Skip to main content

O tom, prečo uprednostniť domáce odrody, ale aj o súčasnom stave šľachtiteľstva na Slovensku sme sa rozprávali s človekom, ktorý zasvätil celý svoj pracovný život šľachteniu rastlín. Ing. Gyula Zalabai je významný a úspešný šľachtiteľ hustosiatych obilnín a dlhoročný riaditeľ spoločnosti Istropol Solary. Za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti šľachtenia udelil prezident Andrej Kiska pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky Gyulovi Zalabaiovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

 

Ing. Gyula Zalabai – riaditeľ spoločnosti Istropol Solary

Ako sa z vás stal šľachtiteľ rastlín?

Vyštudoval som na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre). Záujem o genetiku a šľachtenie sa vo mne prebudil už počas štúdia. Lákali ma bohaté možnosti a tvorivý potenciál skrývajúci sa v týchto oblastiach. Preto som si po skončení štúdia v roku 1983 vybral zamestnanie, kde som sa mohol naplno venovať odboru napĺňajúcemu moje predstavy o profesijnej budúcnosti.

Ktoré z vlastností hustosiatych obilnín považujete pre budúcnosť šľachtenia za najdôležitejšie?

Predpokladám, že tri základné piliere pre šľachtenie hustosiatych obilnín ostanú aj pre budúcnosť nezmenené. Sú to úrodový potenciál, odolnosť proti chorobám a škodcom a technologická kvalita. Zároveň však bude potrebné reagovať na nové výzvy. Prichádza zmena klímy – vidíme to trebárs aj pri klasení obilnín. V súčasnosti sledujeme – v porovnaní s osemdesiatymi rokmi, keď som v odbore začínal – posun dva až tri týždne. Zmena klimatických podmienok naozaj prišla a bude potrebné reagovať. Ďalšou výzvou pre šľachtiteľov bude čoraz silnejší dôraz na ochranu životného prostredia. Znamená to pre nás najmä zvýšenie odolnosti voči chorobám a škodcom, aby nebolo potrebné používať pesticídy a inú poľnohospodársku chémiu v takých vysokých dávkach ako dnes.

Bude potrebné pamätať aj na ďalšie zvyšovanie technologickej kvality odrôd. Ak hovoríme konkrétne o pšenici, predovšetkým na zvyšovanie pekárenskej kvality. Osobne som presvedčený, že nemôžeme byť celkom spokojní s kvalitou našich pekárenských výrobkov. Sú tu značné rezervy aj vo využívaní potenciálu súčasných moderných odrôd a ďalším šľachtením by bolo možné dosiahnuť ešte viac. Žiaľ, pre spracovateľov sú na prvom mieste stále ekonomické kritériá a kvalita nám ustupuje do úzadia.

Šľachtiteľom sa otvárajú aj ďalšie, nové a netradičné možnosti, ako napríklad tvorba waxy pšeníc so zmenenou štruktúrou škrobu. Vďaka tomu pri zmrazení a opätovnom rozmrazení napríklad upečeného chleba nepríde k zmene jeho štruktúry. Rovnako je zaujímavé šľachtenie odrôd produkujúcich látky prospešné zdraviu človeka vo forme takzvaných funkčných potravín. Môžu obsahovať viac vitamínov, antioxidantov a iných užitočných látok. Výrobcovia sa však zatiaľ k tomu stavajú opatrne, najmä vzhľadom na vyššie ceny takýchto výrobkov.

Na slovenskom trhu s osivami je bohatá ponuka zo zahraničia. Nemali by však naši pestovatelia uprednostňovať predovšetkým domáce odrody?

Rozhodne áno. Všeobecne platí, že najlepšie a najstabilnejšie výsledky dávajú odrody vyšľachtené alebo dlhodobo skúšané tam, kde sa budú pestovať. Domáce šľachtenie vzhľadom na dostatočne dlhý čas celého procesu, ktorý môže trvať až 15 rokov, umožní odrodu dokonale spoznať. A to aj v rokoch extrémnych výkyvov počasia či neobvykle veľkého výskytu chorôb v podmienkach pestovateľov. Máme dokonalý prehľad, ako odroda reaguje, vďaka čomu možno zvoliť optimálnu agrotechniku a využiť odrodový potenciál.

Na ktoré z vašich odrôd by ste radi upriamili pozornosť poľnohospodárov?

Z našej šľachtiteľskej dielne prichádzajú stále nové odrody a najmä tie by som pestovateľom odporúčal. Majú totiž vždy nejaké nové vlastnosti alebo sú ešte lepšie než tie predchádzajúce.

Z odrôd ozimnej pšenice by som vyzdvihol IS Dimenzio, ktorá v sebe kombinuje veľmi vysoký úrodový potenciál, výbornú odolnosť voči chorobám a vysokú potravinársku kvalitu. Táto odroda predstavuje „zlatú strednú cestu“ bez slabín, je schopná vo veľkovýrobe poskytnúť úrody 7 – 9 t/ha a veľmi vysokú potravinársku akosť. Pestovateľom tvrdej pšenice ponúkame novú odrodu IS Fortidur. V porovnaní so staršou odrodou Karmadur má vyššiu a stabilnejšiu cestovinársku kvalitu. Za pozornosť stojí aj odroda tritikale IS Titus, ktorá sa pri porovnaní s predchádzajúcou odrodou IS Flavius vyznačuje výrazne lepším zdravotným stavom a prináša i vysoký úrodový potenciál. Upozornil by som aj na jarné pšenice IS Jariella a IS Jarissa. Obe poskytovali aj v ostatných suchých rokoch stabilné a vysoké úrody.

