Ak hľadáme dôvod zvýšeného rastu burín, zamerajme pozornosť aj na hnojenie. Pretože medzi aplikáciou hnojiva, samotným hnojivom a rastom burín existuje súvislosť. V nasledujúcich riadkoch prinášame poznatky o tom, ako aplikácia hnojív môže rast burín buď podporiť, alebo, naopak, obmedziť. A vzhľadom na oklieštenosť používania herbicídov, ako aj odolnosť burín voči niektorým z nich, je teraz ten správny čas začať sa hlbšie zaoberať nechemickou metódou regulácie burín.
Ak by sme možnosti aplikácie hnojív veľmi zjednodušili, môžeme hovoriť o dvoch základných spôsoboch – formou plošnej aplikácie a hnojením do pásov. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že v prípade plošného zapracovávania je súvisle hnojená celá plocha, zatiaľ čo pri hnojení do pásov sú hnojené iba riadky so žiadanou plodinou. Z uvedeného len logicky vyplýva, že celoplošným hnojením vyživujeme nielen plodiny, ale aj všetky ostatné rastliny na poli. Naopak, obmedzením prísunu hnojiva do medziriadkových priestorov pri hnojení do pásov sa výskyt burín významne znižuje. Na obrázku 1. je ilustrovaných niekoľko obmien v rámci uvedených spôsobov.
Príklady zapracovávania minerálnych hnojív
Väčšina burín má plytký koreňový systém. Z tohto pohľadu sa povrchové hnojenie neodporúča, pretože sa všetky látky nachádzajú v okolí ich koreňa. O niečo efektívnejším riešením je zapracovávanie hnojiva v čase orby. Konkurencieschopnosť burín je znížená tým, že ich koreň sa k hnojivu nedostane a plodina tak bude môcť čerpať živiny v plnej miere. Hnojenie pomocou brán alebo tanierov (diskov) vytvára kvalitné podmienky prístupnosti hnojiva pre všetky rastliny na poli. Znamená to, že plodina bude mať nad burinou výhodu iba vtedy, ak ho bude čerpať efektívnejšie – napríklad vďaka väčšiemu koreňu. Na rozdiel od plošného zapracovávania sa pri hnojení do pásov dostávajú živiny priamo a výlučne ku koreňu žiadanej plodiny. Buriny v medziriadkových priestoroch ostávajú bez hnojiva, a preto je z pohľadu redukcie ich biomasy tento spôsob najideálnejší. Inou voľbou môže byť aj hnojenie postrekom, ktoré sa podľa niektorých výskumov javí ako najvhodnejšie, no predpokladá sa značný vplyv straty živín v podobe erózie.
Z tabuľky vyplýva, že každoročné hnojenie prispieva k nárastu biomasy. Najvyšší nárast ovsa (v tomto prípade bol ovos hluchý burinou) dosahovalo s výnimkou prvého roka plošné zapracovanie hnojiva. Vo štvrtom roku sa podiely vyrovnali, pravdepodobne z dôvodu akumulácie živín.
| Ovos hluchý | Nárast biomasy oproti nehnojenej vzorke | ||
| Rok | Plošné | Do pásov | Postrek |
| 1. | 48,3 % | 59,4 % | 30,4 % |
| 2. | 73,4 % | 72,5 % | 50,0 % |
| 3. | 85,5 % | 79,6 % | 51,0 % |
| 4. | 81,0 % | 71,8 % | 74,4 % |
Tabuľka 1. Nárast biomasy ovsa hluchého oproti kontrolnej vzorke bez hnojenia
Zvyšuje hnoj výskyt burín?
Organické hnojenie predstavuje pre poľnohospodárstvo perspektívny, ekologický a trvalo udržateľný prístup. Mnohí odborníci objasňujú, že používanie kompostovaného hnoja redukuje výskyt burín zmenou fyzikálnych a chemických vlastností pôdy, ako schopnosť zadržiavania vody, teplotu pôdy či veľkosť, hustotu a stabilitu pôdnych častíc (hrúd). K ich regulácii prispievajú aj pre rastliny jedovaté látky uvoľňované z kompostu. Vždy závisí od zloženia burín, ktoré budú reagovať pozitívne a ktoré negatívne. Veľkou nevýhodou organického hnojenia je prísun nových semien na pole, čím sa zvyšuje šanca uchytenia sa nového druhu odolného voči herbicídom. Pomalé uvoľňovanie živín navyše dáva výhodu burinám, ktoré ich vedia získať efektívnejšie. Z tohto pohľadu je zapracovávanie privezenej zelenej hmoty najhorším spôsobom hnojenia. Opačné účinky má hnojenie minerálnymi hnojivami. Na semená burín pôsobí negatívne, čo môže byť spôsobené zmenou v procesoch klíčenia alebo aktivitou „mikrobiálnych predátorov“, ktoré ich likvidujú. Bohužiaľ, pri organických hnojivách sa žiaden takýto efekt nepozoroval a došlo dokonca aj k nárastu biomasy burín oproti poliam hnojeným NPK hnojivami.
Buriny, ktoré odolávajú herbicídom
Medzi rastliny odolné voči herbicídom patria napríklad láskavec ohnutý, lipkavec obyčajný či metlička obyčajná. Príkladom vzniku rezistencie je turanec kanadský. Ide o prvú burinu, ktorá sa vyskytuje v podmienkach mierneho pásma a je odolná voči látke glyfosát. Výhodami turanca boli vysoká reprodukčná schopnosť v počte semien a anemochória, teda šírenie vetrom. V súčasnosti je táto burina rezistentná aj na ďalšie skupiny herbicídov, ako napríklad inhibítory enzýmu ALS, močoviny, triazíny či bipyridyly. V podmienkach Slovenska najviac prispela k vzniku odolnosti železničná doprava. Intenzívne odburiňovanie koľajísk atrazínom počas 20 rokov spôsobilo zavlečenie rezistentných burín aj do poľnohospodárskych oblastí, v ktorých sa dovtedy bežne nevyskytovali.
Turanec kanadský (Foto: Igor Sheremetyev/plantsoftheworldonline.org)
Poľnohospodárstvo sa už viac nemôže spoliehať na objavy nových herbicídov, pretože ich vývoj a registrácia presahuje v niektorých prípadoch až 300 miliónov dolárov. Pozornosť sa preto upriamuje na nechemické prístupy, ako je napríklad striedanie plodín, siatie mulčovacích alebo krycích porastov a tiež využívanie prírodných či biologických herbicídov. Správnym prístupom k manažmentu plodín je tento trend rezistencie možné ovplyvniť. Vždy je však cieľom zabezpečiť lepšie podmienky pre pestované plodiny než pre buriny, a tým zabrániť ich šíreniu.
