21. marca 2020 nastúpila do funkcie nová vláda Slovenskej republiky pod vedením Igora Matoviča. O pár týždňov neskôr prijala Programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2020 – 2024. Okrem iného v ňom vyjadruje aj vôľu vytvoriť atraktívne podnikateľské prostredie a spravodlivý systém podpory poľnohospodárov.
Predstavy ministra
Ako sa tieto plány a vízie ministra Jána Mičovského odrážajú v realite prvých krokov agrorezortu? O svojich prvých predstavách riadenia rezortu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ján Mičovský, informoval poslancov NR SR v prejave k Programovému vyhláseniu vlády (PVV) dňa 30. apríla 2020. Hlási sa k návratu základných pravidiel slušnosti, práva a spravodlivosti, ktoré majú priniesť nádej.
Prvoradým cieľom tejto časti PVV (v rámci dokumentu nájdeme od 95. strany) je zvýšenie potravinovej sebestačnosti obyvateľstva s dôrazom na zodpovedné hospodárenie s pôdou a s lesmi. Pandémia koronavírusu vo svete zvýraznila niektoré črty krehkého systému potravinovej sebestačnosti Slovenska, ktoré je z väčšej miery závislé na dovoze potravín zo zahraničia. Zabezpečenie obyvateľov produktami domáceho pôvodu, ktorých podiel na pultoch by sa mal čoskoro zvýšiť, sa dostalo medzi strategické ciele novej slovenskej vlády. Prinajmenšom u tých poľnohospodárskych výrobkov, ktoré prislúchajú k nášmu pásmu mierneho podnebia.
Hneď v tomto ministrovom prejave bolo možné vypočuť si želanie, aby už na budúci rok naše polia ukázali, že sme schopní vyprodukovať viac domácich potravín než plodín na technické využitie. „Už na budúci rok by mali byť polia fragmentované na maximálne 30 hektárov, s remízami, vetrolamami, alejami a biopásmi,“ povedal minister Mičovský. Nástrojom mal byť samotný vládny program a avizovaná možnosť presmerovať časť finančných prostriedkov medzi piliermi. Zámerom bolo nepodporiť plochu, ale produkciu kvalitných a zdravých potravín. Člen vlády chcel primäť najmä veľkopodnikateľov, aby preukázali samostatnosť a bez väčších dotácií vyrobili väčšiu pridanú hodnotu svojej produkcie. Málokto si však asi vypočul tento prejav tak, aby ho pochopil do dôsledkov. Možno aj preto, že vláda vyhlasuje ciele svojho programu na obdobie štyroch rokov, a teda nikto nečakal, že rozhodnutia prídu tak rýchlo.
Prvý alarm!
Až keď sa poľnohospodárska verejnosť 28. mája ráno dozvedela informácie z portálu polnoinfo.sk, že minister zvažuje presmerovať prostriedky z I. piliera do II. piliera ešte v tomto roku, zaznel prvý „alarm“. Po schválení materiálu v porade vedenia ministerstva mal byť návrh odoslaný na Európsku komisiu, čo by znamenalo definitívne fixovanie rozhodnutia. Došlo by tak k bezprecedentnému a radikálnemu zníženiu podpôr v I. pilieri na úroveň, ktorá by najmä pre malých a stredných poľnohospodárov znamenala prekročenie pomyselnej čiary ekonomickej efektívnosti, nad ktorou ledva balansujú. Toto už celkom nebolo v súlade so slovami ministra v parlamente, ani s jeho vyhlásením, že plánuje „použiť prostriedky najmúdrejšie ako sa dá“.
Aj keď cieľom tohto presunu bolo podporiť hlavne krajinotvorné opatrenia v II. pilieri a tiež pozemkové úpravy, možno povedať, že toto riešenie by podnikateľom na pôde neprinieslo takmer žiadne pozitíva. Neobmedzilo by to pestovanie toľko kritizovanej repky olejnej, skôr naopak! Poľnohospodárske podniky by totiž okamžite museli začať likvidovať stavy hospodárskych zvierat, u ktorých je produkcia ako-tak rentabilná len vďaka dotáciám. Určite by bolo došlo aj k prepúšťaniu zamestnancov. Podniky by sa museli rýchlo preorientovať na trhové plodiny, a teda hlavne na repku, pšenicu a kukuricu, ak by chceli aspoň prežiť. Nedosiahla by sa teda diverzifikácia pestovaných plodín a tobôž nie vyššia potravinová sebestačnosť Slovenska. Ani banky by týmto krokom nedosiahli likviditu svojich pohľadávok, keďže subjekty by neboli schopné splácať už nabrané úvery. Veď ekonomické a produkčné plány na tento rok si podniky pripravovali prinajmenšom od leta 2019. Podniky by sa následne rýchlejšie a ľahšie dostávali do rúk subjektom s dostatočným kapitálom, čím by sa určite urýchlil ďalší prevod slovenskej pôdy aj do zahraničných rúk. Domyslel to niekto na ministerstve do týchto dôsledkov?