Prinášame i našu prvú odrodu ovsa siateho IS Aventis s veľmi dobrými agronomickými vlastnosťami, vysokým úrodovým potenciálom a vysokou objemovou hmotnosťou.

Vo svete sa dnes veľa diskutuje o geneticky modifikovaných organizmoch, teda aj rastlinách. Európska únia sa k tejto ceste úpravy organizmov stavia veľmi opatrne. Aký je váš názor na tieto postupy?

Je to veľmi zložitá otázka. Ak by som mal odpovedať žartom, poviem, že som proti, pretože my to nerobíme. Ale teraz vážne. Jednoduchá odpoveď áno alebo nie by bola nesprávna. Každá genetická manipulácia je totiž iná, s rozdielnou mierou potenciálnych prínosov a rizík. Budúcnosť nám môže priniesť situácie, v ktorých sa bez tejto cesty jednoducho nezaobídeme. Zdroje na planéte sú obmedzené a bude treba hľadať nové riešenia. Uvažujme napríklad hypoteticky o možnosti prenosu génu umožňujúceho fixáciu vzdušného dusíka z lucerny do pšenice. Ide o procesy, ktoré v prírode fungujú, a konzumácia strukovín, ktoré takýto gén a ním produkované látky obsahujú, je bežná. Dá sa právom očakávať, že riziko vzniku alergií či iných zdravotných rizík nie je pravdepodobné. Predpokladám, že takáto úprava by mohla byť akceptovaná. Na druhej strane by sme tým do veľkej miery mohli ochrániť životné prostredie, pretože potreba dusíkatých hnojív by sa mohla radikálne znížiť. Samozrejme, veľká opatrnosť je na mieste, ak ide o takú genetickú úpravu rastliny, napríklad kukurice, aby produkovala toxín a tým sa chránila pred škodcami. Musíme pripustiť, že takýto postup môže priniesť väčšiu mieru rizika pre zdravie človeka a veľká opatrnosť je na mieste. Faktom však je, že hoci hromadne používaných genetických manipulácií nie je veľa, najvýznamnejšie vedecké pracoviská a spoločnosti na mnohých ďalších pracujú. Predpokladajú, že budúcnosť sa aj tu postupne viac otvorí. Ak výskum génových manipulácií zanedbáme, v budúcnosti nám to môže veľmi chýbať.

Dnes môžeme povedať, že ste v odbore dosiahli skutočne veľa. No predsa len, na ktoré úspechy ste najviac hrdý?

Čo sa týka riadenia spoločnosti, pokladám za veľmi dôležité, že som prispel za tie dlhé roky, od roku 1991 až dodnes, najprv ako vedúci šľachtiteľskej stanice a neskôr ako riaditeľ spoločnosti k jej udržaniu a rozvoju. Dnešný Istropolis Solary ako jediná šľachtiteľská stanica dokázal viac ako iba prežiť transformáciu, zložité obdobia poklesu poľnohospodárstva a otvorenia trhu. Zachováva na Slovensku tradíciu šľachtenia a rozvíja sa ďalej. Pôvodné šľachtenie pšeníc sme rozšírili prakticky na všetky hustosiate obilniny.

Moja šľachtiteľská práca priniesla viacero odrôd a vážim si všetky odrody, na ktorých šľachtení som sa podieľal. Každá z nich znamenala roky práce, starostlivosti a radosť z výsledku. Predsa však spomeniem aspoň niektoré. Zo starších odrôd pšeníc Astellu a Zerdu, z neskorších Alacris, IS Karpatiu alebo IS Agape, tie boli na našom trhu veľmi úspešné. Z odrôd, ktoré sa vyznačovali výraznou, cennou vlastnosťou, sú to napríklad extra skorá IS Spirella a IS Agilis s veľmi vysokým obsahom bielkovín, IS Conditor so špičkovým úrodovým potenciálom, z nových odrôd IS Dimenzio.

Za úspech pokladám i zavedenie šľachtenia, ale aj pestovanie tvrdých pšeníc. V súčasnosti ich podiel dosahuje už 10 % z osevnej plochy pšenice na Slovensku. Neprispeli k tomu iba naše odrody, ale aj naša odporúčaná pestovateľská technológia. Vyšľachtili sme aj prvú domácu jarnú tvrdú pšenicu, pridali sme jarné triticale a očakávame schválenie prvej odrody špaldovej pšenice. Teší nás aj ovos IS Aventis, pretože jeho vlastnosti ho predurčujú na to, aby sa stal na Slovensku nosnou odrodou. Záverom chcem však zdôrazniť, že všetky spomínané úspechy patria nielen mne, ale aj všetkým spolupracovníkom, ktorí priložili ruku k dielu.

Pridať komentár