Cieľom predsejbovej prípravy pôdy je optimalizovať pomer vody a vzduchu v pôde. Voľbu použitia agrotechnického postupu nechávame až na čas tesne pred sejbou, keď sa rozhodujeme na základe aktuálneho počasia. Ak je vonku vlhko, vyberieme si takú prípravu pôdy, ktorá ju presuší. V prípade sucha pracujeme s pôdou tak, aby sme v nej zadržali čo najviac vody.
O príprave pôdy rozhoduje predplodina
Správna predsejbová príprava pôdy spočíva v dostatočnom zapravení pozberových zvyškov do pôdy, v prevzdušnení pôdy, ako aj v zachovaní dobrého vlahového režimu v pôde. A preto o tom, akú technológiu obrábania pôdy zvoliť, vo veľkej miere rozhoduje práve predplodina. Pri neskoro zberaných plodinách, ako je napríklad kukurica na siláž, treba brať do úvahy aj potenciálne riziko v podobe rezíduí herbicídov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vzchádzanie a rast následne siatej ozimnej obilniny. V tomto prípade je potrebné voliť hlbšie obrábanie pôd s dobrým premiešaním povrchových vrstiev pôdy. Rovnaké pravidlo uplatňujeme aj v prípade, keď v osevnom postupe nasleduje obilnina za obilninou. Po vhodných predplodinách, akými sú strukoviny, olejniny a okopaniny, je možné voliť plytšiu prípravu pôdy.
Jednou zo zásadných požiadaviek je včasná príprava pôdy aspoň mesiac pred sejbou, aby sa zabezpečili vhodné vlahové podmienky, podporila sa činnosť mikroorganizmov, upravil sa pomer C : N a rozložili sa inhibičné látky, ktoré vznikajú rozkladom pozberových zvyškov. Cieľom predsejbovej prípravy pôdy pre ozimné obilniny je vytvorenie kvalitného osivového lôžka. To má byť pevné, prirodzene uľahnuté o 10 až 20 mm hlbšie, než je optimálna hĺbka sejby.
Konvenčný prístup má stále svoje opodstatnenie
Vo všeobecnosti sa v obrábaní pôdy uplatňujú tri technológie, z ktorých každá má svoje výhody, ale aj nevýhody.
Konvenčné obrábanie pôdy je založené na orbe. V praxi je tak sled jednotlivých operácií po zbere predplodiny založený na podmietke strniska, následnej orbe a urovnaní povrchu smykom alebo kompaktorom, po ktorom sa realizuje samotná sejba.
Za výhody daného systému je možné považovať najmä rýchle presušenie, prevzdušnenie a prehriatie pôdy, kompletné zapravenie pozberových zvyškov predplodiny a urýchlenie mineralizácie (rozkladu) organickej hmoty. Orba poskytuje aj dobré fytosanitárne opatrenie, ktoré reguluje zárodky chorôb a škodcov vyskytujúcich sa na pozberových zvyškoch. Navyše ide o vhodné opatrenie na likvidáciu hrabošov. Vhodná je aj z hľadiska potláčania určitých, najmä trvácich druhov burín.
Daný systém obrábania pôdy má však aj svoje nevýhody. Sú nimi najmä vysoká energetická a časová náročnosť. Nežiaduce je tiež rýchle presúšanie pôdy a rýchly rozklad často deficitnej organickej hmoty. Neustále obracanie pôdy má negatívny vplyv aj na pôdny život. Okrem toho sa vytvára pôdna zásoba semien burín v celom obrábanom profile pôdy. Dlhodobým oraním dochádza k tvorbe utuženej pôdnej vrstvy, tzv. podorničnej podlahy. Orané pôdy sú zároveň náchylnejšie na vodnú a veternú eróziu.
Konvenčné obrábanie má v poľnohospodárskej praxi stále svoje opodstatnenie, a to najmä vo vyššie položených oblastiach. Je alternatívou aj pre podniky, kde vedia negatíva orby kompenzovať dostatočným prísunom organických hnojív do pôdy. V systémoch pestovania obilnín však ide o minoritný spôsob, keďže hovoríme o „drahej“ technológii, ktorá je pri súčasnej nákladovosti výroby obilnín a realizačných cenách týchto komodít skôr luxusom ako potrebou.
