Zberová plocha raže na Slovensku za posledné roky pomaly rastie a v roku 2019 sme vypestovali takmer 50-tisíc ton zrna. Pravdou je, že na ľahších pôdach a v suchších rokoch môže raž ponúknuť až o 16 % vyšší výnos z hektára ako pšenica. Mohutný koreňový systém raže jej v porovnaní s pšenicou umožňuje využívať vlahu aj živiny o 30 % lepšie. Spotreba potravinárskej a kŕmnej raže u nás síce mierne klesá, na druhej strane stúpa využitie raže na priemyselné účely, najmä ako zdroj bioenergie. Obzvlášť pestovateľsky atraktívne sú odrody, ktoré vytvárajú veľa nadzemnej hmoty. Za pozornosť stoja hlavne moderné hybridné odrody.

Plusové body

Moderné pollen plus hybridy raže (t. j. vyšľachtené hybridy s vylepšenou opeľovacou schopnosťou) už nie je potrebné miešať s populačnou ražou. Hybridné raže prekonávajú populačnú v úrode aj o 15 – 20 %. Bežne dosahujú výnosy aj 6 až 8 ton zrna z hektára. Napríklad PALAZZO, univerzálny hybrid pre všetky druhy využitia, alebo BRASETTO – hybrid raže s vynikajúcimi potravinárskymi vlastnosťami, prinášajú pestovateľom mnoho výhod:

  • vyšší výnos pri nižších pestovateľských nákladoch (v porovnaní s pšenicou),
  • lepšie výsledky na ľahších pôdach a v suchších pestovateľských ročníkoch,
  • stabilnú potravinársku kvalitu (pádové číslo 180 – 250 s),
  • vyššiu odolnosť voči námeľu a fuzariózam,
  • rýchly jarný rast a produkcia zelenej hmoty (možnosť dvoch úrod do roka),
  • vysoký výnos sušiny z hektára (11,8 – 12,5 t/ha).

Obnoviteľná energia

Odrody hybridnej raže rastú rýchlejšie, a tak už koncom apríla môžete zberať prvú úrodu biomasy, ktorá v tomto období obsahuje najviac bielkovín (až 19 %). Celé rastliny hybridnej raže zberajte v mliečnej zrelosti, pri 30 – 35 % obsahu sušiny. V súčasných klimatických podmienkach nie je vylúčené, že sa vám podarí zobrať aj dve úrody za rok. Prípadne ešte môžete po zbere zelenej raže zasiať do strniska skoršie hybridy kukurice s FAO pod 180 alebo cirok. Až 140 cm vysoké rastliny hybridnej raže poskytujú vysoký výnos sušiny, okolo 12 ton z hektára, a ich výhodou sú aj nízke výrobné náklady na meter kubický metánu. Zvyšujú výnosnosť bioplynu, hlavne spolu s kukuričnou silážou. V kombinácii ražnej siláže (25 – 35 %) s kukuričnou (65 – 75 %) je možné dosiahnuť až 13 % výnosnosť bioplynu.

Kvalitná krmovina

V krajinách s rozšírenou živočíšnou výrobou sa zrno raže používa ako kvalitné vysokoenergetické krmivo pre ošípané a hovädzí dobytok. Raž má optimálne zloženie esenciálnych aminokyselín a najvyšší podiel esenciálnej aminokyseliny lyzínu spomedzi všetkých obilnín. Pre zlepšenie stráviteľnosti u ošípaných odporúčame pridať enzým xylanázu, aj keď v nových vyšľachtených hybridoch raže je podiel arabinoxylánov nižší. Okrem jadrového krmiva môžete raž použiť na výrobu siláže či pasenie hovädzieho dobytka.

