Ozimné medziplodiny sú opäť v hre. A nielen tam, kde rastlinnú výrobu sprevádza živočíšna, keďže ako prvé poskytujú čerstvé objemové krmivo na jar. Ich návratu dopomohla aj dotačná politika EÚ.

Dopady na životné prostredie

Ak by sme sa vrátili o niekoľko rokov späť, zistili by sme, že ozimné medziplodiny zastávali v osevných postupoch významné postavenie. Ich sila okrem prvého čerstvého krmiva spočívala aj v tom, že vďaka svojej biológii sa pestovali vo všetkých výrobných oblastiach Slovenska. Bohužiaľ, ani tento benefit im nestačil na udržanie sa v osevných plánoch. Postupne ich vytlačila kukurica na siláž, ktorá sa pre mnohých pestovateľov stala ekonomicky efektívnejšou.

Absencia medziplodín na poliach sa veľmi negatívne premietla do kvality pôd. Chýbali jej fytosanitárne, odburiňujúce či protierózne účinky medziplodín, čo sa neskoršie premietlo v množstve negatívnych dopadov na naše životné prostredie.

Medziplodiny pre „greening“

Azda aj táto skutočnosť primäla Európsku komisiu prijať opatrenia, vďaka ktorým sa medziplodniny podarilo vrátiť späť na polia.

V oku 2015 prišla so súborom postupov prospešných pre klímu a životné prostredie, skrátene – greening. Na Slovensku sú tieto pravidlá uzákonené v nariadení vlády č. 342/2014 Z. z. Viac sa o nich dočítate v našom e-booku Greening v praxi

Tak ako sme už spomínali v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, nedodržiavaním greeningu hrozia sankcie a strácame aj nárok na priame platby. Na strane druhej, za ich dodržiavanie prináleží odmena v podobe platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou priamych platieb a pripočítava sa k základnej platbe na plochu (SAPS). V roku 2019 sa pohybovala na úrovni 73,35 EUR/ha. O jej výške na rok 2020 sa ešte len bude rokovať.

Medziplodiny ako greeningové zmesi

Postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sa skladajú z troch zložiek. Jednou z nich sú oblasti ekologického záujmu (OEZ). A sem patria aj plochy s medziplodinami.

Pozor! Pravidlom postupov prospešných pre klímu a životné prostredie je, aby vždy išlo o zmes medziplodín. Musí byť zložená najmenej z dvoch druhov, pričom podiel jednej z nich nesmie byť vyšší ako 90 %. Medziplodiny ako OEZ sa sejú v dvoch termínoch, pričom ozimné musia byť vysiate do 30. septembra a na poli zotrvať najmenej do 30. novembra.

Ponuka zmesí pre greening  od OSIVO a.s.

Zmes Zloženie
Výsevok
kg.ha-1
Termín

Všestranná
Zmes obohacuje pôdu o dusík
a organickú hmotu, zlepšuje jej štruktúru, rýchlo rastie a má ozdravujúci efekt.
Vika siata 40 %, Facélia 15 %
Pohánka 45 %
40 – 60

 

do 31. 8.
Landsberská

Zmes obohacuje pôdu o dusík
a organickú hmotu, zlepšuje jej štruktúru a má aj ozdravujúci efekt. Na jar je možná pastva alebo zber senáže.

Ďatelina purpurová
30 %
Vika panónska 40 %
Mätonoh mnohokvetý 30 %
20 – 30 do 15. 9.
Široká

Zmes širšieho spektra plodín prekorení pôdu do rôznej hĺbky. Je zložená z plodín s rýchlym nárastom veľkého množstva hmoty.

Horčica 20 %
Proso 20 %
Pohánka 20 % Mätonoh mnohokvetý 20 %
Ďatelina purpurová 20 %
20 – 30 do 10.9.
Fumigačná

Zmes obmedzuje výskyt háďatka a ďalších patogénov v pôde. Hlboké korene umožňujú presiakanie vody a koreňov následnej plodiny do hĺbky.

Horčica 60 %
Reďkev 40 %
10 – 15 do 31.8.
Zelené trio

Zmes čiastočne vymŕzajúca, vhodná najmä na pôdy
s nedostatkom vlahy.
Má protierózny účinok.

Pohánka 60 %
Facélia 15 %
Ďatelina purpurová
25 %
25 – 35 do 10.9.
Univerzálna

Zmes sa dá použiť za účelom zeleného hnojenia, obohacuje pôdu o organickú hmotu, zlepšuje pôdnu štruktúru
a poskytuje aj pastvu pre včely
v období kvitnutia.