Hlavný problém u nás totiž pretrváva už roky (a treba ho brať do úvahy aj pri ďalších rozhodovaniach a strategickom plánovaní). Už pred rokom vypočítal Inštitút pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR, že priame platby na Slovensku tvoria až 166 % podiel na zisku a 68 % na pridanej hodnote. To znamená, že mnohé slovenské poľnohospodárske podniky sú závislé na podporách, bez ktorých by inak vykazovali stratu. Trhové ceny agrokomodít bohužiaľ často pokrývajú sotva výrobné náklady a nedávajú možnosti pre rozvoj a investície. Riešenia treba hľadať aj v nastavení podnikateľského prostredia a vzťahoch v reťazci s potravinárskym priemyslom a obchodom.
O čo všetko ide
Pre vysvetlenie: ide o to, že v roku 2020 budú priame platby v I. pilieri oproti vlaňajšku o čosi nižšie v dôsledku ukončenia prechodnej výnimky (od r. 2015), v rámci ktorej sa Slovensko rozhodlo presunúť časť prostriedkov z II. piliera (PRV) do I. piliera na priame platby. Aj keď verejnosť si pojem „priame platby“ väčšinou spája len s prostou „platbou na plochu“, ide tu o viac. V balíku I. piliera sú totiž okrem „jednotnej platby na plochu“ (tzv. SAPS) aj platby pre mladých poľnohospodárov a platba na postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (tzv. „greening“ či „zazeleňovanie“). Ale hlavne sú z tohto balíka vyplácané aj platby viazané na produkciu, ktoré majú význam pre konkrétne formy produkcie. Napríklad na pestovanie vybraných druhov ovocia, zeleniny, cukrovej repy, chmeľu či bielkovinových plodín, ale aj na chov bahníc, jariek a kôz, výkrmového dobytka a kráv s trhovou produkciou mlieka.
Konkrétne by v roku 2020 malo dôjsť k zníženiu všetkých týchto priamych platieb oproti roku 2019 o asi 12 až 24 % (iba u mladých poľnohospodárov sa nemení). Konkrétny návrh sadzieb je v tabuľke. Návrh ministerstva pripravený 28.5.2020 by tieto sumy znížil ešte o ďalších 15 % v priemere. Takže sadzbu SAPS-u by stanovil na 98 eur na hektár, pre cukrovú repu 298 eur na hektár a na zeleninu by vyšla platba 345 eur na hektár. Pre bahnice, jarky a kozy by sa platba znížila na 13 eur na kus, pre výkrmový dobytok 146 eur na kus a kravy s trhovou produkciou mlieka iba 202 eur na kus. Tento návrh napokon vedenie MPRV SR neakceptovalo. Treba povedať, že po dlhej diskusii a náročnom vysvetľovaní zo strany znalcov.
Keď sa o návrhu dozvedeli ľudia z poľnohospodárskej praxe, najskôr v šoku pátrali po pravdivosti tejto informácie, potom sa zburcovali k protestu pod ministerskými oknami a večer preratúvali možné ekonomické dopady na svojom podniku. Ani dlhoroční úspešní predsedovia podnikov s desiatkami zamestnancov a rastlinnou aj živočíšnou výrobou, diverzifikovanou o ďalšiu produkciu s tvorbou pridanej hodnoty, v tú noc nespali dobre – ak vôbec. Až druhý deň ráno priniesol rozuzlenie s pozitívnou informáciou, že sa návrh neprijal, a poľnohospodárov aspoň na chvíľu upokojil. Táto snaha nového vedenia ministerstva vykonať krok, ktorý napriek tomu, že sa musel určitú dobu pripravovať, nemal byť známy verejnosti ani koaličným partnerom, mohla spôsobiť nesmierne škody a pravdepodobne by znamenala povestný „posledný klinec do rakvy“ slovenskému poľnohospodárstvu. Len obrovské úsilie všetkých zainteresovaných mimo ministerstva a spojenie síl farmárov bez ohľadu na veľkosť podniku zastavilo krok do priepasti. Aj keď sa túto situáciu tlačové oddelenie MPRV SR snažilo následne zľahčovať a minister tvrdil, že o protestoch nič nevedel…
Napokon sa vedenie agrorezortu rozhodlo presunúť 45 miliónov eur iba v rámci II. piliera na opatrenia, v ktorých tieto prostriedky dokážu podnikatelia efektívnejšie využiť. Podľa slov ministra ide o nedočerpané prostriedky tohto programového obdobia 2014 – 2020 a mali by poslúžiť slovenským prvovýrobcom, potravinárom aj lesníkom. Zatiaľ nie sú známe podrobnosti.
