Skôr ako založíme trávnik

Trávnik má v záhrade nezastupiteľnú estetickú funkciu. Okrem toho má tiež veľký hygienický význam, pretože chráni prostredie proti prašnosti a produkciou značného množstva kyslíka zlepšuje ovzdušie.

Trávniku by mala byť v záhrade venovaná plocha úmerná jej veľkosti a koncepcii usporiadania. Trávnik by mal byť umiestnený v rovine a ohraničený pokiaľ možno celistvými neroztrieštenými okrajmi. Do trávnika nevysádzame dreviny ani trvalky. Ani cibuľové kvetiny nie sú vhodné, pretože pri kosení trávnika by sme ich pri malej opatrnosti pripravili o listy skôr, než sa zatiahnu a tým by sme oslabili ich kvitnutie v nasledujúcom roku. Do trávnika možno vysadiť len nízke a veľmi skoré, skoro sa zaťahujúce druhy, ako sú snežienky, bleduľa, šafran, tavolín a scila.

Trávnik, najmä v suchých polohách, nie je o nič menej náročný na starostlivosť ako ostatné záhradné rastliny. Ak mu túto starostlivosť nemôžeme venovať, potom je lepšie radšej ho nezakladať, alebo na menších plochách ho nahradiť nízkymi vždy zelenými trvalkami, ktoré si vyžadujú podstatne menej starostlivosti. Mnohé z nich pekne kvitnú, okrem toho možno do nich vysádzať vyššie trvalky okrasné kvetom alebo listom, čím sa estetický účinok ešte zvýši.

Dobrá príprava pôdy je prvým predpokladom pekného trávnika

Najlepší trávnik vypestujeme na stredne ťažkej, priepustnej a vzdušnej pôde. Na ľahších pôdach treba pridať ťažšiu ílovitú zeminu., aby bol povrch pôdy pevný. Ťažké pôdy treba zľahčiť.Pôdu na založenie trávnika je najlepšie pripraviť už na jeseň, aby sa cez zimu uľahla. Je to dôležité najmä tam, kde trávnik zakladáme na väčších navážkach zeminy. Trávnik založený na neuľahnutej pôde máva nerovný povrch, čo sa ťažko napráva.

Pôdu povápnime mletým vápencom a vyhnojíme kompostom a fosforečnými a draselnými hnojivami. Na 1 m2 rozhodíme 60 – 80 g superfosfátu a 30 – 50 g 40 % draselnej soli, ktoré hlboko zarýľujeme. Súčasne vyberieme korene a podzemné časti trvácich burín. Ak je pôda úplne nevhodná na založenie trávnika, naväzieme na ňu 10 – 15 cm hrubú vrstvu ornice.

Na jar pôdu urovnáme, jemne pohrabeme a spevníme valcom alebo šliapacími doskami, aby bol povrch pevný a neprebáral sa.

Na sejbu je najvhodnejšie obdobie od polovice apríla do konca mája.V tomto období má pôda dostatok vlahy, pretože spravidla často prší a preto semeno dobre vzchádza. Sejba v júni a v júli je menej vhodná, pretože za suchého počasia semeno tráv zle vzchádza a mladé rastlinky veľmi trpia suchom. Pravidelnou umelou závlahou však môžeme tento nedostatok odstrániť. Vhodná je aj sejba od konca augusta do konca septembra. Neskôr už nesejeme, pretože trávnik by do zimy dostatočne nenarástol a silnejšie mrazy by ho poškodili.

Ako postupovať pri sejbe trávnika

Pred sejbou povrch pôdy jemne skypríme, najviac však do hĺbky 10 cm. Trávne semeno sejeme ručne za bezveterného a suchého počasia, nie však po daždi, keď je pôda mokrá. Vysievame v množstve 30 – 50 g/m2, pričom hornú hranicu dávky použijeme pri menších plochách a na okrajoch trávnika. Aby bol výsev čo najpravidelnejší, osivo rozdelíme na dve časti a vysievame ho na 2-krát krížom.

Semeno zapravíme (zasekáme) do pôdy železnými hrabľami, nezahrabávame. Na menších alebo svahovitých plochách je vhodné trávne semeno zasypať tenkou vrstvou zeminy alebo rašeliny. Pôdu spevníme valcom alebo doskami. Po zasiatí má byť pôda stále primerane vlhká, aby semeno dobre a skoro vyklíčilo. Ak sa po silnejšom daždi vytvoril na povrchu prísušok, najlepšieho rozrušíme ježkovým valcom, ale treba dávať pozor aby sme nevytrhali mladé klíčiace rastlinky.

