Dôsledky zmeny klímy sa prejavujú predovšetkým extrémnymi výkyvmi počasia, či už sú to povodne, prívalové dažde, alebo aj neprimerané horúčavy a extrémne suchá. Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur. Neobchádza ani Slovensko, čoho dôkazom je rok 2022, kedy extrémne pôdne sucho zasiahlo približne 55 % územia krajiny, pričom sucho rôznej intenzity sa vyskytovalo na našom území na úrovni až 98 %. Najhoršia situácia nastala na Zemplíne, v západnej časti Podunajskej nížiny, Štiavnických vrchoch, Zvolenskej kotline a v okolí Topoľčian. Výpadky produkcie boli v týchto oblastiach zaznamenané najmä pri kukurici siatej a repe cukrovej.

Porast kukurice siatej zasiahnutej suchom v roku 2022 v okolí Nitry (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Všeobecný prístup Slovenskej republiky

Na podporu boja so suchom má Slovenská republika jasné plány. Ministerstvo životného prostredia SR disponuje stratégiou, ako čeliť dôsledkom sucha a nedostatku vody. Obsahuje konkrétne preventívne, ale aj krízové a operatívne opatrenia. Zameriava sa primárne na oblasť vodného hospodárstva, a to cez opatrenia v sídelnej krajine, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Vládny program Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ráta s realizáciou súboru opatrení, ktorých spoločným cieľom je podpora využitia závlah, bránenie ďalšiemu vysušovaniu a zvyšovanie objemu zadržanej vody v krajine. Odvodňovacie sústavy v poľnohospodárskej krajine získajú novú funkciu, kedy budú zvyšovať zásoby vody pre poľnohospodárov.

Na rozhraní kukuričnej a repárskej poľnohospodárskej výrobnej oblasti reagovali viaceré porasty repy cukrovej na vysoké teploty v roku 2022 redukciou listovej plochy (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Smutný pohľad na neozrnený šúľok kukurice siatej v dôsledku extrémneho sucha (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Čo môžeme urobiť v praxi ihneď?

Na podporu zadržiavania vody v poľnohospodárskej krajine môže každý poľnohospodár vykonať súbor aktivít s veľkým potenciálom a nízkou finančnou náročnosťou. Za významné aktivity možno považovať  správny manažment obrábania pôdy s dôrazom na orbu a siatie po vrstevniciach, uplatnenie pôdoochranných technológií, pestovanie medziplodín, hradenie eróznych rýh a údolníc, budovanie zasakávacích pásov, ako aj obnovu medzí a mokradí a budovanie malých lokálnych vodných biotopov na okrajoch polí. Ak sa tieto opatrenia vykonávajú správne, profitovať z nich môže celá spoločnosť. Pozrime sa na niektoré jednoduché, ale zato účinné opatrenia podrobnejšie:

1. Obrábajme pôdu a sejme rastliny po vrstevniciach

Klimatická zmena sa prejavuje aj tým, že zrážky sú v priebehu roka rozložené čoraz nerovnomernejšie. Nemusí to nutne znamenať, že ročne spadne menej vlahy. Bežné sú prívalové dažde, ktoré sú natoľko intenzívne, že pôda a rastliny nestihnú všetku vlahu absorbovať, a tak väčšina vody z poľa odtečie. Pri orbe svahovitých pozemkov je preto potrebné realizovať orbu v smere vrstevníc a brázdové odvaly orientovať smerom hore, do svahu. Rovnako dôležité je na takomto type pozemkov zakladať a ošetrovať porasty v smere vrstevníc. Pri intenzívnom daždi dochádza v porastoch založených na svahovitých pozemkoch kolmo na vrstevnice k intenzívnemu odtekaniu vody. Pri tomto type vodnej erózie je z poľa vyplavovaná aj vzácna organická hmota, ktorá má pri pútaní vlahy v pôde významnú úlohu.

Rozdielny prístup v zakladaní porastov poľných plodín vo svahovitom teréne: A – riadky založené kolmo na vrstevnice podporujú rýchle odtekanie dažďovej vody, B – riadky založené v smere vrstevníc spomaľujú odtekanie dažďovej vody (Zdroj: D. Ernst, SPU v Nitre)

2. Zachráňme kapilárnu vodu

Správnym manažmentom kultivácie pôdy je možné zachovať v nej značné množstvo vlahy. Každý dobrý pestovateľ vie, že „dvakrát okopať je lepšie, ako raz poliať“. Prekyprená vrstva pôdy vytvára prirodzenú bariéru v kapilárnom pohybe pôdnej vody, ktorá by sa inak dostala až k pôdnemu povrchu a odparila sa do atmosféry. V prekyprenej štruktúrnej vrstve pôdy plnej vzduchových komôr dochádza k prerušeniu kapilárneho zdvihu vody, a tá zostáva k dispozícii pre rastliny. Navyše, zrážková voda si cez otvory v prekyprenej pôde oveľa ľahšie nájde cestu ku koreňom rastlín a z povrchu sa nebude tak rýchlo odparovať.