A budúcnosť?
Je jún 2020. Európska komisia už od júna 2018 pretriasa návrhy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 – 2027, ktoré ešte podfarbila zelenou „Ekologickou dohodou EÚ“. Keďže smelým cieľom eurokomisárky Ursuly von der Leyenovej je, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete, k tejto výzve smerujú aj čiastkové ciele všetkých strategických plánov. Pre európske poľnohospodárstvo to teda napríklad bude znamenať zníženie používania nebezpečnejších pesticídov do roku 2030 o 50 %, hnojív o min. 20 %, alebo zvýšenie podielu ekologického spôsobu poľnohospodárstva na 25 % p. pôdy do toho istého roku. Samotné stratégie „Z farmy na stôl“ a „Biodiverzita“ nemajú formu legislatívnej úpravy, zato budú priamo podmieňovať zmeny či celkom nové pravidlá vo viacerých nariadeniach. Udržateľnosť bude totiž podmienkou v celom reťazci produkcie potravín v krajinách EÚ.
Slovensko je však stále vo fáze analýz a zatiaľ sa nečrtá ani predbežný návrh národného strategického plánu. No vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje vypracovanie dlhodobej koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva, predvídateľné podmienky a garancie štátnej podpory. Už v tomto štvorročnom období by sa tak mala podporiť hlavne špeciálna rastlinná a živočíšna výroba, ale aj spracovateľský priemysel. Posunúť by sa mal proces pozemkových úprav, zvýšiť poistenie rizík a tiež zamestnaneckých príležitostí. Heslom dňa sa stávajú „mladí poľnohospodári“, ako aj propagácia slovenskej produkcie. „Pôdohospodárstvo musí plniť významné ekologické, ekonomické, sociálne a spoločenské funkcie na národnej úrovni,“ píše sa v PVV SR.
Aj keď sa už ministrovi podarilo pár dobrých rozhodnutí v boji s korupciou v agrorezorte, práca sa ešte iba začína.
Vízie ministra
- odstránenie subjektívnych kritérií hodnotenia projektov
- vypísanie harmonogramu výziev na celé programovacie obdobie vopred
- menej byrokracie a presmerovanie aktivít kontrolórov najskôr na poradenstvo a pomoc, kým pristúpia k sankciám.
- Pôdohospodársku platobnú agentúru čaká veľká úloha pripraviť sa na budúce obdobie a digitalizovať potrebné činnosti tak, aby čo najviac uľahčili prácu ľuďom v praxi
- využitie všetkých dostupných prostriedkov na motiváciu smerom k ekologickým opatreniam na zadržanie vody v krajine, zachovanie biodiverzity života, zlepšovanie a ochranu kvality pôdy
- v rámci budúceho programového obdobia na roky 2021 – 2027 je prioritou aj zastropovanie a zníženie priamych platieb v I. pilieri a zvýšenie zdrojov v II. pilieri na opatrenia rozvoja vidieka (tu je však podmienkou aj národné kofinancovanie na úrovni min. 30,9 %)
- odstránenie diskriminácie v oblasti priamych platieb naprieč EÚ a zjednotenie podmienok štátnych podpôr v jednotlivých krajinách Únie
Nuž, uvidíme, ako sa s tým minister Ján Mičovský popasuje. Ako sám povedal: „Povinnosťou ministra nie je byť najmúdrejší, ale obklopovať sa múdrymi ľuďmi.“. Verme, že sa to podarí.
Tabuľka: návrh na priame platby v SR v roku 2020.
| Názov podpornej schémy I. piliera | strop 2020 | sadzba € | oproti 2019 |
| Jednotná platba na plochu (SAPS) | 215 728 595 | 119 | -15 % |
| Platba na poľnoh.postupy prospešné pre klímu a životné prostredie | 118 315 500 | 64 | -13 % |
| Platba pre mladých poľnohospodárov | 1 706 000 | 115 | 0 |
| Platba na pestovanie cukrovej repy | 7 162 388 | 351 | -11 % |
| Platba na pestovanie chmeľu | 44 340 | 416 | -23 % |
| Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia s vysokou prácnosťou | 153 712 | 306 | -13 % |
| Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia s veľmi vysokou prácnosťou | 413 840 | 404 | -13 % |
| Platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny | 863 152 | 406 | -13 % |
| Platba na pestovanie rajčiakov | 82 768 | 502 | -24 % |
| Platba na pestovanie bielkovinových plodín (krmoviny, strukoviny)* | 7 892 520 | 80 | -13 % |
| Platba na chov bahníc, jariek a kôz | 4 552 240 | 16 | -14 % |
| Platba na výkrm vybraných kategórií hovädzieho dobytka | 7 803 840 | 171 | -12 % |
| Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka | 30 151 200 | 238 | -13 % |
Zdroj: MPRV SR.
