Aj keď medziplodiny nepatria medzi hlavnú produkciu pre trh, ich doplnková funkcia nie je o nič menej významná. Zvyšovanie úrody a jej stabilita, rozširovanie možností pestovania plodín a mnoho ďalších prínosov zaraďovania medziplodín napokon znižuje náklady a zvyšuje efektivitu rastlinnej výroby. Môžu dokonca zvrátiť aj nepriaznivé dôsledky intenzívnych monokultúr.

Poľnohospodárske podniky na Slovensku sa v súčasných podmienkach orientujú najmä na pestovanie obilnín, kukurice a olejnín. Jednostranne ekonomicky orientované osevné postupy však so sebou prinášajú množstvo negatív, ktoré neladia s trvalou udržateľnosťou. Pokiaľ na podniku chýba okrem vyrovnaného osevného postupu aj živočíšna výroba, sú medziplodiny nevyhnutnou súčasťou pre udržanie alebo zvyšovanie úrodnosti pôdy. Ak podnik nechce nakupovať drahé organické hnojivá a naďalej zvyšovať náklady na chemické ošetrujúce látky, nehovoriac o strate pôdnej vlahy a negatívnej bilancii organickej hmoty, mal by zvážiť zaradenie medziplodín čo najskôr. A čo vám môžu medziplodiny priniesť?

Hlavné pozitíva medziplodín:

  • Ochraňujú pôdu proti erózii. V porovnaní s pôdou bez vegetácie znižuje už 20 % pokrytie pôdy jej eróziu takmer na polovicu. Trvalé pokrytie pozemku ho chráni aj pred účinkami prívalových zrážok či vysychaním a pôsobí tak pôdoochranne.
  • Zlepšujú fyzikálne vlastnosti aj štruktúru pôdy. Korene a zvyšky rastlín podporujú činnosť pôdnych mikroorganizmov, čím zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a zmierňujú negatívne dôsledky zhutňovania.
  • Zlepšujú úrodnosť pôdy. Zvyšovaním obsahu organickej hmoty aktivizujú mikrobiálny život v pôde, eliminujú nematódy a priaznivo pôsobia na bilanciu významných živín.
  • Potláčajú buriny, škodcov a choroby. Husté rýchlorastúce porasty potláčajú už vzídené buriny a obmedzujú klíčenie semien burín z pôdnych zásob. Prerušujú aj tlak patogénov pri často sa po sebe opakujúcich osevoch trhových plodín. A niektoré medziplodiny sa podieľajú aj na potláčaní háďatka repného (napr. horčica biela, reďkev obyčajná).
  • Obmedzujú stratu živín v pôde. Aktivujú biologické a chemické pochody. Imobilizáciou pôdneho dusíka v nadzemnej a podzemnej biomase obmedzujú jeho migráciu a straty. Využívajú sa preto často aj v pásmach hygienickej ochrany vôd.
  • Poskytujú mnohé mimoprodukčné funkcie. Rozširujú spektrum pestovaných plodín, čím zvyšujú diverzifikáciu a ekologickú stabilitu stanovišťa. Prispievajú tak aj k trvalej udržateľnosti. A tú oceňuje aj Európska únia, napr. podpornými platbami na postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (tzv. zazeleňovanie). Okrem toho môžu byť aj vyrovnávacím faktorom krmivovej základne.

Zaradenie medziplodín vo vašom osevnom postupe treba zvážiť najmä z hľadiska pôdno-klimatických podmienok a ekonomických možností poľnohospodárskeho podniku. Podstatná je dĺžka vegetačného obdobia – treba dostatok tepla a vlahy, aj zásobu živín v pôde po hlavnej plodine.

Rozdelenie podľa obdobia a spôsobu sejby

Ozimné medziplodiny

Sejte na konci leta po skoršie zberaných plodinách (skoré zemiaky, ozimný jačmeň, repka olejka), dobre zužitkujú jesennú a zimnú vlahu a môžu poskytnúť potrebnú úrodu čerstvého objemového krmiva skoro na jar. Dobre tiež potláčajú buriny. Zber kapustovitých ozimných medziplodín (repica olejnatá a kapusta repková pravá) je treba ukončiť do začiatku kvitnutia, kedy poskytujú najlepšiu úrodu zelenej hmoty 15 – 25 t/ha. Napríklad raž a jej miešanky s vikou ozimnou je vhodné zasiať v pomere 70:30 s výsevkom 180 kg/ha a skŕmiť ju treba do začiatku klasenia raže. Po tejto medziplodine môžete na jar zasiať kukuricu. (: Pre nárok na priamu platbu na plochu musia byť ozimné medziplodiny na účel zazeleňovania ponechané na diele pôdneho bloku prinajmenšom 8 týždňov od výsevu – t. j., ak boli zasiate do 30. septembra, tak do 30. novembra; plodiny je tiež zakázané chemicky alebo mechanicky likvidovať.)

Letné medziplodiny

Po skoro zberaných hlavných plodinách využívajú letné medziporastové obdobie, no ich úspech závisí od dostatku vlahy a správneho agrotechnického termínu výsevu.

