Záujem o pestovanie sóje za posledné roky narastá. Trend je hnaný rastúcim dopytom po tejto komodite kvôli jej dobrej rentabilite, vysokej predplodinovej hodnote a v neposlednom rade preto, že sója ako bielkovinová plodina je zahrnutá do dotačných schém. V sezóne 2021 je možné očakávať navýšenie osevných plôch z dôvodu voľných plôch po nezaložených oziminách. Z pestovateľského hľadiska je úspešné pestovanie sóje založené na viacerých detailoch, ktoré výrazne vplývajú na dosahované úrody.

Sója má svoje nároky

Pred zaradením sóje do svojho osevného postupu by pestovatelia mali zvážiť, či tejto plodine vedia poskytnúť vhodné stanovište. Z hľadiska klimatických podmienok je sóju možné úspešne pestovať tam, kde dozrievajú najskoršie zrnové hybridy kukurice. Veľmi náročná je na pôdu. V prvom rade si treba uvedomiť, že táto rastlina neznáša kyslé pôdy, čomu treba prispôsobiť výber pozemku, alebo riešiť pôdnu reakciu vápnením.

Veľmi dôležitým faktorom je tiež vyrovnanosť poľa, čo v neskoršej fáze ovplyvňuje kvalitu zberu. Vo všeobecnosti sa snažíme sóju umiestňovať na ťažšie, vododržnejšie pôdy. V osevnom postupe zohráva sója svoju úlohu najlepšie ako prerušovač obilných sledov. Treba však dbať aj na potencionálne zaburinenie. Silne zaburineným pozemkom je vhodné sa radšej vyhnúť.

Jesennú prípravu pôdy pod sóju je možné robiť konvenčne pluhom, ale aj rôznymi minimalizačnými metódami. Skúsenosti zo sveta tiež naznačujú, že sója je ideálnou plodinou do systémov pásovej a priamej sejby (strip-till, no-till).

Ideálnym stanoviskom pre sóju sú plochy v blízkosti vodných plôch, ktoré ovplyvňujú mikroklímu a hladinu spodnej vody. Sóju nepotešíme, ak ju umiestnime na exponované a vysychavé stanovištia.

 Výber vhodnej odrody

Kvalitný osivový materiál je základom dobrej úrody. Ešte viac to platí u sóje, ktorá je citlivá na poškodenie semena pri zbere, rôzne deformované klíčky a veľkú variabilitu klíčivosti. V záujme pestovateľa je použitie kvalitného, certifikovaného a vitálneho osiva, pri ktorom je zaručená rovnomerná poľná vzchádzavosť.

Výber odrody je daný najmä vlastnosťami pestovateľského stanoviska. V južných oblastiach je možné siahnuť po stredne skorých (00) odrodách, akou je z portfólia spoločnosti OSIVO,a.s. napr.odroda Mantra (pre kŕmne využitie). Pre širšie spektrum pestovateľov aj v chladnejších polohách je veľmi dobrou voľbou overená, výnosná a veľmi skorá odroda Viola (000) pre potravinárske využitie.

Pri pestovaní sóje je najmä v ročníkoch s vlhkou jeseňou veľmi častým javom jej problematické dozrievanie. Treba mať na pamäti, že pokiaľ sója nedozreje do druhej polovice októbra, už nedozreje vôbec. Voľbou skoršej odrody toto riziko aj na pozadí obmedzovania používania desikantov minimalizujeme. Voľba skorostnej skupiny tiež závisí od toho, akú plodinu chceme po sóji pestovať.

V pestovateľskej praxi sa ako efektívny intenzifikačný prvok osvedčilo fungicídne morenie osiva sóje doplnené stimulátormi rastu, ale najmä jeho inokulovanie prípravkami na báze hrčkotvorných baktérií, ktoré na základe symbiotickej fixácie vzdušného dusíka zabezpečujú rastlinám túto živinu.

Baktérie nebývajú všemocné

Tento symbiotický vzťah často vytvára domnienku, že sóju netreba hnojiť dusíkom. Efekt fixácie vzdušného dusíka býva v rámci jednotlivých lokalít veľmi rozdielny. V pôdach s optimálnym pH, kde sú hrčkotvorné baktérie produktívne, môže byť potreba sóje na dusík z veľkej časti pokrytá. V mnohých lokalitách je však bakteriálna aktivita výrazne obmedzovaná.

V niektorých prípadoch nenájdeme na koreňoch ani jednu hrčku. Podľa populácie týchto baktérií na koreňoch preto treba pristupovať aj k plánu nitratácie. Viaceré štúdie poukázali na negatívny vplyv hnojenia nitrátovým dusíkom na ich početnosť. Na zváženie je preto použitie amidických a amónnych foriem. Vo všeobecnosti sa odporúča štartovacia dávka 20 – 40 kg N/ha. Počas vegetácie, ak je aktivita baktérií nízka, sa odporúča aplikovať granulovanú močovinu v dávke 80 – 100 kg/ha.

