejším ochoreniam pšenice. Choroby sa vyskytujú najmä u tých, ktorí majú v OP priveľa pšenice alebo ju pestujú po sebe. Ale ak by do svojho OP zaradili jednoročné plodiny ako sú kukurica, zemiaky, strukoviny alebo aj ľan, majú po probléme. Choroby päty stebiel tieto plodiny nenapadajú a preto nemusíme mať obavy z ďalšieho prepuknutia tohto nebezpečného ochorenia. Podarilo sa ho úspešne eliminovať dobre zostaveným osevným postupom – striedaním plodín. Podľa profesora J. Moudrého z Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach zohráva významnú úlohu v boji s chorobami päty stebiel ovos. Uviedol, že u jarnej pšenice siatej po ovse bol zistený až 6x nižší výskyt tohto ochorenia, ako keď bola siata po jarnom jačmeni. A u ozimnej pšenice siatej po ovse bol výskyt ochorenia až 8x nižší, ako keď predplodinou bola jarná pšenica.
6 výhod, ktoré získate striedaním plodín
- Obohatenie pôdy o dusík. Je to kľúčový chemický prvok potrebný pre zdravý vývoj rastlín. V pôdach je ho málo a preto dusík dodávame umelými hnojivami. Zaradením bôbovitých plodín (hrach, sója, bôb…) do osevného postupu ho vieme do pôdy dostať prirodzenou cestou zo vzduchu.
- Optimalizácia nákladov na umelé hnojivá a pesticídy. Z dlhodobého hľadiska tak dobre naplánovaný osevný postup ušetrí nemalé peniaze za umelé hnojivá. Nielen za dusíkaté, ale aj ostatné. A ešte navyše praktikujeme zdravé, udržateľné poľnohospodárstvo.
- Zadržiavanie vody. Ak do osevného postupu zaradíte správne plodiny, dokážete v pôde zadržať vlahu.
- Znížený výskyt chorôb, burín a škodcov. Ak budete dodržiavať správny OP, s veľkou pravdepodobnosťou sa vám rôzne choroby a škodcovia vyhnú oblúkom. Striedanie plodín im totižto vytvorí prirodzené prekážky vstupu brániace ich hromadnému výskytu.
- Ochrana pred eróziou. Vieme, v akom stave sa nachádzajú dnešné pôdy. Sú silno erodované a zhutnené. Čím skôr začnete s ich „liečbou“, tým skôr prídu aj ekonomické benefity, ktoré kvalitná pôda prináša. Striedanie plodín vám v tom vo veľkej miere pomôže. Vďaka nemu dokážete zabrániť všetkým druhom erózie – vodnej, veternej aj chemicko-biologickej.
- Zvýšené výnosy. Vaše polia budú mať lepšie hospodárske výsledky. Používanie správnych osevných postupov zlepšuje kvalitu pôdy, ktorá hrá hlavnú rolu pri tvorbe hospodárskych výnosov. Benefitom striedania plodín je aj hospodárenie v súlade s prírodou a plnšie peňaženky poľnohospodárov.
Profesor Richard Pospíšil zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre uvádza nasledovné zásady striedania plodín:
- Plodiny striedame z hľadiska ich vplyvu na pH pôdy. Pamätajme, že hrach, ľan a zemiaky pôdu okysľujú. Po nich je potrebné pôdu povápniť. Najmä dnes populárna sója je citlivá na pH pôdy. Pred jej pestovaním si vždy urobme rozbor pôdy a na kyslých pôdach ju nepestujme. Úrody klesajú aj pri intenzívnom hnojení.
- Zohľadňujeme vplyv plodiny na odčerpanie vody z pôdy. Plodiny náročné na vlahu sú ďatelinoviny, okopaniny a zelenina. V suchých rokoch bude problém pri zakladaní porastov obilnín po ďatelinovinách alebo ich miešankách z titulu odčerpanej vody z pôdy.
- Odporúča sa striedať plodiny plytko koreniace s hlboko koreniacimi. K hlboko koreniacim plodinám patrí lucerna, ďatelina, cukrová repa. Plytko koreniace sú zas trávy alebo jarné obilniny.
- Ak pestujeme plodiny, ktoré zhoršujú fyzikálny stav pôdy, po nich by mali nasledovať také, ktoré pôdu zlepšujú. K plodinám zhoršujúcim fyzikálny stav pôdy patria obilniny alebo okopaniny zbierané za vlhka. K plodinám zlepšujúcim fyzikálny stav pôdy patria strukoviny, ďatelinoviny a ich miešanky.
- Taktiež platí zásada striedať plodiny širokolisté (repa, repka, hrach, slnečnica, fazuľa, sója, bôb…) s úzkolistými (obilniny, trávy).
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré napádajú rovnaké choroby. U obilnín ide napríklad o černanie báz stebiel. U repky a kapustovitých je to zas nádorovka kapustová.
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré napádajú rovnakí škodcovia. U obilnín to býva háďatko ovsené, na ďatelinotrávach zas kováčiky.
- Nepestovať po sebe plodiny, ktoré umožňujú rozvoj tých istých burín. U obilnín to býva premnoženie ovsa hluchého, u kukurice zas „prosovité“ buriny (ježatka, prstovka, mohár, ostrica).
- Plodiny zaradiť po sebe tak, aby po zbere každej bol dostatok času na predsejbovú prípravu pôdy a sejbu následne pestovanej plodiny. Napríklad repku nemôžeme pestovať ani po cukrovej repe, ani po kukurici na zrno, pretože sa zbierajú neskoro a repka by nemala dostatočný čas na založenie porastov na zimu.
- Ak už musíme po sebe zaradiť rovnaké plodiny, zasejme aspoň inú odrodu.
- Pri striedaní plodín pamätáme aj na medziplodiny.
- Najmä u osevných postupov s vysokým zastúpením obilnín je výborné zaradiť medzi ne medziplodiny. Či už ako podsev, alebo strniskovú – napríklad kapustovitú – prípadne bôbovitú plodinu.