Problém predstavuje najmä pôdny prísušok, ktorý by mal byť pravidelne rozrušovaný. Pri tradičnom úzkoriadkovom systéme pestovania obilnín sa na jeho elimináciu odporúča využiť prútové brány. Pri oziminách môžeme v podmienkach suchej a teplej jesene začať s kultiváciou ešte pred zimou. V prípade uplatnenia širokých riadkov pri pestovaní obilnín a kapusty repkovej pravej je možné využiť počas suchej jari plečky so šípovými alebo dlátovými radličkami podobne ako pri tradičných širokoriadkových plodinách, medzi ktoré patrí repa cukrová, kukurica siata či slnečnica ročná. Po zbere hlavnej plodiny má v tomto smere veľký význam vykonanie podmietky tanierovým alebo radličkovým podmietačom.

Význam plytkej kultivácie pôdy počas vegetácie: A – pôda bez kultivácie, pôdne kapiláry sa dotýkajú povrchu pôdy a voda sa odparuje do atmosféry, B – skyprená vrstva pôdy bráni odparovaniu kapilárnej vody, ktorá zostáva k dispozícii pre koreňový systém rastlín (Zdroj: D. Ernst, SPU v Nitre)

3. Mulčujme strnisko hustosiatych obilnín

V prípade hľadania alternatív k šetreniu pôdnej vlahy prostredníctvom kyprenia pôdy by sme mali spozornieť pri mulčovaní strniska obilnín. Odparovaniu pôdnej vlahy do atmosféry v tomto prípade bráni organická hmota (pozberové zvyšky rastlín) uložená na povrchu pôdy, ktorá zároveň výrazne eliminuje vodnú a veternú eróziu. Rastlinná hmota pôdu zatieňuje, a tým znižuje jej teplotu v porovnaní s pôdou bez pokryvu až o 6 – 10 °C. Pri mulčovaní sa pôda pred sejbou následnej plodiny obrobí podrezaním strniska, pri ktorom sa pôda nadvihne, ale strnisko a podrezané časti rastlín zostanú na povrchu. Používajú sa na to špeciálne ploskorezy či kultivátory so šípovými radličkami.

4. Obrábajme pôdu v pásoch

Obrábanie pôdy v pásoch alebo „Strip-Till“ je špecifická progresívna pôdoochranná technológia využívaná najmä na erózne ohrozených pôdach. Zásadnou podmienkou je, že podiel obrobenej pôdy nepresiahne 40 % z celkovej plochy a pôda sa rozruší len v pásoch, do ktorých sa seje. Rastlinné zvyšky zostávajú na povrchu medziriadkov po celý rok a plnia významnú vodozádržnú funkciu, či už z pohľadu zabránenia rýchlemu odtekaniu dažďovej vody, alebo plnením funkcie mulču, ktorý zabráni výparu a zabezpečí ochladzovanie pôdy.

5. Pestujme medziplodiny

Úlohy pestovania medziplodín z hľadiska udržania vody v pôde spočívajú najmä v ochladzovaní pôdy. Podieľajú sa však aj na zvyšovaní jej biologickej aktivity a zlepšení jej štruktúrneho stavu, zabraňovaní veternej a vodnej erózii pôdy či eliminácii vyplavenia živín pri prívalových dažďoch. Medziplodiny sú významné aj tým, že po odumretí ich koreňového systému vznikajú v pôde makropóry, cez ktoré lepšie vsakuje voda. Pre výsev medziplodín je limitujúcim termínom koniec augusta. Dôležité je zasiať čo najskôr po zbere predplodiny, aby rastliny pôdu rýchlo zatienili a zabránilo sa tak neproduktívnemu výparu z pôdy bez pokryvu v teplom letnom období. Po sejbe sa odporúča valcovanie. Z poľnohospodárskej praxe však v poslednom období zaznievajú hlasy, že medziplodiny odčerpávajú vodu následnej hlavnej plodine. Viaceré vedecké štúdie však potvrdili, že to tak nie je. Dôležité je však ukončiť vegetáciu medziplodiny v správnom čase, aby nedošlo k drevnateniu stoniek a dozrievaniu jej generatívnych orgánov.

Ideálna rastová fáza horčice bielej pre ukončenie jej vegetácie z hľadiska podpory zadržiavania pôdnej vlahy je začiatok kvitnutia (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Pri sejbe ozimnej hlavnej plodiny sa porasty medziplodín zapracovávajú do pôdy vo forme zeleného hnojenia na jeseň, ešte pred sejbou hlavnej plodiny. V prípade sejby jarnej hlavnej plodiny môžu byť využité tzv. vymŕzajúce medziplodiny. Pre ukončenie ich vegetácie a lepšie vymrznutie je vhodné využiť valcovanie. Vymrznutý porast je možné na pozemku v jarnom období ponechať a siať priamo do neho. Odumreté rastlinné zvyšky medziplodín budú počas zrážkovo chudobnej jari chrániť pôdu pred vysychaním a vodnou a veternou eróziou, pričom neskôr pri rozklade budú hlavnej plodine postupne dodávať živiny.

Slovo na záver

Vďaka zvýšenému objemu vody v pôde môžu rastliny v procese fotosyntézy produkovať viac kyslíka, čo v konečnom dôsledku prispieva k zníženiu následkov globálneho otepľovania a ochladzovaniu krajiny, v ktorej žijeme. Navyše, v súčasnosti sa v dôsledku pandémie a spoločenských nepokojov často skloňuje potravinová bezpečnosť. Bez vody v pôde však bude jej zabezpečenie problematické. Ruku k dielu môže priložiť každý pestovateľ, a to realizáciou vyššie spomenutých, pomerne jednoduchých opatrení.

Pridať komentár