Hnojenie a výživa rastlín je po správnom založení porastov druhým najdôležitejším prvkom pestovateľskej stratégie. Správne nastavené a vykonané hnojenie je základom naplnenia úrodotvorného potenciálu a ekonomickej efektivity.

Nastavenie technológie

Obilniny sú najpestovanejšími plodinami, v rámci poľnohospodárskych podnikov sa pestujú na viac než polovici ornej pôdy a ich zastúpenie v osevných postupoch často presahuje 60 %. Medzi hlavné úrodotvorné prvky možno zaradiť počet klasov na jednotku plochy, počet zŕn v klase a hmotnosť 1000 semien. Úlohou agronóma je nastaviť pestovateľskú technológiu tak, aby sa dosiahol optimálny pomer týchto troch prvkov vo vzťahu k pestovateľskej lokalite, kvalite pôdy a odrody.

Obilniny majú bohatú koreňovú sústavu, avšak jej prevažná časť je sústredená v pôdnom profile do hĺbky 40 cm. Na základe toho je definovaná aj osvojovacia schopnosť živín nachádzajúcich sa v pôde. Jednotlivé druhy obilnín však vykazujú rozdielnu schopnosť prijímať živiny. Najlepšiu osvojovaciu schopnosť má raž, nasleduje ovos a pšenica. Najhoršie dokáže prijímať živiny jačmeň. Vo všeobecnosti sa uvádza, že na produkciu jednej tony zrna a príslušného množstva slamy spotrebujú obilniny približne 22 – 26 kg N, 4 – 6 kg P, 16 – 21 kg K, 3 – 6 kg Ca a 1 – 3 kg Mg. Väčší odber K vykazuje ovos, ktorý na jednu tonu produkcie spotrebuje 21 30 kg tohto prvku.

Hnojenie počas vegetácie

Agrochemická veda rozdeľuje hnojenie počas vegetácie do troch fáz.

1. Regeneračné hnojenie

Vykonáva skoro na jar. Hnojivá sa aplikujú, len čo to pôdne a poveternostné podmienky dovolia, a rastliny začínajú vegetovať. Ide o jedno z najdôležitejších opatrení v rámci výživy porastu, ktorým zabezpečujeme rýchlejší vývin rastlín, ich regeneráciu a po zime aj podporu odnožovania. Jeho význam spočíva aj v tom, že skoro na jar je predpoklad dobrých vlahových podmienok, ktoré zabezpečia lepšiu rozpustenosť a využiteľnosť aplikovaných živín. V praxi sa pre toto hnojenie využívajú granulované hnojivá na báze dusíka. Druh hnojiva volíme podľa aktuálnych poveternostných podmienok a predpovede na najbližšie obdobie. V prípade, že nám pôdne podmienky dovolia hnojivo aplikovať v skorých termínoch, volíme pomalšie pôsobiace formy, napríklad granulovanú močovinu, síran amónny alebo dusičnan amónny. Ak však aplikujeme hnojivo neskôr, volíme rýchle prijateľné liadkové formy dusíkatých hnojív (LAV, LAD). Pokiaľ je v pôde nižší obsah síry, je vhodné použiť hnojivo DASA. Podľa intenzity pestovateľskej technológie, kvality stanoviska a vitality porastu sa aplikuje od 20 do 60 kg N/ha.

V prípade vlhkej zimy, kedy je predpoklad preplavenia mobilných živín v pôde mimo koreňovú sústavu, aplikujeme rýchlo pôsobiaci nitrátový dusík, nezabúdame tiež na hnojenie sírou, vápnikom a bórom.

Tam, kde máme po zime pekné, silné a dobre odnožené porasty, dávku dusíka znížime na 25 kg N/ha. Ak je jar chladná, odporúča sa aplikovať do porastu 100 až 150 g medi. Do slabých a málo odnožených porastov je vhodné aplikovať 150 g mangánu, ktorý znižuje apikálnu dominanciu a podporuje tvorbu odnoží.

2. Produkčné hnojenie

Vykonáva sa v období po ukončení odnožovania na začiatku steblovania obilnín, kedy dochádza k zakladaniu počtu zŕn v klase. V tomto období je z hľadiska potreby živín nutné zabezpečiť rastlinám dostatok prístupného dusíka, keďže jeho spotreba rastlinami výrazne stúpa. Dávka a forma hnojiva sa musí prispôsobiť stavu porastu, počasiu a obsahu N v pôde a rastline. Z granulovaných hnojív sa odporúča použiť LAV, v prípade použitia tekutých foriem je v praxi v širokej miere uplatňované hnojenie DAM 390. V tomto prípade však treba klásť dôraz na čas aplikácie vo večerných hodinách tak, aby nedochádzalo k popáleniu rastlín. Veľmi dôležité je v tomto období nezanedbať výživu sírou, ktorá pozitívne ovplyvňuje hmotnosť tisíca semien a obsah dusíkatých látok v zrne. Vhodné je použiť listové hnojivá s vyšším obsahom tejto živiny.

