Sejba do pásov – budúcnosť obrábania pôdy?

Osvojenie si technológie obrábania pôdy posunulo ľudstvo na novú úroveň rozvoja. Viac-menej od čias, kedy sa začali používať prvé primitívne rydlá a pluhy, obrábame pôdu celoplošne. Intenzívne obracanie a prekyprovanie pôdy so sebou prinieslo mnoho pozitívnych javov, či už v oblasti regulácie škodcov, alebo zúrodňovania pôd vďaka rýchlejším procesom mineralizácie organickej hmoty. To, že všetko má svoje klady a zápory, platí aj v prípade obrábania pôd. V 20. storočí sa v poľnohospodárstve začínajú objavovať problémy, ktoré vedú k vývoju nových technológií a postupov šetrnejších k pôde. Jedným z nich je technológia pásového obrábania a sejby, známa pod názvom strip-till.

Sejba ozimnej repky.

V tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobilo v obilninárskych oblastiach USA intenzívne obrábanie pôdy pluhom extrémny výskyt veternej erózie. Výsledkom bola strata úrodnosti veľkej výmery pôd v predtým úrodných oblastiach. To viedlo k intenzívnej diskusii o využívaní konvenčných technológií a ďalšom vývoji obrábania pôdy bez pluhu. Rozvoj technológie pásového obrábania pôdy sa datuje od šesťdesiatych rokov 20. storočia, kedy na trh v USA vo väčšej miere prichádzajú prvé stroje technológie strip-till.

Čo je to sejba do pásov?

Strip-till znamená otvoriť pôdu cez zvyšky plodín na povrchu a vytvoriť tak osivové lôžko ako pri bežnom obrábaní. Avšak s tým rozdielom, že sa zvyšky predplodiny medzi riadkami zanechajú neporušené. Šírka pásu môže mať od 10 do 20 cm a hĺbka od 10 do 30 cm. Všetko závisí od typu pôdy a jej pokrytia. Týmto spôsobom obrábania je docielený významný pôdoochranný efekt. Tým, že pôdu nerozrušujeme celoplošne, výrazne obmedzujeme jej presúšanie, negatívny vplyv vodnej a veternej erózie, spomaľujeme mineralizáciu organickej hmoty, zlepšujeme retenčnú schopnosť a v konečnom dôsledku výrazne znižujeme energetickú náročnosť obrábania.

Správne podmienky pre strip-till a sejbu sú často veľmi rozdielne. Pre jarné plodiny je vhodné použiť strip-till už na jeseň, kedy sa pripravia pásy, do ktorých sa na jar následne zaseje plodina. Pri pestovaní repky je potrebné strip-till obrábanie použiť takmer priamo po žatve predplodiny alebo ideálne v jednom kroku zároveň so sejbou. Cieľom je vytvoriť požadovanú kvalitu osivového lôžka a docieliť rýchle vzchádzanie plodín. Pásové obrábanie a sejba sa začala primárne využívať pri pestovaní kukurice a sóje, neskôr sa tento systém rozšíril aj v ostatných plodinách, ako cukrová repa, ozimná repka a pšenica, u ktorých sa vďaka tejto technológii dosahujú veľmi dobré výsledky. Do daného systému veľmi dobre zapadá aj využívanie medziplodín. Ich porasty nie sú zaorávané, ale ponechávané na povrchu pôdy, s tým, že sa v usmrtenom poraste obrobia len pásy, do ktorých sa buď v rámci jedného prejazdu, alebo následne zaseje plodina. Veľmi dobré výsledky v tomto smere sú s pestovaním cukrovej repy, ale aj kukurice a ostatných plodín.

Kukurica vysiata priamo do strniska predplodiny (pšenica).

Ekonomické aspekty

Technológia pásového obrábania so sebou prináša výrazné úspory nákladov na prípravu pôdy. Sejba do pásov môže znížiť počet prejazdov po poli pri použití špeciálneho náradia, ktoré umožňuje vykonávať viacero operácií v jedinom prejazde, až na jednu operáciu. V rámci nej je obrobený pás zároveň vyhnojený a je do neho zasiata plodina. To môže ušetriť poľnohospodárovi značné množstvo času a pohonných hmôt, pri súčasnom znížení zhutnenia pôdy. S využitím GPS a presného navádzania traktorov môže sejba do páspv zvýšiť celkové výnosy pri celkovom znížení výrobných nákladov v súlade s pôdoochrannými stratégiami obrábania pôdy.

Tabuľka: Ekonomické porovnanie sejby kukurice po obilnine

Ako začať?