Po nedávnych výskumoch v Dánskom centre pre potraviny a poľnohospodárstvo (DCA) sa hybridná raž rýchlo stáva stabilnou súčasťou výživy ošípaných v Dánsku, Nemecku, Ruskej federácii, Poľsku aj Španielsku. A presadzuje sa už aj v USA a Kanade. Kľúčovými výhodami hybridov raže v krmive pre monogastre sú:

  • raž možno skrmovať vo forme múčky alebo krmiva na báze tekutiny či peliet,
  • má vysoký podiel výživnej vlákniny, ktorá zvieratám zabezpečí zasýtenosť, dobré zdravie a pokojnejšie správanie svíň (menej ohrýzania chvostov a bitiek o krmivo),
  • raž môže zvýšiť dodávku energie prasniciam po pôrode, čím skracuje popôrodné obdobie,
  • má priaznivé účinky na laktáciu prasníc, pretože zvyšuje kvalitu mledziva, ako aj úroveň materských protilátok IgG a IgA,
  • znižuje zažívacie problémy u ošípaných, lebo vďaka nevyhnutnosti aktívneho prežúvania a vyššej produkcii slín znižuje prekyslenie a vredovitosť žalúdka; taktiež zlepšuje jeho mikroflóru a redukuje salmonelu v stene čriev,
  • raž má o 2 – 3 % nižší podiel hrubých bielkovín než pšenica, to znamená menej dusíka v hnojovici, čo je výhodné pre zvieratá aj životné prostredie,
  • redukuje stres, znižuje riziko obezity a predchádza prekrmovaniu.

Obohatenie stravy

V minulosti bola raž významnou chlebovou obilninou. Táto ozimina má aj dnes svoje opodstatnenie v osevných postupoch, hoci aj s vysokým zastúpením pšenice a kukurice. Ražná múka sa dodnes pridáva do chleba, kde podporuje kysnutie cesta. Perníkové pečivo je s ražnou výražkovou múkou priam neodolateľné. No používa sa aj v naklíčenej forme, kedy zrnká nadobúdajú sladkú, sviežu chuť i vôňu. Nadobúda význam aj v racionálnej výžive, pretože obsahuje vlákninu, vitamíny skupiny E a skupiny B a tiež veľa minerálnych prvkov (draslík, fosfor, železo, fluór). Predovšetkým celozrnné výrobky z raže pôsobia preventívne proti zápche a iným črevným problémom.

Mlyny spracúvajú raž podľa jej fyziologických a kvalitatívnych vlastností, pričom väčšina tunajších spracovateľov preferuje kvalitné potravinárske, pôvodom slovenské zrno. Podľa STN46 1100-4 pre potravinársku kvalitu raže, ktorú uplatňuje veľa obchodných spoločností na Slovensku, sú zadefinované dve triedy kvality: A a B. Raž musí mať vlhkosť zrna najviac 14 %, objemovú hmotnosť 700 – 730 g/l, číslo poklesu v šrote zo 7g najmenej 120 sekúnd a najviac 6 – 12 % nečistôt.

Práve hybridné raže zo šľachtenia KWS Lochow vynikajú svojimi potravinárskymi parametrami, najmä pádovým číslom, ktoré častokrát dosahuje hodnoty nad 200 sekúnd. Raž používajú mlyny na výrobu ražných múk, ražných vločiek alebo zmesových múk s pšeničnou či inými múkami. Pre vybrané špecifické výrobky preferujú určité odrody raže. Niektoré mlyny ponúkajú aj tzv. exkluzívne rady múk, vhodné napríklad na kváskové pečivo.

Pamätajme

    • Na ľahších pôdach a v suchších rokoch môže raž ponúknuť až o 16 % vyšší výnos z hektára ako pšenica.
    • Mohutný koreňový systém raže jej v porovnaní s pšenicou umožňuje využívať vlahu aj živiny o 30 % lepšie.
    • Stúpa využitie raže na priemyselné účely, najmä ako zdroj bioenergie. Obzvlášť pestovateľsky atraktívne sú odrody, ktoré vytvárajú veľa nadzemnej hmoty.
    • Za pozornosť stoja hlavne moderné hybridné odrody.

Pridať komentár