Stále váhate nad zaradením sóje do osevného postupu? Nasledujúce riadky vás presvedčia, že jej pestovaním môžete len získať. Pravdivosť týchto slov potvrdzujú stúpajúce plochy osiate sójou, pričom najväčším lákadlom je bezpochyby finančná podpora v podobe priamych platieb – platba na bielkovinové plodiny. Vlani sa pohybovala na úrovni 323,64 eur/ha, čo spolu s platbou na plochu a platbou na postupy priaznivé pre klímu a životné prostredie dokopy predstavovalo 533,73 eur/ha. Sóji však treba pripísať množstvo ďalších významných prínosov.

Podmanila si trhy

Za posledné roky si doslova podmanila trh. Upútala nielen obrovskými možnosťami jej využitia, ale do karát jej hrá aj fakt, že jej pestovanie je sústredené mimo Európsku úniu a sme nútení ju dovážať. Aj preto sa v roku 2017 Slovensko pridalo k deklarácii o sóji, ktorú podpísalo 13 členských krajín. Ide o výzvu k vyššej miere pestovania sóje a ďalších strukovín na území členských krajín EÚ-28. Spoločný dokument hovorí aj o tom, že najlepšie podmienky na pestovanie sóje sú práve s regióne strednej a východnej Európy, čo chce Slovensko využiť.

Každým rokom narastajúca výmera pestovateľských plôch sóje svedčí o tom, že sme sa chopili príležitosti. Kým v roku 2011 sme sóju pestovali na výmere necelých 20-tisíc ha, dnes sú plochy 2,5x väčšie a sóju pestujeme na zhuba 50-tisíc hektároch. Najväčšími pestovateľmi sú kolegovia z Košického kraja, ktorí dopestujú viac ako polovicu celoslovenskej produkcie.

Plochy osiate sójou v roku 2019 podľa krajov

(Zdroj: ŠÚ SR)

Celé Slovensko 47 932 ha
Bratislavský kraj 1 177 ha
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj 1 331 ha
Nitriansky kraj 6 640 ha
Žilinský kraj 318 ha
Banskobystrický kraj 8 022 ha
Prešovský kraj 5 485 ha
Košický kraj 23 921 ha

Benefity a možnosti využitia sóje

Sója poliam pasuje. Jej pestovanie prináša pestovateľovi množstvo benefitov a možností jej speňaženia alebo využitia.

1. Pôdoochranný a melioračný účinok pôsobiaci na zvyšovanie kvality a produkcie následne pestovaných plodín. Sója je aj významným prerušovačom osevných sledov, pričom pôdu obohacuje o dusík.

2. Použitie na kŕmne účely pre hospodárske zvieratá

  • Vo forme zelenej hmoty (priame kŕmenie alebo silážovanie).
  • Vo forme sójových bôbov pre následné šrotovanie a výrobu kŕmnych zmesí. Tu je potrebné vyzdvihnúť najmä odrodu MANTRA. Na rozdiel od iných odrôd, u nej  nie je potrebná extrudácia, pretože má oproti väčšine používaných odrôd nižší ako polovičný obsah antinutričných látok (TIA).

3. Potravinárske využitie

  • Bežne používané semená pre prípravu pokrmov – vrátane nevyhnutného  namáčania, varenia, ale aj ďalších spôsobov úpravy potrebných pre prípravu jedál.
  • Výroba špeciálnych produktov zo sóje (napr. sójové mlieko, nápoje, múky, vločky, sójové mäso atď.).
  • Výroba sójového oleja.

Ako sa dopestovať k vysokým úrodám

V prvom rade je potrebné vybrať vhodný pozemok. Ideálne sú miesta teplé, pokiaľ možno rovinaté, pozdĺž riek a vodných tokov, ale aj lokality v stredných nadmorských výškach okolo 300 m n. m. Ak budete sóju siať na pozemku mierne svahovitom, je vždy nevyhnutné orientovať riadky v horizontálnom smere, aby ste minimalizovali pôdnu eróziu.

Pôdy by mali byť hlboké, černozeme alebo piesočnato-hlinité, či hlinito-piesočnaté, s dostatkom humusu, zásobené živinami. Významný je aj dostatok vápnika, sóji sa na kyslých pôdach nedarí, a to ani pri zvýšenom hnojení. Reakcia pôdy by preto mala byť neutrálna až slabo kyslá, s pH 6,5 – 7,0. Vyvarujte sa pôd zamokrených a vysušujúcich sa, kyslých, zatienených, utužených a zaburinených. S týmto úzko súvisí aj príprava pôdy. Na jar by mala byť kyprá do hĺbky aspoň 7 cm, voľme postupy šetriace zimnú vlahu v pôde.

Hnojenie: Pre optimálnu úrodu okolo 3 t/ha sa udáva odber živín 70 – 90 kgN, 12 – 20 kg P, 30 – 40 kg K, 20 kg Ca a 1 kg Mg na 1 ha. Prípadné dohnojenie mikroelementmi použitím vhodného NPK hnojiva nie je na škodu. Pokiaľ sa na pozemku sója doposiaľ nepestovala, je vždy vhodné osivo inokulovať, prípadne použiť štartovaciu dávku N 20 – 30 kg/ha. Organické hnojenie nie je vhodné, predlžuje vegetačnú dobu. V priaznivých podmienkach je možné dopestovať sóju bez použitia hnojív a insekticídov.

Sejba: Sejeme pri teplote 8 – 10 °C, teda zhruba v tretej dekáde apríla, do hĺbky 4 – 6 cm. Výsevok v závislosti na HTS je 0,6 – 0,8 mil. klíčivých semien, t. j. asi 120 – 140 kg osiva/ha. Požiadavky na vlahu sú najväčšie v období klíčenia a od kvitnutia po nasadenie strukov.

Ochrana rastlín: Dôležitá je aplikácia integrovanej ochrany s prevahou agrotechnických opatrení. Výskyt škodlivých organizmov závisí predovšetkým od vývoja počasia. Vyvarujme sa používania osív neznámeho pôvodu. Použitie certifikovaného a, pokiaľ možno, moreného osiva sa považuje za nevyhnutné. Vyšší výskyt chorôb je v rokoch bohatých na zrážky. V suchých rokoch sa choroby sóje vyskytujú oveľa zriedkavejšie. Dajme si pozor najmä na vírusovú mozaiku, baktériovú škvrnitosť, pleseň sójovú či bielu hnilobu sóje, ale aj ďalšie, ako je antraknóza sóje, padanie klíčnych listov, fómová škvrnitosť alebo koreňová spála.

Zo škodcov nás môže nepríjemne prekvapiť roztočec chmeľový. Škodí nielen vyciciavaním šťavy z listov, ale aj vylučovaním toxických látok do rastliny, čo spôsobuje jej žltnutie až odumieranie. Na rube listov sóje tvorí pavučinky, v ktorých sa nechá prenášať vetrom. Na sóji okrem vošky hrachovej škodí aj voška broskyňová. Obidva druhy prenášajú mozaiku sóje. Môže sa vyskytnúť aj listárik čiarkovaný.

Zber: Je jednou z najdôležitjších operácií pestovateľskej technológie. Vegetačná doba býva v závislosti od odrody 120 – 140 dní. Optimálna vlhkosť semena v struku je 12 – 15 %, semeno v struku hrká. Ošetrenie, dosušenie a čistenie pozberaných semien prebieha rovnako ako u iných morfologicky podobných druhov.

Pridať komentár