Ozimné obilniny boli v rámci agronomickej praxe dlhé roky považované za plodiny, ktoré na jeseň nevyžadujú zvláštnu pozornosť. Zmeny v charaktere počasia a v štruktúre rastlinnej výroby však spôsobili, že jesenná ochrana sa dnes stáva v mnohých prípadoch neodmysliteľnou súčasťou pestovania týchto plodín.
Prečo to tak je?
Ozimné obilniny ako neskôr siate jesenné plodiny disponujú veľmi dobrou konkurenčnou schopnosťou voči burinám. Chladné počasie na jeseň tiež nevyhovuje hubovým chorobám, ani škodcom. V pestovateľskej technológii tak bol kladený dôraz najmä na dobré založenie a výživu porastov.
No situácia sa v ostatných rokoch zmenila. Klimatická zmena so sebou prináša okrem iného aj teplejší priebeh jesenného obdobia. Veľkosť mnohých fariem z hľadiska počtu obhospodarovaných hektárov spôsobuje, že mnohé porasty sú z časových dôvodov vysievané v skorších agrotechnických termínoch, často už koncom septembra. To spôsobuje, že porasty sú vystavené škodlivým činiteľom po dlhšiu dobu v čase, kedy sú podmienky pre rozvoj škodcov vyhovujúce, čo zvyšuje nároky na ich ochranu.
Pozor na prenášačov viróz
Skúsenosti z praxe hovoria jasne – ak sa dá, treba sejbu vykonávať ku koncu agrotechnického termínu. Neskôr vzchádzajúce porasty sú totiž oveľa menej napádané škodcami, ako tie skôr vysiate.
Na skoro vysiate rastliny obilnín si na jeseň brúsia zuby najmä vošky, cikády, kvetárky či zunčavky. Hlavné nebezpečenstvo poškodenia porastov však nespôsobuje ich požer či cicanie, ale to, že daní škodcovia sú prenášačmi vírusových ochorení, akým je napríklad vírusová zakrpatenosť pšenice alebo žltá vírusová zakrpatenosť jačmeňa. Ak sú podmienky pre rozvoj vírusových ochorení vyhovujúce, dokážu spôsobiť škody na úrode nie v jednotkách, ale v desiatkach percent!
Spomínaným škodcom vyhovujú teploty nad 15 oC, ak takéto počasie pretrváva v čase od vzídenia porastov do začiatku odnožovania, je namieste insekticídna ochrana, ktorú netreba podceňovať. Cikádam napríklad vyhovujú redšie porasty, čo sú napríklad aj plochy založené z hybridného osiva, kde sa výsevok pohybuje len na úrovni 80 kg/ha.
Intenzívni pestovatelia vykonávajú postrek voči týmto škodcom počas jesene až dvakrát, zvyčajne lacnejšími kontaktnými prípravkami na báze pyretroidov. Kontaktný mechanizmus účinku však nemusí byť vždy dostatočný, keďže časť škodcov môže byť ukrytá na spodnej strane listov, kde na nich účinná látka nedosiahne. Drahšie, ale zato istejšie riešenie, je použitie systémovo pôsobiacich insekticídov. Pri aplikácii každého insekticídu je ale potrebné brať do úvahy jeho ekotoxikologický profil a použiť ho tak, aby sme čo najmenej zasiahli užitočné organizmy.
Buriny vedia na jeseň prekvapiť
Skoré sejby, spolu s vlhkým a teplejším priebehom jesene, vyhovujú aj burinám. Viac zaburinené bývajú na jeseň plochy zakladané bezorbovo, tzv. minimalizáciou. V porastoch ozimných obilnín vedia spôsobiť problémy najmä lipkavce, veroniky, fialky a metličky. Práve posledné menované patria do skupiny trávovitých burín, ktorých reguláciu je vhodné v obilninách realizovať práve v jesennom období. Treba brať na zreteľ to, že jesenná aplikácia herbicídov na rozdiel od tej jarnej výrazne menej stresuje rastliny ošetrovanej kultúry. V prípade zanedbania jesennej regulácie metličky nastáva problém, ktorý je na jar ťažšie riešiteľný z hľadiska optimálneho termínu zásahu, rastovej fázy buriny a ceny ošetrenia, nakoľko je nutné použiť špecializované, drahé herbicídy.
Herbicídny zásah sa na jeseň vykonáva v čase, kedy majú rastliny pšenice aspoň 3 listy. Ak sú buriny zachytené v prvotných rastových štádiách, je tiež možné znížiť dávku herbicídov, čo priaznivo vplýva na celkovú nákladovosť pestovania. Ak vezmeme do úvahy cenu prípravku na úrovni 10 €/ha s tým, že úspešne vyriešime jesenné zaburinenie, jednak uľavíme porastom na jar, no ušetríme aj pôdny dusík, ktorý by bol inak spotrebovaný burinami. Efektivita jesenného herbicídneho ošetrenia je preto veľmi dobrá.
Choroby treba držať na uzde
Aj keď sú optimálne podmienky na rozvoj hubových ochorení v porastoch najmä počas jari, teplá a vlhká jeseň im vyhovuje rovnako.
Jesenné ošetrenie fungicídmi treba vnímať ako preventívne opatrenie a nie ako eradikačný zásah.
V porastoch mäkkých ozimných pšeníc nie sú na jeseň choroby až takým problémom. V niektorých lokalitách a neošetrených porastoch dokáže pestovateľov po zahájení jari potrápiť pleseň snežná, ktorej vyhovuje dlhé obdobie pod snehovou pokrývkou a pomalý nástup jari.
U tvrdých pšeníc, vysiatych v skorších termínoch, vie narobiť na jeseň problémy najmä múčnatka. V jačmeni ozimnom ju často dopĺňa tiež výskyt hrdzí. Všetky tieto ochorenia je možné na jeseň efektívne regulovať aj nižšími dávkami fungicídov, optimálne aplikovaných v čase odnožovania. Aj tu platí pravidlo, že preventívny zásah menšou dávkou fungicídneho prípravku bude mať väčší efekt, než jeho neskorá aplikácia na už rozvinuté ochorenie.
Rady na záver
- na jeseň si brúsia zuby na porasty najmä vošky, cikády, kvetárky či zunčavky
- z burín vedia v porastoch ozimných obilnín spôsobiť problémy najmä lipkavce, veroniky, fialky a metličky
- jesenné ošetrenie fungicídmi treba vnímať ako preventívne opatrenie a nie ako eradikačný zásah
