Tipy na pestovanie jačmeňa siateho ozimného

Jačmeň siaty ozimný má v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod. V prvom rade je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Ďalej dobre odoláva suchu, na jar navyše intenzívne odnožuje. Výhodou tiež je, že dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná. Skorý zber umožňuje následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne. Jačmeň siaty ozimný sa v našich končinách primárne využíval najmä na kŕmne účely, ale čoraz častejšie sa teší veľkej obľube aj pri pestovaní na sladovnícke účely.

Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v najkritickejšom období, kedy zásoby jadrového krmiva z predošlej sezóny klesajú a väčšina nových obilnín ešte nie je pozberaná. Výhodou je tiež to, že sa môže zberať aj v podobe celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie. Veľmi cenné jadrové krmivo sa využíva najmä na kŕmenie monogastrických zvierat. Pestovatelia si sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho pochvaľujú. V porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody. Súvisí to najmä s priaznivým pôsobením zimnej vlahy. Žiaľ, jarné odrody sladovníckeho jačmeňa siateho trpia v poslednom období na nedostatok vlahy v dôsledku suchého charakteru jari. Pestovanie ozimných foriem sladovníckeho jačmeňa siateho tak významne napomáha k udržaniu a podpore rozvoja výroby sladu na Slovensku, ktoré je jeho významným európskym producentom.

Ako dosiahnuť s jačmeňom siatym ozimným dobré výsledky? Prinášame niekoľko tipov:

1. Zakladanie porastov

Či už sa rozhodneme pestovať jačmeň siaty ozimný klasickým systémom s využitím orby, alebo s použitím minimalizačných technológií, vždy by sme sa mali sústrediť na hospodárenie s vlahou. Z hľadiska uľahnutia pôdy je pre jačmeň siaty ozimný optimálny odstup orby od sejby 3 – 4 týždne. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Spojením pracovných operácií, ktoré umožňujú moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy, je možné obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou skrátiť, čo je u jačmeňa siateho ozimného vzhľadom na skorú sejbu veľkou výhodou. Ale, pozor! V prípade, že je v pôde málo vlahy, sejeme do čerstvo zoranej a pripravenej pôdy. Je to výhodné, nakoľko oveľa významnejšiu úlohu pri zakladaní porastov jačmeňa siateho ozimného zohráva pôdna vlhkosť než uľahnutie pôdy.

2. Termín sejby

Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 – 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 – 4 cm. Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.09., v zemiakarskej oblasti od 10. do 20.09. a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.09. do 05.10. Vzhľadom na klimatické zmeny a s nimi spojené globálne otepľovanie, je možné posunúť termín sejby aj na neskôr, i keď podľa štatistiky VZÚ Kroměříž sejba oneskorená o sedem až desať dní znížila úrody jačmeňa siateho ozimného z 7,38 na 6,69 t/ha. Jačmeňu siatemu ozimnému nevyhovujú predčasné výsevy (pred 10.09.) a pri normálnom priebehu zimy ani príliš neskoré výsevy (po 05.10.). Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva. Odporúčaný výsevok je 3,5 – 5,0 (4,5) milióna klíčivých zŕn na hektár v závislosti od odrody.

3. Certifikované osivo

Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov. Používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch. Porasty počas vegetácie niekoľkokrát čelia extrémnym vplyvom počasia a certifikované osivo je práve proti prudkým zmenám počasia v dôsledku klimatických zmien odolnejšie.

Z dvojradových ozimných odrôd jačmeňa siateho s veľmi dobrou sladovníckou kvalitou a dobrými úrodami odporúčame vyskúšať odrody KWS SOMERSET a KWS SCALA.  Pre fanúšikov šesťradových jačmeňov je pripravená extra skorá odroda ETINCEL s dobrou sladovníckou kvalitou alebo kŕmna odroda KWS TENOR, ktorá je stredne skorá a dosahuje veľmi vysoké úrody.

4. Zaradenie v osevnom postupe

Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici letnej). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa jačmeň siaty ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a tiež kvalitu (HTZ, podiel predného zrna) docielime pestovaním jačmeňa siateho ozimného po strukovinách. Jačmeň siaty ozimný je schopný vyrovnať sa aj so zhoršenými pôdno-klimatickými podmienkami, s nižšou hladinou živín, krátkodobými prísuškami, niektoré odrody dokonca tolerujú aj „horšie zaobchádzanie“, t. j. nie celkom presné dodržanie agrotechnických termínov a zásahov. Jačmeň siaty ozimný je však citlivý na nedostatok pôdneho vzduchu (utužená alebo zamokrená pôda).

5. Hnojenie fosforom a draslíkom

Jačmeň siaty ozimný patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdu. Sú to totiž živiny, ktorých využiteľnosť je v danom roku iba čiastočná, a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané v ďalších rokoch. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy v podobe superfosfátu a draselnej soli. Dávky fosforu sa pri kŕmnych i sladovníckych jačmeňoch siatych pohybujú v rozsahu 50 – 70 kg/ha (P₂O₅) a draslíka na úrovni 90 – 120 kg/ha (K₂O).

Z pohľadu sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa fosfor podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy. Hnojenie draslíkom by sa nemalo podceňovať, a pri sladovníckych jačmeňoch siatych ozimných pestovaných na menej úrodných pôdach odporúčame využiť hornú hranicu rozpätia aplikačnej dávky, pretože sa pri jeho nedostatku hromadia v zrnách nízkomolekulárne sacharidy a rozpustné dusíkaté zlúčeniny, čím sa narúša metabolizmus dusíkatých látok a kvalita sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného klesá.

