Čochvíľa príde jar a spolu s ňou prvé jarné práce. Patrí k nim aj sejba, ktorou poľnohospodári zahája novú pestovateľskú sezónu. Nasledujúce riadky prinášajú pár dobrých tipov na skoré založenie úrody.

Už pri sejbe ozimín sme spomínali, že termín sejby má určovať pôda, nie dátum v kalendári. Presnejšie povedané, obsah vody v pôde. A u jarín to platí tiež. Limitujúcim faktorom sejby je obsah vody v pôde.

Jačmeň jarný

Ako prvá prichádza na rad sejba jarného jačmeňa, ktorý je našou najpestovanejšou jarnou obilninou. V snahe dosiahnuť čo najvyššie úrody sa poľnohospodári držia rokmi overeného pravidla – zasiať tak skoro, ako je to len možné. V priaznivých rokoch sa stáva, že sejú už koncom februára. Ale nie vždy je tak skorý termín aj najvýhodnejší. Pokiaľ po sejbe nasledujú veľmi chladné dni, klíčenie sa spomalí, oneskorí a porast vzchádza nevyrovnane. Vidina vysokých úrod by nemala viesť ani k sejbe do nevyzretej pôdy s vyšším obsahom vody. Vtedy sa osivo obalí vrstvičkou pôdy a dochádza k tzv. „zamazaniu osiva“. Tento film bráni dostatočnému prístupu vzduchu k zrnu a nastávajú poruchy klíčenia a vzchádzania. Je len logické, že takýto porast je nevyrovnaný a veľakrát aj redší. Sejba do nevyzretej pôdy, a to aj napriek dodržaniu agrotechnického termínu, vedie k poklesu úrody. Vždy je lepšie posunúť sejbu o pár dní a počkať, kým sa pôdne podmienky nezlepšia. So sejbou však netreba ani dlho otáľať a to ani v prípade odrody IS Maltigo. Neskoré termíny výsevu, na základe poznatkov z praxe i výskumu v závislosti na odrode, môžu znížiť očakávanú produkciu až o 40 – 60 kg zrna z hektára za každý oneskorený deň sejby!

Pšenica jarná a pšenica jarná tvrdá

Správne založenie porastu je kľúčovým krokom pre pestovanie všetkých poľnohospodárskych plodín, no u jarných pšeníc to platí dvojnásobne. Pretože zatiaľ čo ozimná forma má dostatok času na vytvorenie odnoží, pšenica jarná zostáva vo fáze tvorby odnoží oveľa kratšiu dobu. Je to dané tým, že vyššie teploty vedú k prechodu rastlín do fázy steblovania a vtedy je už odnožovanie veľmi obmedzené. A nakoľko menej odnoží sa v reáli premietne v znížení úrody, je nesmierne dôležité dostať zrno pšenice do zeme včas. Sejeme čo najskôr, hneď, ako nám to pôdne podmienky dovolia – môže to byť už koncom februára, začiatkom marca. Neskôr zakladané porasty sú vystavované väčšiemu riziku sucha, ktoré tiež vedie k poklesu úrody. Dobrou správou je, že pšenice, ako napríklad odroda mäkkej pšenice IS Jarissa alebo odroda tvrdej pšenice IS Duragold, nie sú tak citlivé na „zamazanie“ ako jačmeň. Za optimálny termín považujeme sejbu do konca marca. Klíčenie začína už pri teplote 1 – 2 °C a vzchádzanie pri 5 – 6 °C.

Ovos siaty

U ovsa sa riadime porekadlom „Jačmeň zaprášiť a ovos zamazať.“. To znamená, že v porovnaní s jačmeňom mu neprekáža sejba do pôdy o čosi vlhšej. Skôr založené porasty odrody IS Aventis lepšie zakorenia a lepšie odolávajú suchu, ako aj chorobám a škodcom. Sejbou skoro na jar, kedy sú dni ešte krátke, dosiahneme u dlhodenného ovsa predĺženie fáz organogenézy (zakladá viac odnoží) a až o 40 % viac kláskov v metline. Obdobným spôsobom pôsobia na ovos aj nižšie teploty. Skutočnosť, že u skôr siatych porastov ovsa dochádza k nižšej redukcii založených úrodových prvkov (odnoží, kláskov v metline, kvietkov) a býva dosiahnutá vyššia hmotnosť zŕn, podčiarkuje dôležitosť skorej sejby.

Podľa mnohých autorov v oblastiach s vyšším výskytom zunčavky jačmennej a sterilnej zakrpatenosti ovsa (BYDV) je včasná sejba nevyhnutná. Literatúra uvádza o 20 – 37 % vyššie napadnutie I. generáciou zunčavky jačmennej u neskorších výsevov ako u skorých. Pamätajme si, že neskorú sejbu u ovsa nie je možné dostatočne vykompenzovať ani vyšším výsevkom, ani vyššími dávkami dusíka. Na neskorú sejbu reaguje ovos vyšším znížením úrody ako napríklad jarný jačmeň.

Ako spoznám pôdu dobrej vlhkosti?

Pôdu vhodnú k sejbe rozlíšime ľahko za pomoci jednoduchého testu. Rukou naberieme pôdu a pokiaľ sa nám nelepí na prsty a po ľahkom stlačení a opätovnom uvoľnení sa rozpadá, je dostatočne presušená a pri sejbe nedôjde k zamazaniu osiva.

Osvedčené postupy

  • Sejeme plytko. Väčšina plodín sa môže vysiať na dolnej hranici odporúčanej hĺbky sejby. U obilnín môžeme siať do hĺbky 2 – 4 cm. Vlahy je v pôde dostatok a plytká sejba umožní rastlinám dostať sa z pôdy čo najrýchlejšie von.
  • Používame morené osivo. Klíčenie a vzchádzanie je pri nízkych teplotách pomalšie a osivo je po dlhšiu dobu vystavené pôsobeniu chorôb a škodcov nachádzajúcich sa v pôde.
  • Používame osivo „lepšej kvality“. Certifikované osivo má celý rad zlepšujúcich vlastností, vďaka ktorým je odolnejšie proti pôsobeniu negatívnych chorôb a škodcov. Je vyzbrojené akousi energiou „navyše“, vďaka ktorej je silnejšie a životaschopnejšie. Ideálny stav je používať certifikované osivo na sto percent výmery. Ak sa nám táto podmienka nedarí splniť, zabezpečme si ho aspoň pri veľmi skorej sejbe.
  • Použime „štartovaciu dávku fosforečného hnojiva“. Plodiny siate skoro na jar veľmi dobre profitujú, ak ich prihnojíme fosforečným hnojivom priamo do riadku. Ak hnojíme do riadku dusíkom, neprekračujme odporúčané množstvo, nakoľko nadbytok N spôsobí rastlinám stres počas vzchádzania. Kritickým obdobím vo výžive jačmeňa jarného všetkými živinami vrátane fosforu je prvých 30 dní od vzídenia, počas ktorých jačmeň príjme od 40 do 60 % všetkých živín.
  • Na dosiahnutie najvyšších výnosov je nevyhnutná včasná regulácia skorých burín.

Pridať komentár