Minimalizačné systémy sa osvedčili
V súčasnosti sa v praxi v rámci pestovania obilnín využíva najmä bezorbové alebo tzv. minimalizačné obrábanie pôdy. Pojem „minimalizačné“ sa v súvislosti s bezorbovou technológiou začal používať začiatkom 90. rokov v súvislosti so znižovaním počtu prejazdov po poli, hĺbky spracovania a celkových nákladov na obrábanie pôd. Z technológie majúcej za prvoradý cieľ ušetrenie nákladov sa postupom času vyvinula komplexná agrotechnika, rešpektujúca potreby jednotlivých plodín. Bezorbové obrábanie pôdy sa na rozdiel od orby nezakladá na prevracaní pôdy, ale na jej prekyprovaní pomocou radličkového alebo tanierového náradia do hĺbky 15 – 25 cm. Poľnohospodári, ktorí si uvedomujú problém s tvorbou utuženia pôd tesne pod hĺbkou dlhoročného obrábania, dopĺňajú technológiu v trojročných intervaloch aj o hĺbkové kyprenie tzv. podryvákmi. V bezorbovom systéme je vďaka širokému výberu moderných strojov na obrábanie pôd a rozvoju tzv. bezorbových sejacích strojov možné týmto spôsobom hospodáriť za každých podmienok a pestovať s väčším alebo menším úspechom každú, u nás bežne pestovanú poľnú plodinu. V prípade ozimných obilnín v praxi ide o percentuálne najviac zastúpenú technológiu.
Oproti orbe je výhoda v nižšej energetickej náročnosti a vo vyššej plošnej výkonnosti. Tým, že touto technológiou pôdu neprevraciame, ale len premiešavame, pôda je menej presúšaná. Za pozitíva možno označiť aj väčšiu toleranciu k životu v pôde, ukladanie organickej hmoty vo vrchných vrstvách pôdy a jej pozvoľnejšiu mineralizáciu.
V minimalizačných technológiách však číhajú aj určité riziká. Ide o selekciu určitých druhov burín, ako aj o problematické zapravenie väčšieho množstva pozberových zvyškov do pôdy. V prípade dlhodobejšieho plytkého obrábania pôdy dochádza k jej utuženiu v plytších vrstvách. Plytšie obrábanie pôdy vyhovuje hrabošom.
Bezorbové technológie je možné v súčasných systémoch rastlinnej výroby považovať za štandardný spôsob obrábania pôdy. V súvislosti s pestovaním obilnín je táto technológia obzvlášť vhodná, pretože umožňuje veľkú variabilitu hĺbky obrobenia pôdy.
Obrábanie pôdy a nové trendy
Spolu s výskumom a vývojom nových technológií sa v praxi čoraz viac začína uplatňovať tzv. pôdoochranné obrábanie pôdy, dnes známe skôr ako pásové obrábanie (Strip-Till) alebo priama sejba do neobrobenej pôdy (No-Till). Pásové obrábanie spočíva v obrobení pôdy len v pásoch, do ktorých je súčasne alebo vďaka presnej GPS navigácii následne vysiate osivo. Priama sejba spočíva v umiestnení osiva pomocou špeciálnych sejacích strojov priamo do neobrobenej pôdy, často pokrytej porastom medziplodiny. V praxi sa pásová sejba využíva najmä pri pestovaní širokoriadkových plodín ako kukurica, slnečnica či cukrová repa. Svoje uplatnenie má aj v prípade pestovania sóje a dobré výsledky sa na Slovensku dosahujú i pri pestovaní repky. Praktické uplatnenie hustosiatych plodín je zatiaľ menšie, aj keď sejacie stroje vhodné na tento spôsob zakladania porastov obilnín už ponúka viacero firiem.
Tieto nové technológie poskytujú najmä výrazné šetrenie nákladov na prípravu pôdy a sejbu (50 – 70 %), zároveň tiež poskytujú vysokú plošnú výkonnosť. Dôležitým aspektom je úspora pôdnej vlahy, menšie prehrievanie pôdy, priaznivý vplyv na pôdny život a obsah organickej hmoty v pôde. Výhodou je aj výrazný protierózny efekt.
Tak ako každá nová technológia, aj zavedenie týchto postupov do praxe si vyžaduje zmenu myslenia agronóma aj vedenia podniku. Novú technológiu treba najskôr odskúšať a ponaučiť sa z prvotných chýb. Aj keď sa to dnes ešte nezdá, na základe vývoja poľnohospodárskej výroby môžeme predvídať, že pásová aj priama sejba sú budúcnosťou rastlinnej výroby. Tento scenár vychádza z predpokladov stále stúpajúceho tlaku na ekonomiku výroby, z klimatických zmien, deficitu vlahy a absencie organickej hmoty v pôde. Toto všetko sú dôvody, ktoré nahrávajú novým technológiám.
Rady na záver
- Na základe informácií z praxe môžeme povedať, že minimalizačné technológie obrábania pôdy v rámci systému pestovania ozimných obilnín umožňujú efektívnu úsporu výrobných nákladov, času a práce s ohľadom na pôdne a rastlinné požiadavky.
- Z hľadiska konkurencieschopnosti, ako aj ochrany životného prostredia sa bude uplatňovanie spôsobov hospodárenia čoraz viac uberať smerom k racionalizácii externých vstupov a k optimalizácii využívania prírodného potenciálu. A prím budú hrať práve nové postupy a metódy obrábania pôd.
