V súčasnosti sa na Slovensku pestujú viaceré druhy poľných plodín, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre diviaky. Sú to najmä kukurica, slnečnica, repka či ciroky. Diviačia zver sa do týchto porastov v období vegetácie presúva rada a vytvára si v nich denné stanovište, v ktorom nachádza paradoxne väčší pocit pokoja ako v samotnom lese, kde sa pohybujú ľudia. Diviaky sa v poľnohospodárskej krajine vyskytujú najčastejšie od obdobia začiatku kvitnutia repky v apríli až po obdobie zberu kukurice na zrno v novembri. V jesennom období však nie je ponuka potravy bohatá, a preto sa diviaky pri migrácii často uchýlia ku konzumácii všetkého, čo na poliach nájdu, vrátane mladých rastlín ozimnej pšenice, ktorá patrí k najpestovanejším, tzv. chlebovým plodinám. Diviaky dokážu rozrytím porastov pšenice zdecimovať budúcu úrodu o 20 až 30 %, v závislosti od výmery pozemku. Žiaľ, v tomto smere pestovateľom nepomáha rozvoj pôdoochranných technológií obrábania pôdy, ktoré okrem nesporných výhod prinášajú aj problém rozširovania populácií hrabošov a myší v dôsledku vynechania hlbokej orby. Pre všežravé diviaky pôsobia hniezda týchto drobných zemných cicavcov lákavo.

Riešením môže byť sejba horčice ako pomocnej plodiny

Súčasné moderné prístupy v agronómii umožňujú využiť také technologické riešenia, ktoré zabezpečujú súčasnú sejbu hlavnej a pomocnej plodiny. Pri otázke spoločného výsevu pšenice s inými plodinami sú skôr známe kombinácie s hrachom kŕmnym – peluškou. Nevýhodou však je, že peluška diviaky láka. Vhodnou kombináciou hlavnej a pomocnej plodiny sa v tomto smere ukazuje sejba ozimnej pšenice so súčasnou sejbou horčice, ktorá diviaky, naopak, odpudzuje. Je to najmä kvôli špecifickým horčinám, ktoré sa okrem plodov nachádzajú aj v stonkách a listoch. Ďalším významným faktorom je aj to, že celá rastlina horčice je pokrytá drobnými pichľavými chĺpkami, ktoré diviaky taktiež odrádzajú od jej konzumácie.

Horčicu skôr poznáme z kuchyne ako významnú pochutinu, no jej agronomické výhody bývajú často nedocenené. Okrem toho, že odpudzuje diviaky, je to plodina s výrazným fytosanitárnym (ozdravovacím) účinkom na pôdu. Je charakteristická tým, že účinne reguluje škodlivé činitele ohrozujúce pestovanie pšenice. Horčica vytvára veľké množstvo nadzemnej fytomasy, ktorá brzdí rast burín a zabezpečuje priaznivú mikroklímu porastu – pôda sa prehrieva menej a udrží sa v nej viac vody, čo je v súčasnom období globálneho otepľovania veľmi dôležité. Menší koreňový systém horčice ako susednej plodiny umožňuje rozvoj koreňových vlásočníc pšenice, čo je významné z hľadiska príjmu vody rastlinou a jej úspešného prezimovania.

Dozrievajúce plody horčice s typickým ochlpením (foto: D. Ernst)

Počas teplej a vlhkej jesene, kedy hrozí prerastanie pšenice, pôsobí horčica na pšenicu utlmujúco – tá vytvorí kratšie, ale o to pevnejšie a vyzretejšie steblá, čo je ďalším predpokladom jej úspešného prezimovania. Horčica teda môže pôsobiť aj ako „bio“ regulátor rastu. V zime horčica plní aj dôležitú úlohu krytu, ktorý chráni mladé rastliny pšenice pred holomrazmi. Svoju úlohu však horčica neprestáva plniť ani na jar. Mulč z vymrznutých rastlín horčice zabraňuje nadmernému výparu vzácnej zimnej vlahy. Rozkladajúca sa organická hmota navyše potláča vývoj jarných burín a obohacuje pôdu o humus a živiny.

Ako na to?

Zmiešaný porast, v ktorom tvorí hlavnú plodinu pšenica a pomocnú plodinu horčica, odporúčame založiť jedným prejazdom špecializovanej sejačky s variabilnými zásobníkmi osiva v štandardnom termíne sejby ozimnej pšenice, čiže od septembra do októbra, v závislosti od výrobnej oblasti. Medziriadkovú vzdialenosť pšenice je vhodné zvoliť na úrovni 25 cm a rastliny vysievať striedavým spôsobom tak, aby sa vždy medzi dvoma riadkami pšenice nachádzal riadok horčice. Pri tomto spôsobe zakladania zmiešaného porastu postačuje výsevok pšenice v množstve 80 – 90 kg/ha a pri horčici na úrovni 5 – 6 kg/ha. Uvedené výsevné množstvo pšenice predstavuje približne polovicu štandardného množstva osiva.

Je polovičná dávka osiva predpokladom polovičnej úrody? Nie. Pšenica patrí medzi plodiny s vynikajúcou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou. Väčšia medziriadková vzdialenosť medzi rastlinami pšenice podporí tvorbu odnoží, čomu môžeme pomôcť prihnojením hnojivom s mikroprvkami v čase výsevu. Spravidla potom dochádza k navýšeniu počtu odnoží o 3 až 4 ks na rastline. Očakávať teda možno zníženie pestovateľských nákladov na tretinu až polovicu, no so súčasným zachovaním ziskov z produkcie.

Okrem takéhoto spôsobu využitia horčice ju môžeme pestovať na jeseň ako plodinu na zelené hnojenie, alebo ako hlavnú plodinu na semeno s výsevom na jar. Horčica pestovaná na semeno plní významnú krajinotvornú funkciu, narúša sledy obilnín, chráni pozemky pred odnášaním pôdy vetrom a vodou, eliminuje utlačenie pôdy a zvyšuje druhovú rozmanitosť krajiny, pretože jej žlté, príjemne voňajúce porasty lákajú rôzne druhy opeľovačov.

Kvitnúci porast horčice pestovanej na semeno (foto: D. Ernst)

Pridať komentár