Pestovateľská sezóna 2021 sa pomaly uzatvára so zberom posledných jesenných plodín. Produkcia základných rastlinných komodít vo svete je dostatočná a zásoby sú stabilne vysoké. Napriek tomu ceny agrokomodít rastú a zvyšujú sa aj ceny potravín. Čo môžu poľnohospodári očakávať v nasledujúcich mesiacoch?

 

Situácia vo svete

 

Podľa oficiálnych štatistík je svetová produkcia hlavných zrnín napriek tohtoročným extrémom počasia mimoriadne dobrá, a teda neexistuje dôvod obávať sa ich nedostatku. Zdá sa však, akoby tieto informácie nemali na vývoj trhu s obilím žiadny dosah. Do zoznamu vplyvov však pribúdajú iné, ktoré vyvolávajú nestabilitu: výkyvy počasia, rastúce ceny ropy, zemného plynu a medzinárodnej dopravy, vplyv pandémie COVID-19 na ľudské zdroje, či špekulatívne obchody.

 

Po historickom prepade cien ropy začiatkom roku 2020 a poklese objemu potravinového reťazca vo svete na 70 – 75 % tak súčasná situácia provokuje k domnienke, že sa svetoví hráči snažia nahradiť si finančné straty. V očakávaní rastúceho dopytu, po obnove ekonomík v EÚ, USA aj Číne, teraz paradoxne ceny určuje hlavne ponuka – čím obmedzenejšia, tým je cena vyššia. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa spomalené kolesá svetového obchodu zasa roztočia a ustáli sa tak rozvlnená hladina cien hlavných komodít. A potraviny ako produkty dennej spotreby tomu majú zrejme pomôcť. Európska komisia totiž verí, že s tohtoročnými, vo všeobecnosti dobrými výhľadmi úrod a vysokými cenami komodít by pestovatelia plodín v Európe mali byť schopní „absorbovať“ aj nárast cien vstupov. Od začiatku roka totiž rapídne stúpajú ceny priemyselných hnojív, hlavne tých s obsahom dusíka, čo očividne nespôsobil iba nárast cien zemného plynu v ostatných týždňoch.

 

Cena ropy sa v priebehu roka vyšplhala zo 42 na 83 USD za barel a výmenný kurz eura k americkému doláru klesol z 1,18 na 1,16. Európska centrálna banka však zostáva optimistická, keďže očakáva uvoľňovanie úspor na opätovnú obnovu dopytu. Obmedzujúce opatrenia sa postupne uvoľňujú vďaka tomu, že v krajinách EÚ dosiahla priemerná zaočkovanosť proti COVID-19 už 73,4 %.

 

 

Produkcia zrnín je dostatočná

 

Medzinárodná rada pre zrniny (IGC) odhaduje k polovici októbra 2021 tohtoročnú svetovú produkciu obilnín na rekordnú úroveň 2 289 mil. ton. Z toho kukurice je 1 209 mil.t a pšenice 781 mil.t. Sója taktiež dosiahne nový rekord globálnej produkcie v objeme 380 mil.t. Svetové zásoby obilia klesli len minimálne, na 599 mil. ton. Kukurice je v skladoch 282 mil.t a pšenice 277 mil.t. Globálne zásoby sóje sa oproti vlaňajšku zvýšili na 57 mil.t. Podľa Eurostatu sa v júli a auguste 2021 rozhýbal aj obchod a z krajín EÚ sa zvýšil vývoz zrnín, hlavne pšenice.

 

Podľa Európskej komisie sa výroba obilnín v EÚ v hospodárskom roku 2021/22 predpokladá v objeme 294,8 mil. ton, čo je oproti predošlému roku o 5 % viac. Vyššia je najmä produkcia pšenice v množstve 131 mil.t, čo oproti vlaňajšku predstavuje nárast o takmer 12 %. Ale aj výroba kukurice sa zvýšila na 69 mil.t. Desaťpercentným nárastom sa obnovila aj výroba olejnín v EÚ, ktorá dosiahne hodnotu 30,4 mil. ton. Podobne aj očakávaná produkcia strukovín 4,8 mil. ton je o 11,3 % vyššia ako vlani. Oproti minulému roku sa ukazuje byť lepšia sezóna aj pre cukrovú repu – s odhadom priemernej úrody 75,1 ton z hektára a produkciou 113 mil. ton by v hospodárskom roku 2021/22 mala byť lepšia o 13,6%.