  • Strniskové medziplodiny pomáhajú eliminovať straty dusíka v jesennom období a nevymŕzajúce aj pri teplom priebehu zimy. Široké uplatnenie majú aj v pôdoochranných technológiách pri pestovaní cukrovej repy, kukurice a zemiakov.
  • Skoré letné medziplodiny zasejte už koncom júna – do polovice júla. Majú tak k dispozícii vegetačné obdobie 8 – 15 týždňov. (Pre nárok na priamu platbu na plochu musia byť letné medziplodiny pre účel zazeleňovania ponechané na diele pôdneho bloku najmenej 8 týždňov – t.j., ak boli zasiate 31. júla, tak do 30. Septembra.) Napríklad zmes kukurice a slnečnice, ktorá sa vysieva v júni s výsevkom 50 – 80 kg/ha kukurice s 15 – 20 kg/ha slnečnice. Kukurica, vlčí bôb, cirok, hrach, peluška, vika, ovos a ich miešanky môžu poslúžiť aj ako doplnkový zdroj objemového krmiva. V závislosti od dĺžky vegetačnej doby a priebehu počasia môžu poskytnúť letné medziplodiny úrodu 25 – 35 t/ha zelenej hmoty.
  • Strniskové medziplodiny využijú 6 – 7 týždňov trvajúcu vegetačnú dobu, spravidla s deficitom zrážok. Preto sú najvhodnejšie druhy s rýchlym rastom, ako sú kapustovité plodiny (horčica biela, reďkev siata, repica olejnatá, kapusta sitinová, kapusta repková pravá), facélia, pohánka alebo miešanky kukurice s bôbom a hrachom, prípadne kukurica a slnečnica. Napríklad po jačmeni odporúčame zasiať zmes horčice a reďkvi v pomere 60:40 s výsevkom 25 – 30 kg/ha. V osevnom postupe s vyšším zastúpením repky by sa však kapustovité medziplodiny nemali používať. Väčšinou sa strniskové medziplodiny využívajú na zelené hnojenie. V kŕmnych bilanciách sa s nimi počíta iba ako s rezervou, pretože ich úrody sú podľa podmienok značne rozdielne (od 5 do 30 t/ha). Po letných medziplodinách sa pestujú jarné obilniny alebo iné jarné plodiny.

Podsevové medziplodiny

Používajú sa ako jednoročný podsev na jar do krycej či hlavnej plodiny. Majú význam najmä v oblastiach s dostatkom zrážok alebo so závlahami. Najvhodnejšie sú ďatelinotrávne miešanky či samostatný mätonoh jednoročný. Vhodným podsevom s pozitívnym vplyvom na obilniny sa ukazuje byť aj zmes ďateliny lúčnej a kostravy lúčnej. V porastoch kukurice majú podsevové medziplodiny mimoriadny význam, pretože pomáhajú eliminovať eróziu a redukovať zaburinenosť. Aj pre kukuricu sú najvhodnejšie trávy a ďatelinoviny, ktoré rýchlo zapájajú porast. Výsevok sa pohybuje okolo 4 – 8 kg/ha, podľa fázy rastu kukurice. Podsevové medziplodiny sa väčšinou skosia, spásajú alebo zaorávajú na jeseň ako zelené hnojenie. Pôda sa poteší väčšiemu množstvu kvalitných pozberových zvyškov. (: Pre nárok na priamu platbu na plochu sa na účel zazeleňovania táto výmera považuje za plochu, na ktorej rastie iba hlavná plodina, resp. „zmiešané plodiny“, ak bola plocha osiata zmesou osív.)

Mulčovacie medziplodiny

Sú určené na zelené hnojenie a ich hlavným účelom je prirodzené obnovenie pôdnej úrodnosti. Využívajú sa strniskové a podsevové medziplodiny, z nich najmä strukoviny, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík a tiež vyniesť živiny z hlbších pôdnych horizontov. Pozitívne výsledky sa dosiahli aj v kombinácii zeleného hnojenia medziplodinami s organickými hnojivami, najmä hnojovicou. Čas zaorávky voľte podľa pôdneho druhu, pestovanej medziplodiny i následnej hlavnej plodiny. Na ľahkých pôdach na jar, na ťažších radšej na jeseň, pri poklese teplôt pod +10 °C. Napríklad zmes hrachu s tritikale, prípadne s ražou, vysievaná od polovice septembra s výsevkom 50 – 80 kg/ha hrachu so 70 – 100 kg/ha obilniny. Ak je porast pred zaoraním vyšší, treba ho najskôr porezať alebo rozdrviť, až potom zapracovať do pôdy orbou.

Je jasné, že medziplodiny vám svojimi pozitívnymi účinkami môžu pomôcť zefektívniť rastlinnú výrobu, nech už je váš osevný postup akýkoľvek. S ubúdajúcimi zdrojmi organického hnojiva a pribúdajúcou neistotou v súvislosti s klimatickými javmi by mala byť vegetačná doba využívaná na tvorbu biomasy aspoň na 80 %, nie iba 60 % ako dnes. V štátoch s vyspelým poľnohospodárstvom zaberajú medziplodiny 10 – 25 % ornej pôdy a pri aktuálnej intenzite rastlinnej výroby sú súčasťou rozumného hospodárenia na pôde. Tak prečo ich nevyskúšať?

Pridať komentár