Základné hnojenie

Jačmeň siaty ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, a preto odporúčame, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania. Základné hnojenie realizujeme obzvlášť pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom, hnojením sledujeme nielen dosiahnutie dobrej úrody, ale aj vysokej kŕmnej akosti. Je známe, že pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom je možné od základného jesenného hnojenia dusíkom upustiť a prihnojiť rastliny dusíkom v jarnom období. Súčasné poveternostné podmienky so suchým a teplými jarnými mesiacmi, resp. teplou zimou, však čoraz častejšie nastoľujú potrebu hnojenia aj sladovníckych jačmeňov siatych ozimných dusíkom už v čase zakladania porastu. Dusík je v tomto čase výhodné aplikovať vo forme síranu amónneho.

Regeneračné hnojenie

Rozhodujúcu úlohu vo výžive jačmeňa siateho ozimného zohráva regeneračné hnojenie, či už pri kŕmnom, alebo sladovníckom jačmeni siatom ozimnom. Toto hnojenie je potrebné vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 – 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom a v priaznivejších podmienkach pestovania sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho. Najmä z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného odporúčame s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka. Na každých 10 – 15 kg dusíka je vhodné aplikovať 1 kg síry.

Produkčné hnojenie

Pri produkčnom hnojení dusíkom je možné využiť aj granulované formy priemyselných hnojív, avšak v suchom počasí veľmi rýchlo klesá úrodový efekt a zvyšuje sa riziko negatívneho vplyvu na poliehanie a zvýšený obsah dusíkatých látok v zrne. Z tohoto pohľadu je vhodnejšie pre korekciu výživného stavu v rastovej fáze steblovanie používať kvapalné hnojivá aplikované predovšetkým na list. Pri potrebe vyšších dávok dusíka (kŕmny jačmeň siaty ozimný) je vhodné použitie kvapalného hnojiva DAM 390, pri nižších dávkach dusíka je lepšie aplikovať roztok močoviny, za ktorú sa skôr odvďačí sladovnícky jačmeň siaty ozimný.

Neskoré, tzv. kvalitatívne prihnojenie dusíkom

Aplikuje sa vo vegetačnej fáze klasenie a nepočíta sa do celkovej dávky dusíka, je dávkou navyše. Na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá, zvyšuje však obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu. Hnojenie je účinné iba pri dostatku vlahy a odporúča sa využívať iba s systéme hnojenia kŕmneho jačmeňa siateho ozimného. Výborné výsledky sa dosahujú pri liadku amónnom s vápencom. Pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom sa toto hnojenie neodporúča, zvyšuje totiž riziko poliehania, predĺženia vegetácie, nevyrovnaného dozrievania a častejšieho výskytu tzv. zelených zŕn.

6. Morforegulátory

Veľmi dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania sú morforegulátory rastu. Väčšina odrôd registrovaných v SR má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd jačmeňa siateho ozimného ukazuje ako vysoko rentabilné. U skoro poľahnutých porastov môže dôjsť k veľmi výraznej redukcii HTZ, a teda k poškodeniu výšky a kvality úrody, preto sa pri silne rastúcich porastoch aplikácia morforegulátora rastu tesne pred klasením odporúča. Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastoch bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív, môže spôsobiť zníženie úrody. Taktiež predčasný termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môžu spôsobiť zníženie úrody v dôsledku skrátenie klasov. U jačmeňa siateho ozimného sa dosahujú dobré výsledky pri morforegulátoroch na báze etefónu.  Morforegulátory možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom. Pri vyššej intenzite pestovania možno použiť aj delenie dávky morforegulátorov do 2 termínov aplikácie.

7. Ochrana rastlín počas vegetácie

Prvým dôležitým krokom v ochrane rastlín je sejba kvalitného certifikovaného a moreného osiva, ktoré je odolné proti chorobám a škodcom.

Insekticídy

Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného možno považovať za štandardných škodcov. Ich výskyt môžeme s určitosťou očakávať, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň. Takýto priebeh počasia sa prejaví rýchlym rastom mladých šťavnatých hostiteľských rastlín a s tým súvisiacim rýchlym množením vošiek. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie hostiteľských rastlín je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným kosením okolitých lokalít a okrajov polí.

Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus – BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň. Odporúčame sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie jačmeňa, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C porasty ošetriť. Symptómy napadnutia sú zaostávanie v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov do červenofialova a vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar.

Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti. Významnými opatreniami pri predchádzaní virózam je prerušenie reťazca zdroja infekcie zaoraním výmrvu obilnín, likvidácia výmrvu neselektívnymi herbicídmi, výber tolerantných odrôd, morenie osiva insekticídmi, posunutie termínu sejby na neskoršie obdobie, keď klesne aktivita a početnosť prenášačov, ako aj celková agrotechnika a výživa porastov.

Herbicídy

Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd. Predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku. Na poliach zamorených metličkou či ovsom hluchým je vhodné použiť ešte druhé ošetrenie prípravkom na trávovité buriny.

Fungicídy

Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti (Ramularia collo-cygni) je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže odrody jačmeňa siateho ozimného nemajú proti tejto chorobe dostatočnú odolnosť. Bežne používané prípravky proti listovým chorobám ju dokážu dostatočne potlačiť a zmierniť škody spôsobené predčasným ukončením vegetácie týmto patogénom.