Graf: EÚ-27 hrubá produkcia vybraných plodín, v tis. ton: soft wheat – pšenica mäkká, durum wheat – pšenica tvrdá, grain maize – zrnová kukurica, barley – jačmeň, triticale – tritikale, oat – ovos, rye – raž, sorghum – cirok, other cereals – ostatné obilniny. Zdroj: Európska komisia.

Na Slovensku sa podľa posledných odhadov slovenskej štátnej štatistiky očakávajú hektárové výnosy nad päťročným priemerom pri obilninách, slnečnici, sóji, hrachu aj zemiakoch. Štatistický úrad SR odhaduje úrodnú produkciu hustosiatych obilnín k 15.8.2021 na 2,75 mil. ton, čo je oproti vlaňajšku o 180 tis.t menej. Dopestovalo sa menej pšenice (2 036 tis.t) aj jačmeňa (602 tis.t), viac sa urodilo ovsa (41,4 tis.t). Napriek vyššej osiatej výmere (203,4 tis.ha) kukurice na zrno sa urodí menej ako vlani, iba 1 502 tis.t. Očakávaný hektárový výnos kukurice 7,51 je nižší ako v minulom roku (8,58 t/ha), aj ako päťročný priemer úrod kukurice (7,85 t/ha). Menej je tiež repky olejnej, 417,6 tis.t. Výrazne viac však bude slnečnice, ktorá sa na jar roku 2021 osiala na výmere o 20 tis.ha väčšej ako vlani (t. j. 73,6 tis.ha), a dosiahne úrodu takmer 204 tis. ton.

Podobne sójou sa osialo 64 tis.ha a jej produkcia dosiahne 170 tis.t, čo je o vyše 40 tis. ton viac ako v predošlom roku. Potešia sa aj pestovatelia cukrovej repy, ktorá u nás dosahuje priemernú hektárovú úrodu 59,19, a tento rok sa jej vyrobí 1 302 tis. ton. Hrachu na zrno sa zoberie asi 27 tis. ton. Pestovateľské plochy zemiakov sú nižšie, ale hektárový výnos, naopak, vyšší ako vlani (25,69 t), a tak sa dopestuje asi 133 tis.t. Podľa dispečingu SPPK bola priemerná úroda pšenice 5,84 t/ha (najviac za ostatných 5 rokov), jačmeňa 5,14 t/ha a raže 3,61 t/ha. Hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 priemernú úrodu 5,48 t/ha, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Výsledky zberu hlavných poľných plodín v tomto roku sú celkovo uspokojivé.

Ceny prekonávajú rekordy

Ceny obilia rástli od začiatku roka 2021, čo najskôr potešilo pestovateľov očakávajúcich novú úrodu. Aktuálne (k 20.10.2021, zdroj: portál EK) sú ceny obilnín na svetovom trhu na úrovni 260 až 300 eur na tonu u pšenice mäkkej potravinárskej kvality (viď graf), u pšenice tvrdej 500 až 585 €/t. Pre kŕmny jačmeň je cena 235 až 250 €/t, a kukurica sa predáva za 230 až 280 €/t.

Graf: Svetové vývozné ceny pšenice potravinárskej v eurách na tonu, červená línia – cena v USA Mexický záliv (hard red winter), modrá línia – Rouen (FR), 1. trieda kvality, zelená línia – Ukrajina; zdroj: Európska komisia (IGC)

Ceny obilnín na Slovensku sa obvykle odrážajú od hodnoty na parížskej burze Matif, avšak znížené o prepravné a poistné náklady (cca 30 €/t). Pohybujú sa na úrovni okolo 200 – 230 €/t u pšenice potravinárskej, 200 – 230 €/t u kukurice na zrno a 180 – 210 €/t u kŕmneho obilia. U jačmeňa sladovníckeho došlo dokonca k paradoxu, keď ceny v zmluvách, ktoré uzatvárali sladovne s pestovateľmi začiatkom roka (t. j. 170 – 190 €/t) vysoko prekračujú ceny jačmeňa na voľnom trhu (220 – 240 €/t). Domáci dopyt je vysoký, keďže u viacerých významných európskych producentov došlo k poklesu úrody aj kvality jačmeňa na slad.

