Intenzifikácia poľnohospodárstva so sebou prináša okrem pozitívnych dôsledkov nadprodukcie potravín aj negatívne javy ohrozujúce udržateľnosť systému rastlinnej výroby tak ako ho poznáme dnes. Jedným z týchto javov je erózia, ktorá svojím pôsobením výrazne znižuje úrodnosť pôd.

Vo všeobecnosti sa erózia rozdeľuje na tri samostatné druhy – vodnú, veternú a chemicko-biologickú. V krajine je možné pozorovať, že na väčšine postihnutých lokalít pôsobia často všetky druhy erózie súčasne. Rozoberme si to na drobné.

Postupné obrusovanie krajiny

Veterná erózia je definovaná ako negatívne pôsobenie vetra na pôdu. Jej pôsobenie sa v rôznej intenzite vyskytuje na každej poľnohospodárskej pôde. Vyslovene negatívny vplyv veternej erózie pozorujeme na suchších pôdach bez vegetácie. Podľa viacerých zdrojov dokáže veterná erózia zo silne exponovaných pôd silou vetra odniesť ročne až 30 ton najúrodnejšej povrchovej vrstvy pôdy z hektára. Negatívne dôsledky tohto javu umocňuje fakt, že vplyvom intenzifikácie výroby dochádzalo k zväčšovaniu honov, rušeniu remízok a vetrolamov. Z agrotechnického hľadiska zvyšuje negatívne dopady veternej erózie najmä absencia pôdneho pokryvu rastlinami počas dlhej doby od jesene do neskorej jari. Práve na jar, kedy je pôda pripravená napríklad na sejbu kukurice či slnečnice, je možné počas suchých a veterných dní v krajine vidieť častejší výskyt „prachových búrok“.

Silu vody neradno podceňovať

Vodnú eróziu s jej devastačnými účinkami, ktoré prichádzajú rýchlo a nečakane, poznajú dobre nielen poľnohospodári, ale aj obce a občania v nich žijúci. Správy o tonách blata na uliciach či v domoch sú v médiách spomínané veľmi často. Odhalená pôda, svah a prívalový dážď sú hlavné dôvody vzniku tohto javu. Odnos pôdy a často aj vysiateho osiva či mladých rastlín vodou je pri týchto situáciách často veľmi významný. Sprievodným prvkom je aj tvorba tzv. eróznych rýh, ktoré voda vytvorí vo svahu. Tie následne v tomto mieste ešte viac prehlbujú daný problém a zamedzujú jeho následnej náprave. Procesy erózie pôdy vodou sú vedecky dobre preskúmané a sú vyvinuté postupy na jej elimináciu.

Obrábanie pôdy po vrstevnici alebo využívanie prerušovacích pásov v erózne ohrozených širokoriadkových plodinách, ktoré sú obsievané hustosiatymi plodinami, výrazne zabraňujú erózii spôsobovanej vodou.

Vyrábame neúrodnú púšť

Nebezpečenstvo chemicko-biologickej erózie spočíva v tom, že je voľným okom neviditeľná a tým pádom verejnosťou, ale aj poľnohospodármi často prehliadaná. Podstata tohto typu erózie spočíva v negatívnych chemicko-biologických zmenách v pôde. Za tie však nemôže príroda a jej fyzikálne javy, ale človek. Necitlivým a intenzívnym hospodárením na pôde dochádza k významnému poklesu organickej hmoty, čo má negatívne dôsledky pre život v pôde, ktorý sa veľmi významnou mierou podieľa na tvorbe a udržaní štruktúry pôd. Z chemického hľadiska je pôda neustále konfrontovaná s prísunom priemyselných hnojív a pesticídov, čím sa v nej významne narúšajú prirodzené procesy. Ak k tomu ešte pripočítame vplyv ťažkých mechanizmov na jej štruktúru, dostaneme veľmi nebezpečný balík degradačných procesov. Ich dôsledkom je znižovanie úrodnosti pôd, ktoré na rozdiel od veternej a vodnej erózie, kde sa dá hovoriť o lokalizovaných problémoch, postihuje tento typ erózie pôdy v širokom rozsahu.

