Dobrý osevný postup je základ ekonomickej efektívnosti pestovania trhových plodín a patria doň aj medziplodiny. Niektorých agronómov od zaradenia medziplodín odrádzajú vyššie náklady, kratšie vegetačné obdobie či potreba zavlažovania. Ale v určitých podmienkach a najmä pre riešenie niektorých poľných problémov má zmysel zamyslieť sa nad zaradením medziplodín. Dokážu totiž pomôcť zvýšiť úrodu hlavných plodín, zadržať vodu či zlepšiť zdravie a kvalitu pôdy. Zelené hnojenie zasa prospeje životu v pôde, ktorá sa za to odmení. 

Kedy sa teda oplatí zaobstarať si osivo na pokrytie plochy medzi dvoma hlavnými plodinami? Výber správnej medziplodiny či rastlín zeleného hnojenia závisí aj od problému, ktorý chcete na svojich pozemkoch riešiť. Treba vždy myslieť aj na kompatibilitu s hlavnými plodinami osevného postupu. 

Ak máte na poli, napríklad v obilí, príliš veľa chorôb a škodcov, medziplodiny a porasty pre zelené hnojenie môžu redukovať celý rad patogénov a nematód. Pôsobia ako efektívny prerušovač osevného postupu, pokiaľ sú správne zvolené. Koreňové výlučky a ďalšie organické látky z medziplodín môžu obohacovať mikrobiálnu komunitu v pôde, a tým skôr znížiť tlak chorôb. Niektoré odrody majú špecifické vlastnosti, napríklad ich metabolity môžu mať biofumigačné účinky. Vytvárajú tak prirodzený spôsob ochrany, ktorý akceptujú nielen spotrebitelia, ale aj ekológovia. Dôležité je, aby samotné rastliny neboli hostiteľmi chorôb, ktoré postihujú hlavnú plodinu. 

Pre osevný postup s prevažujúcimi obilninami sú vhodnými medziplodinami kapustovité druhy, ktoré rastú rýchlo, potláčajú buriny, pôsobia proti vyplavovaniu dusíka a hlbokým koreňovým systémom zlepšujú štruktúru i fytosanitárny stav pôdy. Napríklad horčica bielareďkev olejná alebo ľaničník siaty. Navyše sú medonosné a vhodné aj pre tvorbu zelenej fytomasy. Prípadne môžete využiť aj fumigačné zmesi týchto druhov plodín.

Ak potrebujete zlepšiť štruktúru pôdy, vyskúšajte hlboko koreniace medziplodiny. Aj keď rýchlo rastú, obvykle potrebujú aspoň dvojmesačnú vegetačnú dobu. Svojimi koreňmi nielenže prevzdušňujú zhutnený povrch pozemku, ale v časoch väčších zrážok zlepšujú rýchlosť infiltrácie vody do pôdy, čím znižujú jej stratu odtokom. Na tento účel odporúčame využiť rýchlorastúce medziplodiny, ako napríklad pohánka siata, nechtík lekársky, cirok alebo vičinec vikolistý. Dôležité je uvedomiť si, že aj tieto medziplodiny potrebujú dobrú kultiváciu, kvalitnú prípravu osevného lôžka a občas aj zavlažovanie počas leta. 

Použité odrody osív by mali byť zdravé, s vysokou klíčivosťou a tiež odolné voči chorobám a škodcom v oblasti výsevu. Pre tento účel môžu byť vhodnými medziplodinami aj obilniny či trávy, ktorých osivo je ľahko dostupné, sú mrazuvzdorné a rýchlo rastú aj pri nízkych teplotách. Sú vhodné aj pre spásanie zvieratami. Trávne miešanky sú vhodné aj ako medziplodina do osevných postupov s prevažujúcou zeleninou. 

Ak strácate z pôdy priveľa potrebných živín, vyskúšajte ako medziplodinu zaradiť strukovinu či ich rôzne zmesi – napríklad Landsberskú (vika s ďatelinou purpurovou a mätonohom mnohokvetým). Viažu vzdušný dusík, ktorý mineralizuje v pôde najmä v teplých letných a jesenných mesiacoch. Zároveň znižujú vyplavovanie dusičnanov do podzemných vôd počas zimy. Poskytujú živiny nasledujúcej hlavnej plodine, a preto je dobré ich zasiať skoro na začiatku sezóny. 
Pôdopokryvné porasty počas sezóny znižujú výskyt veternej a vodnej erózie. Hustý koreňový systém krycích plodín stabilizuje pôdu, hlavne na svahoch. Aj na Slovensku sa každý rok eróziou strácajú tony kvalitnej pôdy. Zabránenie stratám úrodnej pôdy a živín patrí medzi hlavné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v najbližšom období. Preto, pokiaľ zápasíte s odvievaním ornice či prívalovými zrážkami na svahoch svojho chotára, zvážte hoci facéliu vratičolistú. Táto stredne vysoká rastlina s bledofialovými súkvetiami láka nielen pohľady okoloidúcich, ale hlavne včely. Pre protierózny účinok odporúčame ponechať porast na ploche až do jari.  

Dobrými krycími rastlinami sú aj ďatelina, vika či fazuľa. Nielenže fixujú dusík v pôde a jej pokryvom zabraňujú erózii napríklad aj vo vinohradoch, ale môžu poskytovať aj dobrú krmovinu hospodárskym zvieratám. 

Pre účely pôdneho pokrytia počas zimy a zároveň pre zlepšenie zdravotného stavu pôdy sú pestovatelia podľa legislatívy povinní uplatňovať „zazeleňovanie“, či po anglicky „greening“. Medziplodiny zasiate na pole na jeseň sa na ňom počas zimy rozložia a na jar vysiatym jarinám poskytnú dobrú zásobu ľahko dostupných živín. Je to lacnejšia metóda ako hnojenie umelými hnojivami, najmä pri ich stúpajúcich cenách. Pre tento cieľ je dobré vybrať si tú najvhodnejšiu greeningovú zmes, podľa vašich podmienok a požiadaviek. 

Organická hmota, ktorú medziplodiny dodávajú do pôdy, prospieva jej fyzikálnym, chemickým aj biologickým vlastnostiam. Plnia teda ekologickú, ale aj hospodársku funkciu v poľnohospodárskom podniku. Medziplodiny zvyšujú ekonomickú efektivitu celého osevného postupu a tvoria základ správnej poľnohospodárskej praxe. Tú finančne podporuje aj Európska únia a pre budúcnosť bude tzv. „zelená architektúra“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky kľúčová. Takže pokiaľ ešte zvažujete, či sú medziplodiny vhodné aj pre váš podnik, verte, že prinajmenšom ozimné medziplodiny patria do každej výrobnej oblasti 

Pridať komentár