V intenzívnych pestovateľských podmienkach s plánovanou úrodou nad 4 t/ha bývajú porasty hnojené na úroveň 100 kg N/ha.

Pri výžive dusíkom treba brať do úvahy čas kvitnutia, kedy sója spotrebováva najviac živín. Aj keď majú strukoviny lepšiu osvojovaciu schopnosť fosforu, netreba zabúdať ani na tento prvok spolu s draslíkom, kedy je potrebné vykonať ich aplikáciu na základe analýzy pôd ideálne už na jeseň. V praxi je pri jarnej príprave pôdy časté aplikovanie NPK hnojiva.

Sejbu netreba uponáhľať

Agrotechnický termín na sejbu sóje určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú. Hĺbku sejby prispôsobujeme podmienkam. Skoršie výsevy vo vlhkom a teplom počasí, kedy sa pôda rýchlo prehrieva, sejeme plytšie do min. 2,5 cm. Pokiaľ je pokročilý termín a sucho, vysievame hlbšie, do 4 – 6 cm.

Medziriadková vzdialenosť sa volí podľa dostupnej techniky. Štandardom je 12,5 – 25 cm, v praxi sa však používajú rôzne rozostupy až do 50 cm, a to najmä v prípadoch, kedy sa počíta s mechanickou kultiváciou medziradia plečkami.

Podľa sponu sa volí aj výsevok, ktorý v priemere predstavuje 100 – 140 kg/ha. Výsevok treba znížiť pri väčších medziriadkoch a navýšiť, keď plánujeme mechanicky kultivovať.

Pozor na herbicídy

Sója nedisponuje obzvlášť veľkou konkurenčnou schopnosťou voči burinám a je citlivá na poškodenie herbicídmi.

Ako už bolo spomenuté, základom úspešného boja proti burinám je kvalitne odburinený pozemok. Neskorší termín sejby umožňuje po jarnom urovnaní povrchu počkať na vlnu skorých jarných burín, ktoré zlikvidujeme plytkým obrobením povrchu pred alebo počas sejby. V konvenčnom systéme je často využité dlhšie vzchádzanie sóje a likvidácia vzchádzajúcich burín tesne po sejbe totálnym herbicídom.

Herbicídna ochrana počas vegetácie je založená na dvoch ošetreniach, kde sa kombinuje preemergentné ošetrenie pôdnym prípravkom s následným postemergentným riešením neskoršieho zaburinenia. V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi. Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slenčnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie. Vhodnou stratégiou je preto delená aplikácia herbicídov, čím rozširujeme okno ich účinnosti.

Sóju je možné úspešne pestovať aj v ekologickom režime. Ak je docielené dobré fungovanie vzťahu pôda – rastlina, je symbiotický vzťah fixácie dusíka veľkou devízou, keďže túto živinu je v ekológii problém dodať. Alfou a omegou je tak úspešné regulovanie burín. Pestovatelia využívajú najmä prútové a rotačné brány, doplnené prípadne o plečky s prstovými sekciami pracujúcimi v medziriadku. Aj na Slovensku je možné vidieť porasty ekologicky pestovanej sóje, ktorá je v lete zaburinená menej ako tá konvenčná. Vyžaduje si to však značnú dávku agronomickej precíznosti.

Nepodceniť prípravu na zber

Sója sa zberá pri vlhkosti 14 – 18 %. V prípade, že sa pestovatelia rozhodnú porast nedesikovať a nastane vlhká jeseň, dochádza často k veľmi problematickému dozrievaniu, struky začínajú pukať a semeno vypadávať. Mlátenie sóje pri vyšších vlhkostiach pritom so sebou nesie riziká v podobe mechanického poškodenia zrna a straty kvality.

Alternatívou k desikácii je používanie prípravkov na báze lepidiel, ktoré zabraňujú pukaniu strukov. Okrem vypadávania semien spôsobuje výrazné zberové straty nasadenie prvých strukov. Vylepšovanie tohto znaku je jedným z hlavných šľachtiteľských cieľov. O tom, koľko strukov však nakoniec necháme za kombajnom, často rozhoduje počasie a agronomická disciplína.

Skúsení pestovatelia sóje postupne investujú do tzv. flexi žacej lišty, vďaka ktorej dokážu zberové straty klesnúť aj o 300 kg/ha.

Náš TIP

Ak sa rozhodnete vysiať sóju, vyskúšajte overenú odrodu, ktorá má potravinárske aj kŕmne využitie. Ide o skorú odrodu VIOLA s vysokým obsahom bielkovín (41,5%) a obsahom oleja (21,5%). Odroda má rýchly počiatočný vývoj, farba kvetu je fialová a farba pupku svetlá.

  • Agronomické vlastnosti a odporúčania pre odrodu VIOLA:
  • Skorosť: veľmi skorá s rýchlym počiatočným vývojom
  • Kvalita: potravinárska aj kŕmna (s bielym pupkom)
  • Výnos: veľmi dobrý
  • HTZ: 175 g
  • Výška rastlín: 75 cm
  • Odolnosť voči poliehaniu: veľmi dobrá

Pridať komentár