Legislatívny rámec

Problém erózie u nás rieši zákon 220/2004 o ochrane a využívaní pôd, ktorý hovorí, že každý užívateľ poľnohospodárskej pôdy je povinný vykonávať trvalú a účinnú protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávaním ochranných opatrení podľa stupňa erózie poľnohospodárskej pôdy. V rámci opatrení známych pod skratkou GAEC (Good Agricultural and Environmental Conditions), ktoré sú u nás definované ako dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (DPEP), je odporúčané nevyužívať poľnohospodársku pôdu pri priemernom sklone pôdneho bloku viac ako 12° ako ornú pôdu s výnimkou pestovania viacročných krmovín a tráv. Na orných pôdach s priemerným sklonom 7° až 12° je možné pestovať plodiny len takým spôsobom, ktorý zamedzí tvorbe ryhovej erózie. V rámci pokrytia pôdy musí poľnohospodár v termíne od 1. novembra do 1. marca na ornej pôde s priemernou svahovitosťou nad 12° zabezpečiť najmenej 40 % vegetačné pokrytie výmery ornej pôdy oziminou, viacročnou krmovinou, medziplodinou alebo strniskom.

Ďalším z opatrení je ozeleňovanie, tzv. greening. Ide o plochy vytvorené výsevom zmesí druhov plodín alebo vysievaním druhov tráv pod hlavnú plodinu. Výsev vytvorenej zmesi rastlinných druhov je možné použiť iba v prípade, že zmes medziplodín obsahuje maximálne 90 % jednej plodiny. Na ploche so zmesami medziplodín alebo zelenou pokrývkou, ktoré poľnohospodár použije pre splnenie piatich percent oblastí ekologického záujmu (vyčleniť v rámci celkovej výmery pestovateľa 5 % pôdy na oblasti ekologického záujmu je súčasťou NV SR č. 342/2014 Z. z.), nesmie používať hnojivá a prípravky na ochranu rastlín.

Aj keď je integrácia medziplodín do osevných postupov ideálnym riešením pre obmedzenie negatívneho vplyvu erózie, nariadenie je v tomto smere len málo účinné. Ak by sme chceli obmedziť eróziu vo väčšej miere, je potrebné zaradiť medziplodiny do osevných postupov v oveľa širšom meradle ako to je dnes.

Širšie súvislosti obmedzenia erózie

  • Problém erózie treba riešiť v širších súvislostiach krajinotvorby
  • Je nutné obnoviť staré a vybudovať nové vetrolamy v podobe stromoradí popri poľných cestách
  • Degradácia organickej hmoty v pôde je hlavnou príčinou tvorby erózie. Je preto nutné riešiť transformáciu orbového hospodárenia na systémy šetrnejšie k pôde (tzv. No-till). Najrýchlejším „liekom“ na tento problém je dodávanie dostatočného množstva organickej hmoty do pôdy. Ak nie je k dispozícií hnoj, najjednoduchším v praxi realizovateľným opatrením je integrácia medziplodín.
  • Silne erózne ohrozené plochy je nutné prestať intenzívne využívať, alebo nastaviť prísnejšie pravidlá ich obhospodarovania a pestovania erózne ohrozených plodín. Problémy spôsobuje aj veľkosť jednotlivých polí, ktoré negatívny vplyv erózie ešte viac umocňujú. V susednej Českej republike bolo nedávno schválené nariadenie, že jedna plodina nesmie zaberať viac ako 30 hektárov. Takáto fragmentácia krajiny určite zníži dopady erózie a zároveň zvýši biodiverzitu poľnohospodárskej krajiny.

 

Pridať komentár