Hustý trávnik možno vypestovať len jeho sústavným kosením. Len čo trávnik dosiahneme výšku 8 – 10 cm, hneď ho pokosíme ostrým kosákom alebo kosou, nie kosačkou. To opakujeme vždy, keď trávnik dorastie do výšky 10 cm. Na jar to býva v týždenných , od leta do jesene v 14-denných intervaloch. V tieni nie je časté kosenie vhodné.Pri prvom kosení by malo byť strnisko vysoké 3 cm, pri ďalších koseniach 2 cm. Kosačky môžeme používať už od tretieho kosenia, keď je už tráva dobre zakorenená a pri kosení sa nevytrháva aj s koreňom. Na jeseň kosíme naposledy tak, aby trávnik do zimy ešte narástol a dosiahol výšku približne 5 cm.Prerastený trávnik môže napadnúť pleseň snežná. Pokosenú trávnu hmotu odstránime hustými oceľovými hrabľami na trávu (anglické hrable), alebo normálnymi hustými železnými hrabľami a hrubou brezovou metlou. Po každom kosení trávnik za sucha povalcujeme, čo je dôležité najmä na jar a na jeseň.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o trávnik je zavlažovanie a prihnojovanie

Zavlažovať trávnik jemným postrekom treba najmä v období sucha. Tiež sa osvedčuje trávnik jemne posypať rašelinou, ktorá zabraňuje vyschnutiu povrchu. Na hnojenie používame na jeseň superfosfát a 40 % draselnú soľ, obidvoje v dávke 30 g/m2). Počas vegetácie prihnojujeme dusíkatými hnojivami v celkovom množstve 20 – 30 g/m2, ktoré rozdelíme na 2 – 3, prípadne aj viac dávok. Naposledy hnojíme začiatkom septembra.

Namiesto jednozložkových hnojív môžeme použiť na jar aj plné hnojivá (napr. Cererit v dávke 50 – 60 g/m2), alebo niekoľkokrát počas vegetácie špeciálne hnojivo na trávniky Gramix.Hnojivo rozhodíme na trávnik pred dažďom alebo pred zavlažovaním, alebo ho použijeme vo forme hnojivej zálievky. Po poslednom hnojení rozhodíme na trávnik najmenej raz za 3 roky kompost bohatý na vápnik. Za silných holomrazov po tráve zbytočne nechodíme ani nejazdíme, listy trávy sa polámu a miesta zostanú po rozmrznutí dlho prázdne a hnedé.

Na jar trávnik čo najskôr čisto vyhrabeme. Keď je zdvihnutý mrazom, povalcujeme ho po rozmrznutí pôdy ťažkým valcom. Veľmi zhustnutý trávnik, najmä na ťažkej pôde, prekypríme do hĺbky nožovými oceĺovými hrabľami, aby sa zlepšil prívod vzduchu, vody a živín ku koreňom.

Čo robiť so zmachovateným a zaburineným trávnikom

Zmachovatenie sa objavuje spravidla na ťažkých, nepriepustných pôdach, kde korene tráv majú nedostatok vzduchu. Tráva prestáva rásť a vytvoria sa tak podmienky pre rozvoj machu. Aby sme zabezpečili nápravu, mach z trávnika najskôr dobre vyhrabeme železnými hrabľami. Ešte lepšie je prekypriť pôdu špeciálnymi hrabľami s nožovými zubmi, aby sa horná vrstva pôdy s koreňmi tráv dobre prevzdušnila. Potom rozhodíme po trávniku kompost zmiešaný s rovnakým množstvom piesku. O mesiac trávnik znova povalcujeme. Mach sa v trávniku rozrastie tiež v zatienenej ploche, ak sa použila nevhodná trávna zmes, ktorá zakrpatieva v raste. Zmachovanie trávnika sa objavuje aj na kyslých pôdach. Na odstránenie machu treba vápniť mletým vápencom.

Sedmokráska v trávniku signalizuje, že trávnik potrebuje prihnojiť a povápniť. Trávnik silne zaburinený dvojklíčnolistovými burinami možno ošetriť opakovaným postrekom herbicídu SYS 67 Ramex (veľmi zapácha). Trávu z postriekaných plôch možno použiť na kŕmenie najskôr po 14 dňoch od postreku. Preventívnym opatrením proti zaburineniu je pravidelné kosenie, prihnojovanie a podľa potreby aj zavlažovanie.Prázdne alebo prerednuté miesta v trávniku mierne skypríme motyčkou, zľahka na ne rozhodíme záhradný substrát alebo kompost, obsejeme trávou a povalcujeme.Ak by trávnik napadla pod dlho ležiacim alebo zľadovateným snehom pleseň snežná, belavé miesta v trávniku na jar poprášime sírnatým prípravkom Sfinx a trávnik čo najskôr pohnojíme liadkom alebo močovinou. Preventívnou ochranou pred plesňou snežnou je starostlivé ošetrenie trávnika na jeseň (pokosenie a vyhrabanie) a pravidelné hnojenie počas vegetačného obdobia.

Pridať komentár