Po prvotnom nadšení však prišlo vytriezvenie, pretože od januára 2021 sa začali zvyšovať aj ceny vstupov do výroby. Predovšetkým u priemyselných hnojív, ale aj zdrojov energie. Zvýšili sa tak náklady už pri zakladaní úrody ozimín pre rok 2022. Jesenné vydanie „Krátkodobého výhľadu“, ktoré začiatkom októbra 2021 zverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) dokladuje takmer zdvojnásobenie ceny hnojív v priebehu roka (Svetová banka: Index hnojív pre september 2021 je 77 % nad indexom pre september 2020).

Podľa FAO-AMIS (Systém informácií o poľnohospodárskych trhoch FAO – Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo) sa cena zemného plynu rapídne zvýšila z dôvodu narušenia dodávok z Mexického zálivu v Spojených štátoch a tiež jeho nižších zásob v Európe. Tu sa kvôli horúčavám v lete zvýšila jeho spotreba pre potrebu chladenia, ako aj spomalenie dodávok veternej energie (viď graf).

Niektoré spoločnosti (Yara, Borealis, BASF, aj Duslo Šaľa) už oznámili zastavenie výroby dusíka/močoviny kvôli rastúcim cenám zemného plynu. To narušuje obchodné vzťahy medzi predajcami hnojív a farmármi a môže znížiť produkciu v budúcom roku, predovšetkým obsah bielkovín (dusíkatých látok) v ozimnej pšenici.

Graf: Priemerná SPOT cena amoniaku (ammonia), močoviny (urea) v USD na tonu, a zemného plynu (Natural Gas) v USD na MMBtu (mil. Brit. teplot. jednotiek); zdroj: AMIS Monitor, október 2021.

 

Na ceny dusíkatých umelých hnojív v EÚ negatívne vplývajú:

– vyššie ceny zemného plynu,

– pozastavenie vývozov močoviny z niektorých krajín (Egypt, Pakistan),

– nižšie dodávky pre silnejúci dopyt z Ázie,

– prudký nárast nákladov na námornú prepravu,

– pokles výmenného kurzu eura k doláru, ktorý predražuje dovozy do EÚ,

– dovozné tarify (6,5 %) a antidumpingové clá na dovoz dusíkatých hnojív z USA, Ruska a Trinidadu a Tobaga.

Čo príde v nasledujúcich mesiacoch?

Vyššie ceny priemyselných hnojív teda môžu spôsobiť zníženie úrody ozimnej pšenice. Navyše, ak jej pestovatelia nedodajú dostatočné množstvo výživných látok, nemusí dosiahnuť požadovanú potravinársku kvalitu ani splniť medzinárodné obchodné štandardy pre vývoz. Môže však prispieť k zníženiu nákladov pre výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Ich ceny sa dnes tiež zvyšujú, čo neteší našich chovateľov.

Poľnohospodári v Európe sa tiež môžu preorientovať na plodiny s nižšími požiadavkami na dusíkaté hnojenie, ako je slnečnica, cukrová repa či zemiaky. Prípadne môžu hľadať alternatívne zdroje pre zelené hnojenie a siať plodiny fixujúce vzdušný dusík, predovšetkým strukoviny alebo ich miešanky s ďatelinovinami. Greeningové zmesi teraz nadobúdajú mimoriadny význam, aj pre udržanie vlahy v pôde.

Počasie na jeseň tohto roku prialo osevom ozimín. Podstatné pre ich úrodu je však aj zabezpečiť dostatočnú výživu, hlavne v produkčnom období. Môže tak dôjsť k prehodnoteniu prístupu niektorých pestovateľov, ktorí sa radšej rozhodnú rozšíriť svoj osevný postup o jarné odrody obilnín či iné jariny.

Pridať komentár