Dnes si už bez zemiakov naše pokrmy ani nevieme predstaviť – za niekoľko storočí sme sa ich naučili pripravovať na stovky rôznych spôsobov. Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou. Nie je nad vlastnú!

Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty. Najskôr by ste si mali ujasniť, ako ich chcete konzumovať, a vybrať si odrody podľa varného typu. Typ A – šalátové, vhodné na varenie v šupke alebo pečenie. Typ B – univerzálne, vhodné na prílohy, do šalátov či polievok. Najviac škrobu obsahujú zemiaky typu C, a preto sú dobré na kašu, hranolky či na prípravu cesta. Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova). Úrodu na zimné uskladnenie zberajte až na jeseň, keď sú hľuzy pod zemou už zrelé, s pevnou šupou.

Správny výber odrody je TOP

Kým si pripravíte všetko ostatné, zamerajte sa predovšetkým na správny výber sadbového materiálu, ktorý by mal byť certifikovaný a zaručí vám tak bezpečnú kvalitu. Ak chcete zberať čerstvú úrodu na priamy konzum čo najskôr, zamerajte sa na skoré odrody, ktoré majú vegetačnú dobu 106 – 120 dní. Odporúčame napr. Campina – má vynikajúcu chuť a odolnosť voči vírusovým chorobám a plesni. Zemiaky varného typu A/B s peknými oválnymi hľuzami sú obľúbené hlavne u záhradkárov pre bohatú úrodu. Adela – varného typu B/A – je atraktívna pre žltú dužinu a svoju nenáročnosť pri pestovaní aj skladovaní. Princess – odroda varného typu A, typická žltastou šupkou, je odolná pri umývaní a vďaka nižšiemu obsahu škrobu si dlho zachováva vysokú konzumnú kvalitu. Rodriga – temperamentná červená šupka zemiakov typu B/A je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a  za priebežné zavlažovanie sa odvďačí bohatou úrodou robustných hľúz.

Aj väčšina skorých odrôd je pri dobrých skladových podmienkach a dozretej šupke vhodná na dlhodobé uskladnenie do neskorej jari.

Zo stredne skorých odrôd zemiakov s vegetačnou dobou 116 – 130 dní určených aj na zimné skladovanie si môžete vybrať Červenú dámu – Red Lady – s pevnou červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá toleruje sucho a nepodlieha chorobám. Žensky zvodná je aj odroda Pocahontas – prémiový stolový zemiak pevného tvaru (nerozvára sa), ktorého rovnomerné žlté hľuzy sú odolné aj voči čiernej škvrnitosti. Exotický názov Taisiya patrí odrode varného typu A/B, ktorá odolá vyšším teplotám a rovnomerne rastie počas dlhšej vegetačnej doby, za čo ponúka dobré skladovanie.

Sadba musí byť zdravá, hľuzy nepoškodené, suché, tvrdé, očká živé, alebo už mierne klíčiace. Vybrať si môžete v predajniach záhradkárstiev či priamo od výrobcov osív a sadív. Pri nákupe sa teda riaďte svojimi preferenciami a pestovateľskými podmienkami. Vyššia cena kvalitného sadbového materiálu sa vám vráti, keď budete spod rastlinky vyberať vlastnú úrodu zemiakov, znásobenú radosťou z úspechu.

Čo zemiaky potrebujú

Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. K hľuzám by sa nemalo dostať svetlo, inak budú zemiaky zelenieť a pre vyšší obsah solanínu budú nejedlé. Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú. Okrem klasického, dobre prekypreného pozemku môžete pre pestovanie zemiakov využiť aj väčšie črepníky či nádoby, slamovú nástielku alebo dokonca aj závesné vrecia. Vlastné zemiaky si tak môže dopriať aj majiteľ bytu s balkónom.

Aj pri týchto alternatívnych výsadbách v malom majte vždy na mysli zásady dostatočného priestoru pre hľuzy, tmavého obalu (črepník, vrece) a priepustnosti zeminy až po spodok, aby korene nezostali premokrené a nehnili. Pri malom počte rastlín nebude potrebná ani zvláštna ochrana proti chorobám a škodcom. Nezabúdajte však na dostatok vlahy a výživy.

Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov. V záhradkárstvach vám určite ponúknu na výber z viacerých prípravkov s obsahom prírodného zeolitu.

Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre. Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 – 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 – 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť – vysoko ohŕňať“. Napokon celý záhon polejte.

Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány – ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt. Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom. Zemiakom sa najlepšie darí v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok, čomu zodpovedajú hlavne naše tradičné „zemiakové oblasti“, ako Spiš, Orava, Kysuce, Turiec či Liptov. Inak si už porasty vyžadujú umelé zavlažovanie.

Zdroj: Ing. Vladimíra Debnárová

Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť. Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy. Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde. Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním. Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastovitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy. Takéto zemiaky vyzerajú aj chutia horšie, nedajú sa ani skladovať.

Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov. Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky, a tým sa do nich ľahšie dostane aj hniloba či iné ochorenia. Preto treba mať dobre prepracovanú pôdu pred výsadbou.

Zdroj: Ing. Vladimíra Debnárová

Hurá, zberáme!

Keď ste vybojovali víťazstvo nad pásavkami, burinou a suchom a rastliny odkvitli, môžete sa začať tešiť na úrodu. Pre zemiaky na skladovanie počkajte, kým nadzemná časť riadne zvädne a zožltne. Potom vňať opatrne vytrhajte a ak sa vám nejaké hľuzy ukázali, radšej ich vyberte, aby na svetle nezozelenali. Asi za dva týždne si môžete pripraviť motyku a košík na zber. Pustite sa doň, keď je suché počasie. Aby ste získali svoj poklad pod zemou, musíte silno a hlboko zakopať motykou, najlepšie zboku kopca, aby ste zemiačky nepoškodili. Akokoľvek poškodené, zozelenané či choré zemiaky vyhoďte, alebo spotrebujte čo najskôr. Do debničky ukladajte iba nepoškodené, zdravé hľuzy určené na dlhšie skladovanie.

Zemiaky po zbere nechajte jeden až dva dni „vydýchať“ a presušiť na vzduchu a pri teplote 10 až 16 °C, nie však na priamom slnku. Medzitým si pripravte skladovací priestor – dobre ho pozametajte, vydezinfikujte vápenným náterom, ak treba, a vyvetrajte. Za dva týždne po zbere správne dozreje aj šupka zemiakov a ak je už suchá, môžete ich vo vzdušných debničkách uskladniť na zimu. Vyhovuje im čistá, tmavá pivnica so stabilnou teplotou okolo 5 °C a vlhkosťou 85 – 95 %. Takto vydržia aj viac ako pol roka. Ak by premrzli, zosladnú a môžu sa pokaziť. Neodporúča sa tiež skladovať ich na jednom mieste spolu s jablkami. Počas zimy občas zemiaky skontrolujte a preberte, aby sa poškodenie z jednej pokazenej hľuzy nerozšírilo na ostatné. Pred konzumáciou vyberte zemiaky z chladu pivnice a nechajte ich aspoň pár hodín zahriať pri izbovej teplote.

Keď si budete na jeseň miesiť zemiakové cesto na lokše k husi, na Vianoce pripravovať tradičný zemiakový šalát, alebo v zime smažiť voňavé zemiakové placky, určite vás bude hriať aj dobrý pocit z vlastnoručne dopestovanej úrody tohto „druhého slovenského chleba“. Pretože nielen zasýti, ale poskytuje aj množstvo vitamínu C, tiež skupiny B a ďalšie dôležité minerálne látky, ako draslík, železo či mangán. Priaznivo na vaše zdravie vplýva aj obsah vlákniny, flavonoidov či karotenoidov v zemiakoch. Mimochodom, vedeli ste, že na slovenskom vidieku sa začali pestovať a konzumovať až v 18. storočí, keď hladomor prinútil ľudí hľadať obživu?

Dobré rady na záver

  • zamerajte sa na správny výber sadbového materiálu
  • zemiak potrebuje vzdušný priestor, ľahký podklad, dostatok vlahy a výživy
  • zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy, ukladajte ich jednotlivo asi 30 cm od seba
  • počas rastu im venujte aspoň malú starostlivosť a pozornosť
  • v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok sa zemiakom bude dariť najlepšie
  • ochoreniam či útokom škodcov predídete, ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov budete udržiavať zdravé a v dobrej kondícii
  • svoj poklad pod zemou zberajte vtedy, keď je suché počasie
  • pripravte si motyku a košík na zber, do ktorého ukladajte nepoškodené a zdravé hľuzy
  • skladovací priestor pozametajte, vyvetrajte, ak treba, tak aj vydezinfikujte
  • pred konzumáciou zemiaky vyberte z chladu pivnice a nechajte pár hodín zahriať pri izbovej teplote

Pridať komentár