Pestovateľský systém ozimných obilnín prechádza v súčasnosti dynamickými zmenami. Zatiaľ čo v minulosti sa mohli niektoré agrotechnické chyby skryť za výkonné odrody a vysoké dávky priemyselných hnojív a pesticídov, pri súčasnej zníženej intenzite hnojenia a oklieštenej ochrane proti škodlivým činiteľom je zmena ich technologického výrobného procesu s dôrazom na precíznosť vykonaných agrotechnických opatrení nevyhnutná. Vyvarujme sa preto chýb, ktoré môžu v súčasnosti pestovanie ozimných obilnín sprevádzať: 

1. Nesprávne zvolená predplodina

Často sa na to zabúda, no predplodina patrí medzi tie faktory, ktoré dokážu finálnu úrodu obilnín ovplyvniť vo veľkom rozsahu. Pre ozimné obilniny môžeme za vhodné predplodiny považovať tie, ktoré opúšťajú pôdu skoro a zanechávajú v nej dostatok živín a organickej hmoty vo forme pozberových zvyškov. Najčastejšie sú to strukoviny, strukovinovo-obilné miešanky, repka olejná, horčica či niektoré druhy okopanín. 

Za nevhodné možno považovať najmä obilniny rovnakého druhu z dôvodu jednostranného odčerpávania živín a vysokého tlaku chorôb a škodcov. V neposlednom rade sú to aj tie predplodiny, ktoré môžu ohroziť výsev ozimných obilnín v ich agrotechnickom termíne (15.09. – 15.10.), ako napr. repa cukrová, neskoré zemiaky, kukurica na zrno či slnečnica. 

2. Chybná predsejbová príprava pôdy

Pôda by mala byť pred sejbou ozimných obilnín pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre pri priemernej veľkosti pôdnych častíc od 0,5 do 1,0 cm. Klíčenie môžu výrazne obmedziť hrudy s priemerom nad 5,0 cm. Na druhej strane, problém môže vzniknúť aj vtedy, ak bola pôda s dobrým úmyslom pripravená opakovanými prejazdmi mechanizácie až príliš na jemno, čo môže ohroziť prísun pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám. Dôležité je preto umiestniť osivo do hĺbky 2,0 – 4,0 cm na utlačenejšie lôžko, ktoré bude zrno zásobovať vodou, a prikryť ho nakyprenejšou vrstvou pôdy, ktorá bude k zrnu vďaka pórom privádzať teplo.

3. Nerešpektovanie rajonizácie odrôd

V súčasnosti je výber správnej odrody veľmi dôležitý. Na trhu sú ozimné obilniny zastúpené odrodami, ktoré majú vysokú mrazuvzdornosť a sú určené predovšetkým do vyšších polôh. V nížinných oblastiach odporúčame siahnuť po takých odrodách, ktoré majú zvýšenú odolnosť proti suchu a poskytujú primerané úrody aj v ročníkoch chudobných na zrážky.

4. Výsev necertifikovaného osiva

Výsev osiva, ktoré nepochádza od certifikovaného výrobcu, môže v systéme pestovania ozimných obilnín na začiatku predstavovať zaujímavú formu šetrenia finančných nákladov. Ale to len do času, kedy sa môžu začať prejavovať problémy, ktoré z výsevu takéhoto osiva vyplývajú. Za najčastejšie riziká možno považovať zníženú klíčivosť a mrazuvzdornosť rastlín, zvýšenú náchylnosť na choroby a škodcov, či potlačenú schopnosť odnožovať, čo vedie k znižovaniu úrod a ekonomickej efektívnosti pestovania. 

5. Zbytočne vysoké výsevky

Už dávno neplatí, že zárukou vysokých úrod sú vysoké výsevky. Tie vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov a zvyšujú finančné náklady na reguláciu ich hustoty v jarnom období. Súčasné moderné odrody ozimných obilnín sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu. 

Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to 3,0 – 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Pri niektorých druhoch, ako napríklad pšenica tvrdá, to môžu byť výsevky dokonca od 2,0 milióna klíčivých zŕn/ha. V tomto prípade býva optimálna hodnota klasov na úrovni 600 – 700 ks/m2 zabezpečená intenzívnou tvorbou produktívnych odnoží. 

Optimálne vyvinutý porast ozimnej pšenice s výsevkom 3,0 milióna klíčivých zŕn/ha (foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Nesprávny postup pracovných operácií v jarnom období

Je známe, že aplikácia dusíkatých hnojív, herbicídov, fungicídov a regulátorov rastu patrí v technológii pestovania ozimných obilnín ku kľúčom k úspechu. Je však nutné aplikovať ich po zime ako prvé? Vôbec nie. Najprv je potrebné obnoviť životné funkcie rastliny, až potom aplikovať prípravky, ktoré by inak mohli vyvolať nežiaduce stresové reakcie. 

Oslabené rastliny potrebujú po zimnom období v prvom rade fosfor, najlepšie vo forme tekutého hnojiva aplikovaného pri teplote vzduchu nad 10 °C. To by malo byť obohatené o mangán, zinok a meď. Uvedené prvky naštartujú dôležité enzymatické procesy v rastline a zefektívnia účinok neskôr aplikovaných dusíkatých hnojív a pesticídov. Navyše, zinok chráni pletivá rastlín pred intenzívnym slnečným žiarením a zamedzuje nadmernému výparu vody z rastliny, čo je v súčasnom období klimatických zmien obzvlášť dôležité. 

Neúmyselné poškodenie vlajkového listu

Využitie tzv. „dávky na kvalitu“ v systéme dusíkatej výživy ozimných obilnín môže viesť k neúmyselnému poškodeniu dôležitého vlajkového listu, čo môže spôsobiť potlačenie fotosyntézy až o 80 % a znižovanie produktivity. Aplikáciu tekutých dusíkatých hnojív, ako SAM alebo DAM, preto odporúčame pri zamračenom počasí alebo v podvečerných hodinách, aby sme predišli poškodeniu vlajkového listu popálením. 

Slovo na záver 

Ozimné obilniny patria medzi najpestovanejšie plodiny sveta, ktoré sa významne podieľajú na zaisťovaní potravinovej bezpečnosti. Ich pestovanie je dominantné aj na Slovensku a tvorí značnú časť príjmov z produkcie pre mnohé pestovateľské subjekty. Vnímajme preto potrebu optimalizácie ich pestovateľského systému citlivo, odvďačia sa nám za to úrodami v požadovanej kvalite. 

Titulná foto: D.Ernst, SPU v Nitre

Pridať komentár