Vysoké percento klíčivosti osiva je najlepšou vizitkou semenárskej firmy. Samotná vzchádzavosť však nezaručí vysoké výnosy, pretože na klíčenie a jeho rýchlosť vplývajú okrem vlastnej kvality semena aj podmienky vonkajšieho prostredia.

Poľná vzchádzavosť

Klíčivosť a dobrý zdravotný stav osiva zohrávajú kľúčovú úlohu v otázke semenárskej kvality. Avšak z pohľadu poľnohospodárskeho – teda praktického – sú rozhodujúcimi kritériami kvalitného osiva poľná vzchádzavosť a vyrovnanosť vzchádzania. V praxi sa často stretávame s tým, že v interakcii medzi vnútornou akosťou semien a „akosťou“ podmienok vonkajšieho prostredia je vzídený porast veľmi odlišný od očakávaného optima. Deje sa tak preto, lebo do hry vstupujú fyzikálne a často aj agrotechnické faktory súvisiace s vlastnosťami pôdy. K najznámejším faktorom vonkajšieho prostredia vplývajúcim na poľnú vzchádzavosť patria teplotné a vlhkostné pomery, vzdušný režim pôdy a v neposlednom rade sú to podmienky mikrobiálne. K agrotechnickým faktorom patrí komplexný súbor technologických postupov pestovania poľných plodín, akými sú predsejbová príprava pôdy a spôsob sejby, pričom svoj podiel na poľnej vzchádzavosti má aj predplodina, resp. striedanie plodín.

Z vnútorných vlastností osiva poľnú vzchádzavosť ovplyvňuje vitalita semien. Charakteristickým prejavom zníženej vitality osiva môže byť väčšia redukcia rastlín pri klíčení, ako aj pomalšie a menej vyrovnané vzchádzanie. Tu je dôležité pripomenúť si, že vyrovnané a rýchle vzchádzanie pôsobí na uniformitu, teda jednotnosť rastlín a ich vzájomnú konkurencieschopnosť.

Nízka poľná vzchádzavosť býva sprevádzaná aj zníženou vitalitou mladých rastlín – ich menšou silou rastu. Všeobecne môžeme konštatovať, že vysoko vitálne osivo sa vyznačuje vyššou produkčnou schopnosťou v porovnaní s osivom menej vitálnym pri nízkych hustotách porastu, zatiaľ čo pri hustotách porastov blížiacich sa optimu je tento pozitívny efekt menší. Negatívne prejavy nízkej vitality osiva sa môžu prejaviť aj pri neskoršej sejbe alebo hlbšom siatí.

Profesor Václav Hosnedl z Českej zemědělskej univerzity v Prahe vo svojich príspevkoch vysvetľuje význam rýchlosti a vyrovnanosti klíčenia. Uvádza, že rýchle vzchádzanie prispieva k lepšiemu zakoreneniu rastlín a maximalizuje rastové obdobie. Na strane druhej, rastliny, ktoré vzchádzali oneskorene, sú spravidla menej konkurencieschopné voči rastlinám vzídeným skôr. Pri pomalom a nevyrovnanom klíčení tak narastá variabilita produktivity jednotlivých rastlín v poraste. „Navyše, porasty s vyrovnaným vzchádzaním je možné účinnejšie ošetrovať počas vegetácie a sú teda predpokladom vyrovnanejšej kvality zozbieranej produkcie (trhová kvalita),“ vysvetľuje profesor Hosnedl. Vo svojich výsledkoch poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ nižšiu klíčivosť a potenciál poľnej vzchádzavosti možno eliminovať výsevkom, rýchlosť a vyrovnanosť vzchádzania výsevkom regulovať nedokážeme. Na základe týchto tvrdení môžeme konštatovať, že úpravou výsevku sa dá dosiahnuť požadovaná hustota porastov, ale príčinou nižšieho výnosu zostáva nevyrovnané vzchádzanie.

Výsledky profesora Hosnedla potvrdzuje aj R. J. Pedersen z Kalifornskej univerzity, ktorý uvádza, že predĺženie doby klíčenia ozimnej pšenice z 2,1 dňa na 3,6 dní pri celkovej laboratórnej klíčivosti 99 % a 95 % malo za následok zníženie výnosu o 16 %.

Obsah kyslíka v pôde

V pôdnom prostredí môže klíčenie semien ovplyvniť taktiež znížený obsah kyslíka (anoxia) v pôde. Podľa profesora Hosnedla obsah kyslíka v pôdnom vzduchu neklesá pod 19 %, ale za určitých okolností sa môže znížiť až pod 1 %, napr. po vytvorení pôdneho prísušku. Podľa reakcie semien na množstvo kyslíka v pôdnej atmosfére rozlišuje V. Hosnedl dva typy semien – citlivé a menej citlivé na anoxiu. „K inhibícii, resp. zabrzdeniu klíčenia dochádza pri poklese obsahu kyslíka v pôdnej atmosfére pod 1 – 3 %. No u semien citlivých na nedostatok kyslíka, napr. v prípade  mrkvy, sa tak deje už pri znížení obsahu kyslíka na úroveň 9 – 10 %. Vysoko citlivé na nedostatok kyslíka, napr. v súvislosti so zamazaním osiva pri sejbe do nevyzretej pôdy, sú aj iné druhy plodín, ako je jačmeň jarný,“ uvádza V. Hosnedl na záver.

Tabuľka: Rozdiely v klíčivosti osiva jačmeňa za štandardných podmienok  a pri obmedzenej dostupnosti kyslíka. (zdroj: Václav Hosnedl, ČZU)
Opakovanie Štandardný test klíčivosti (%) Klíčivosť pri nedostatku kyslíka (%) Klíčivosť pri dosýtení kyslíkom v H2O2
1. 98,0 44,4 91,5
2. 95,1 43,4 58,0
3. 97,8 18,4 58,5
4. 94,6 16,8 55,9
5. 99,2 75,2 95,8
6. 91,8 65,4 72,5

Rady na záver

  • Klíčivosť a dobrý zdravotný stav osiva zohrávajú kľúčovú úlohu v otázke semenárskej kvality. Avšak z pohľadu poľnohospodárskeho – teda praktického – sú rozhodujúcimi kritériami kvalitného osiva poľná vzchádzavosť a vyrovnanosť vzchádzania.
  • Porasty s vyrovnaným vzchádzaním je možné účinnejšie ošetrovať a sú teda predpokladom vyrovnanejšej kvality zozbieranej produkcie.
  • V pôdnom prostredí môže klíčenie semien ovplyvniť taktiež znížený obsah kyslíka (anoxia) v pôde.

Pridať komentár