3. Kvalitatívne hnojenie

Predstavuje aplikáciu hnojív uskutočňovanú tesne pred klasením alebo tesne po ňom. Toto opatrenie je zamerané na zvýšenie kvality zrna a hmotnosť 1000 semien/zŕn. V praxi sa pre toto hnojenie využívajú rýchlo prístupné formy granulovaných dusíkatých hnojív (LAD, LAV). Keďže v tomto období je predpoklad menšieho množstva zrážok, uplatňujú sa tekuté formy hnojív, napr. DAM 390. Nakoľko toto hnojivo patrí do pôdy a nie na list, je potrebné prispôsobiť aj aplikačnú techniku (vhodné trysky). Veľmi dôležité je dodržať optimálny termín tak, aby bol aplikovaný dusík rastlinou čo najlepšie využitý. Za optimálny termín kvalitatívneho hnojenia dusíkom je označovaná polovica steblovania, kedy väčšina odrôd dokáže dusík z hnojív zabudovať do svojich štruktúr, čím sa významne ovplyvňuje obsah N látok v zrne. Neskoršie aplikácie, napr. až na vlajkový list, nezaručujú 100 % využitie aplikovaného hnojiva, čím pestovatelia strácajú peniaze a čas.

Ako s močovinou

V praxi sa listová aplikácia rozpustenej granulovanej močoviny v koncentrácii 5 až 15 % čoraz viac začína vykonávať vo večerných hodinách tak, aby sa predišlo popáleniu rastlín. Vyššiu koncentráciu volíme pri aplikácii v čase odnožovania, postupne ju znižujeme. Pri použití na vlajkový list sa odporúča koncentrácia 5 %. Na rozdiel od hnojiva DAM 390 alebo iných tekutých hnojív nemusia pestovatelia disponovať skladovacími kapacitami na tekuté hnojivá, ale roztok si pripravia operatívne podľa potreby z granulovaného hnojiva. Využívanie foliárnej výživy močovinou je v ostatnom čase na vzostupe. Hlavným dôvodom je fakt, že kým z pevných foriem hnojív je potrebné na produkciu 1 tony zrna cca 25 kg N, v prípade močoviny aplikovanej cez list postačuje na rovnakú produkciu len 12,5 kg N.

 

Intenzívne využívanie močoviny cez list v rozmedzí od 20 do 60 kg N za celú vegetáciu rastlín prináša priemerné navýšenie úrody pšenice o 1 až 2 tony.

Hnojenie ostatnými živinami

Hnojenie P, K a Mg by malo vychádzať z ich obsahu v pôde, pričom ich aplikácia by mala byť vykonávaná pred zakladaním porastov tak, aby ich potreba pre rastliny bola počas vegetácie zabezpečovaná predovšetkým z pôdy. Často diskutovanou otázkou je hnojenie mikroprvkami. V praxi je hojne odporúčaná aplikácia ich úzkeho spektra, napr. medi, bóru, zinku alebo mangánu. Treba však konštatovať, že pokiaľ pestovateľ nedisponuje detailnými rozbormi rastlín v jednotlivých fázach vegetácie, je takáto aplikácia viac-menej sporná. Vhodným riešením je použitie širokého spektra mikroprvkov vo forme kombinovaných listových hnojív, prostredníctvom ktorých dodáme rastlinám síce menšie, ale široké spektrum týchto živín.

Rady na záver

V prípade, že nám pôdne podmienky dovolia hnojivo aplikovať v skorých termínoch, volíme pomalšie pôsobiace formy, napríklad granulovanú močovinu, síran amónny alebo dusičnan amónny. Ak však aplikujeme hnojivo neskôr, volíme rýchle prijateľné liadkové formy dusíkatých hnojív (LAV, LAD).

  • V prípade, že nám pôdne podmienky dovolia hnojivo aplikovať v skorých termínoch, volíme pomalšie pôsobiace formy, napríklad granulovanú močovinu, síran amónny alebo dusičnan amónny.
  • Ak aplikujeme hnojivo neskôr, volíme rýchle prijateľné liadkové formy dusíkatých hnojív (LAV, LAD).
  • Na začiatku steblovania je veľmi dôležité  nezanedbať výživu sírou, ktorá pozitívne ovplyvňuje hmotnosť tisíca semien a obsah dusíkatých látok v zrne.
  • V praxi sa listová aplikácia rozpustenej granulovanej močoviny v koncentrácii 5 až 15 % čoraz viac začína vykonávať vo večerných hodinách tak, aby sa predišlo popáleniu rastlín.

Pridať komentár