Strukoviny sú hospodársky veľmi dôležité. Ich semená obsahujú podľa druhu 19 - 40 % bielkovín, veľa minerálnych látok a vitamínov. Bielkoviny strukovín obsahujú esenciálne aminokyseliny potrebné pre ľudí a zvieratá na tvorbu vlastných živočíšnych bielkovín. Strukoviny sú tak najvýznamnejším zdrojom koncentrovaných rastlinných bielkovín dôležitých pre racionálnu výživu obyvateľstva a nenahraditeľnými bielkovinovými komponentami v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. Veľký význam majú strukoviny aj ako krmoviny, pretože v zelenom stave obsahujú v sušine 9 - 15 % bielkovín a vysoký obsah živín s dietetickým účinkom.

Dôležitý je ich význam aj z hľadiska rastlinnej výroby. Obohacujú pôdu o vzdušný dusík pútaný hrčkotvornými baktériami, ktoré žijú v symbióze na ich koreňoch. Majú veľkú schopnosť pútať prijímať ťažko prístupné živiny, najmä fosfor. Svojím hlbokým koreňom pôsobia melioračne na podorničnú vrstvu, odkiaľ čerpajú živiny (fosfor a vápnik). Sú najvhodnejšími jednoročnými rastlinami na zelené hnojenie. Hustým zápojom zatieňujú pôdu, znižujú výpar vody a potláčajú buriny (okrem fazule a šošovice). V osevných postupoch pri vyššom zastúpení obilnín pôsobia fytosanitárne. Preto patria k najlepším predplodinám, najmä pre pšenicu, pri ktorej zvyšujú úrodu o 0,6 - 1,0 t/ha.

Z dôvodov bohatosti foriem možno strukoviny pestovať nielen vo všetkých výrobných  oblastiach, ale aj v rôznych úžitkových smeroch: na zrno, na struk, zelenú hmotu  v čistých alebo zmiešaných kultúrach ako hlavné, strniskové plodiny alebo  medziplodiny, prípadne ako plodiny na zelené hnojenie.

Strukoviny sú veľmi staré kultúrne plodiny, avšak mladšie než obilniny. Hrach sa pestoval v Egypte už v 5. tisícročí pred n.l..  V Európe semená hrachu a šošovice boli nájdené v neolitických stavbách. Šošovica bola nájdená v Sýrii v hroboch pochádzajúcich z doby 3000 rokov pred n.l..  Bôb, lupinu a viku pestovali starý Rimania. Fazuľa patrí medzi prastaré kultúrne plodiny amerických Indiánov. V Európe sa začala pestovať až po objavení Ameriky. Medzi najmladšie strukoviny pestované v Európe patrí vika a sója, ktoré sa začali pestovať až v 19. storočí.

Hospodársky význam strukovín v Slovenskej republike sa v posledných rokoch nedoceňuje. Dôkazom je z roka na rok pokračujúca tendencia poklesu osevných plôch, nízka produkcia a následne aj nízka spotreba strukovín na obyvateľa ako aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. Faktorov, ktoré sa podieľajú na tejto situácii je viacero. Na prvom mieste u všetkých producentov strukovín v súčasnom období je ekonomika výroby, keď dynamika nárastu nákladov predstihuje dynamiku nárastu cien. Ďalším dôležitým faktorom je kolísanie priemerných hektárových úrod. Príčinou je vysoký stupeň závislosti produkčných procesov od priebehu poveternostných podmienok v jednotlivých obdobiach vegetácie. Úrodovú neistotu spôsobuje najmä dlhé obdobie kvitnutia a zrenia, náchylnosť na poliehanie, choroby, napadnutie škodcami, pukavosť strukov, poškodenie semien pri zbere, citlivosť na chlad pri niektorých druhoch a neznášanlivosť po sebe. Pri hodnotení ekonomického prínosu je preto potrebné zohlľadniť aj spomínaný agronomický význam strukovín.