Horčica 30 %
Reďkev 30 %
Facélia 20 %
Ďatelina alexandrijská 20 %
10 – 15 do 31.8.
Dusík+Zmes obohacujúca pôdu o dusík, vhodná pre všetky typy pôdy, môže sa použiť aj na kŕmenie, buď spásaním, alebo kosením. Peluška 40 %
Vika siata 40 %
Proso 20 %
10 – 15 do 31.8.
Do viníc a sadov

Viacročná zmes vhodná najmä
do sadov a viníc pre obohatenie pôdy.

Ďatelina purpurová
30 %
Ľaničník siaty 10 % Lucerna ďatelinová
10 %
Ďatelina plazivá 10 % Horčica 30 %
Facélia 10 %
10 – 15 do 31.8.

V ekologickom poľnohospodárstve

Ozimné medziplodiny našli uplatnenie najmä v ekologickom poľnohospodárstve. V osevných postupoch bývajú používané najmä ako prerušovače obilninových sledov s významným odburiňujúcim a fytosanitárnym účinkom.

To, akú plodinu budeme po zbere ozimnej medziplodiny pestovať, vo veľkej miere závisí od našich pestovateľských podmienok. Zvyčajne to býva kukurica na siláž a na zeleno, cukrová repa, mrkva, proso, horčica, hrach, kŕmna kapusta, ale aj jednoročné krmoviny.

Príklady ozimných medziplodín a ich zmesí

Rastlinný druh Výsevok

(kg.ha-1)

Termín výsevu
Hrach alebo peluška (ozimná forma) + tritikale 50 – 80 + 75 – 100 druhá polovica septembra
Hrach alebo peluška (ozimná forma) + raž siata 50 – 80 + 75 – 100 druhá polovica septembra, nižšie polohy do 10. októbra
Mätonoh mnohokvetý 40 do ½ septembra
Mätonoh mnohokvetý + ďatelina purpurová 30 + 12 do ½ septembra
Mätonoh mnohokvetý + vika panónska + ďatelina 25 + 10 + 15 do ½ septembra
Kŕmna kapusta* 3 – 4 do ½ augusta
Pšenica ozimná* 230 – 260 vyššie oblasti do konca septembra, nížiny
do 20. októbra
Repica olejnatá* 6 – 10 do konca augusta
Okúhlica* 1 – 4 do ½ augusta
Raž siata* 200 – 210 do konca septembra

* ozimné medziplodiny vysiate samostatne nespadajú do nároku na platbu za greening. (Zdroj: V. Brant, 2008).

Kapustovité rodia ako prvé

Pozrime sa bližšie na využitie ozimných medziplodín v praxi. Podľa doc. Heleny Gregorovej z SPU v Nitre poskytujú v našich podmienkach najskoršie zelené krmivo kapustovité ozimné medziplodiny – repica olejnatá a repka olejná. Ich zber treba ukončiť do začiatku kvitnutia, kedy dávajú úrodu 15 – 25 t.ha-1 zelenej hmoty.

Miešanky kapustovitých druhov s ražou sú v dôsledku konkurenčných vzťahov o 3 až 5 dní neskoršie a vhodne nadväzujú na zber čistých kapustovitých. Oproti nim majú o 4 – 5 % vyšší obsah sušiny, hmota sa lepšie zberá a dobytok ju ochotnejšie prijíma. V porovnaní s čistou ražou majú miešanky vyšší obsah bielkovín a minerálnych prvkov, hlavne fosforu, vápnika a horčíka.

Ak by sme sa rozhodli pestovať miešanky raže s vikou ozimnou, treba ich skŕmiť do začiatku klasenia raže, čo sa v nížinných oblastiach dosahuje koncom apríla až začiatkom mája. Oneskorenie zberu sprevádza prudké znižovanie stráviteľnosti a dobytok takýto krm len neochotne prijíma, až odmieta.

Tritikale v kvalite prevyšuje raž

V štruktúre ozimných medziplodín sa pozitívne hodnotí tritikale ozimné. V zelenom páse kŕmenia vhodne nadväzuje na raž, ktorej sa úrodami vyrovnáva, v kvalite ju však prevyšuje. Má vyšší obsah N-látok a sacharidov, menej vlákniny a lignínu a pomalšie znižuje nutričnú hodnotu starnutím.

Agrotechnika

Ak chceme ozimné medziplodiny pestovať úspešne, sejme ich v agrotechnickom termíne a do dostatočne vlhkej pôdy.

Porasty zakladáme štandardnými technológiami využívanými v jednotlivých systémoch hospodárenia. Pri konvenčnom systéme môžeme strednú orbu nahradiť kvalitne urobeným plytkým spracovaním pôdy a vo vzťahu k použitému typu sejačky prípadne rozšíriť o predsejbovú prípravu. Ozimné medziplodiny je najvhodnejšie zakladať pomocou klasických sejačiek určených na výsev do spracovanej alebo čiastočne spracovanej pôdy.

Pridať komentár