Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc ha, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Podľa údajov ŠÚ SR napr. v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch.

Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase). Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín, bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby. Tak to bolo napr. na jeseň v minulom roku, keď sa podľa údajov ŠÚ SR pšenica tento rok pestuje na ploche len 357-tisíc hektárov pôdy, z čoho pšenica ozimná zaberá 90,3 % osevnej plochy a na 9,7 % plochy pšeníc bola vysiata pšenica jarná.

Náklady na pestovanie pšenice

Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Z podkladov týchto publikácií bola vykonaná analýza nákladov na pestovanie pšenice, na základe ktorej možno konštatovať, že v hodnotenom období rokov 1999 až 2019 dochádza k trendu neustáleho rastu tak priamych, ako aj celkových vlastných nákladov spojených so zabezpečením v praxi uplatňovaných technológií jej výroby.

Aj keď na základe podkladových údajov nie je možné presnejšie odlíšiť náklady na pestovanie pšenice ozimnej od nákladov na pestovanie pšenice jarnej, vzhľadom k ich percentuálnemu zastúpeniu v štruktúre osevu obilnín uvedenému vyššie možno jednoznačne predpokladať, že v prevládajúcom pomere ide o náklady na pestovanie pšenice ozimnej.

Súčasťou vykonanej analýzy bolo aj posúdenie podielu jednotlivých nákladových položiek na celkových vlastných nákladoch, z ktorého je zrejmé, že v hodnotenom období najväčší podiel pripadá na náklady spojené s prácou strojov, ktoré v priemere predstavujú viac ako 40 % podiel z vlastných nákladov.

Pre porovnanie: náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady. Náklady na prácu strojov tak predstavujú najvyššiu nákladovú položku pri pestovaní pšenice ozimnej, a pokiaľ chceme zlepšiť rentabilitu jej výroby, je potrebné hľadať možnosti na ich znižovanie.

Možnosti úspory výrobných nákladov pri pestovaní pšenice ozimnej

V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Prvým krokom pri hodnotení rentability (efektívnosti) výroby pšenice môže byť zistenie nákladov pre takto zvolené fázy pestovateľského postupu a druhým krokom potom bude hľadanie určitých možností na ich zníženie.

Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej. Keďže v súvislostiach s prípravou normatívov spotreby nafty pre opatrenie „Zelená nafta 2019+“ bol vyvinutý modelovací program umožňujúci prepočítavať tak z hľadiska energetického (spotreba nafty), ako aj ekonomického (náklady) rôzne varianty technologických postupov pestovania poľných plodín, bol tento program využitý aj na vykonanie nákladovej analýzy v rámci rôznych variantov technologických postupov pestovania pšenice, na základe ktorej je možné poukázať na niektoré možnosti úspory výrobných nákladov pri jej pestovaní.

Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. V praxi to znamená asi toľko, že ak chceme redukovať výrobné náklady, musíme pozornosť zamerať predovšetkým na vykonávanie energeticky najnáročnejších pracovných operácií – a vo väčšine prípadov to sú práve operácie spojené s obrábaním pôdy.

V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií – od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. Samozrejme, každá z používaných technológií sa rozdielnym spôsobom podieľa aj na výslednej energetickej a pracovnej náročnosti, ako aj výsledných vlastných nákladoch zvoleného technologického postupu.

Náhrada orby prináša úsporu nákladov

V praxi je známe, že z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy. Jej nahradenie niektorou z iných kypriacich operácií spravidla vždy prináša úsporu pri oboch ukazovateľoch.

Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej. Samozrejme, voľba technológie minimálneho obrábania závisí od predplodiny, pričom najvhodnejšie sú okopaniny, najmä skoré zemiaky a cukrová repa, a zelenina a strukoviny, po ktorých spravidla postačuje iba kyprenie do hĺbky sejby.

Záver

Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny (ak nie všetkých) pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní. V takýchto podmienkach je skutočne potrebné zvažovať účelnosť a efektívnosť jednotlivých obrábacích zásahov a ich postupnosť nielen z už uvedeného hľadiska nákladového, ale čím ďalej aj z hľadiska časového.

Pridať komentár