Vegetácia je v plnom prúde a my sa pomaly pripravujeme na zasiatie plôch, ktoré sme si v rámci uplatňovania zákona o greeningu (Nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.) ponechali ako povinných 5 % oblastí ekologického záujmu (OEZ). A možno vás poteší správa, že tieto plochy budeme osievať nielen počas tohto prechodného obdobia (roky 2021 – 2022), ale budú súčasťou aj novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2023 – 2027. Dnes ešte úplne presne nevieme, ako budú nové pravidlá greeningu vyzerať, a čo všetko budeme musieť na našich poliach uplatňovať. Isté však je, že bude finančne podporovaný, ako je to aj teraz.

V roku 2020 bola táto dotácia na Slovensku určená vo výške 64 eur na hektár, rok predtým 73 eur na hektár (poznámka: sumu platby pre rok 2021 sa dozvieme koncom tohto roka po publikácii Vestníka MPRV SR).

Ak chcete z článku rovno preskočiť na infografiku, kliknite sem.

Benefity greeningu – zazeleňovania

V rámci vymenúvania benefitov greeningu by sme nemali zostať len pri finančnej podpore, pretože vo svojej podstate získavame omnoho viac. Hlavným účelom je podporiť také pestovateľské postupy, ktoré prispejú k ochrane pôdy, vody, životného prostredia, ale tiež zlepšia podmienky pre hospodárske plodiny. Tým nepriamo podporujú ekonomiku ich pestovania. Či už myslíme na viacročné porasty, ktorých účelom je predovšetkým sekvestrácia uhlíka, alebo na zelené porasty medzi dvoma hlavnými plodinami. Protierózne opatrenia, zlepšenie kvality a štruktúry pôdy, jej obohatenie o dusík alebo prevencia pred chorobami a škodcami sú jednými z hlavných prínosov greeningu.

Oblasti ekologického záujmu

Pre ľahšiu orientáciu v greeningových pravidlách sme pre vás vytvorili tento E-book. Nájdete v ňom množstvo užitočných informácií, vďaka ktorým si pravidlá a postupy osvojíte pre vás prijateľnejšou cestou.

V nasledujúcich riadkoch sa však sústredíme len na oblasti ekologického záujmu (OEZ), pretože práve tieto plochy budú počas najbližších dní stredobodom našej pozornosti. Ale ešte skôr, ako si povieme, čím ich môžeme osiať, pripomeňme si, aké formy OEZ zákon ponúka.

Prvou formou OEZ je pôda ležiaca úhorom. Je to najmenej náročný a bezúdržbový spôsob, ako naplniť podmienky greeningu a v rámci nich spomínaných 5 % OEZ. Pre tých pestovateľov, ktorí chcú nejakým spôsobom tvoriť a formovať našu krajinu, vrelo odporúčame vybudovať na svojich pozemkoch terasy. Zelenú dostala aj výsadba krajinných prvkov, ako sú:

  • Živé ploty
  • Samostatne stojaci strom
  • Stromy v rade
  • Skupina stromov
  • Medza
  • Nárazníkové zóny
  • Plochy s rýchlorastúcimi drevinami

Ďalšou skupinou OEZ sú plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou (tab. 1) a plochy s plodinami, ktoré viažu dusík (tab. 2).

 Strukovina či medziplodina?

Mnoho poľnohospodárskych podnikov so živočíšnou výrobou využíva greening na výrobu krmovín, hlavne lucerny a ďateliny, prípadne rôznych zmesí s hrachom na kŕmne účely. Ak už musíte zo svojho pôdneho fondu vyčleniť min. 5 % na zazeleňovanie a máte iba rastlinnú výrobu, využite plochu efektívne. Najlepšie na tých výmerách, kde potrebujete riešiť zhutnenie, zaburinenie či iný problém s pôdou. Myslite však na to, že na tejto ploche nesmiete použiť chemickú ochranu ani hnojivo. V osevnom postupe nám dnes chýbajú hlavne ozimné medziplodiny, ktoré majú na pôdu výrazné fytosanitárne a protierózne účinky. Greeningové zmesi sú zložené z druhov plodín, ktoré vám pomôžu so špecifickými problémami, a môžete si ich dať namiešať aj podľa vašej individuálnej potreby.

Ozimná zmes Landsberská

Ak ste sa ešte nerozhodli, ktorou zmesou osiať vaše OEZ plochy, dávame do pozornosti našu osvedčenú a v radoch pestovateľov obľúbenú LANDSBERSKÚ zmes. Jej zloženie je špeciálne navrhnuté tak, aby obohacovala pôdu o dusík a organickú hmotu. Okrem toho zlepšuje štruktúru pôdy a má aj ozdravujúci efekt. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o výsledkoch dosiahnutých pestovaním tejto zmesi, obráťte sa nás, radi vám pomôžeme.

Zloženie: ďatelina purpurová 30 %, vika panónska 40 %, mätonoh mnohokvetý 30 %
Termín sejby: do 15. 9.
Výsevok: 25 – 35 kg/ha

U plôch s ozimnými medziplodinami je dôležité vedieť, že plocha musí byť pod pokrývkou týchto plodín od 15. novembra do 15. februára nasledujúceho roka, pričom určité plodiny musia tvoriť aspoň polovicu porastu, ak sa výmera oseje zmesou plodín.

Medonosné rastliny

Zazeleňovanie môže byť pestrejšie o kvitnúce plodiny a prispieť tak aj k biodiverzite vidieckych oblastí. Synergický efekt dosiahnete, ak použijete medonosnú medziplodinu, ktorá poteší aj opeľovače. Na Slovensku sa využíva najmä facélia vratičolistá, ktorej hustý porast zabezpečí plochu proti erózii, alebo poskytne biomasu na zelené hnojenie. Čoraz atraktívnejšia je pohánka siata, ktorej med získava na popularite. Vyskúšajte aj vičinec vikolistý vhodný do suchších oblastí, chudobnejšiu pôdu prekyprí a obohatí ju o živiny.

Majú teda svoj zmysel a mali by sa preto stať samozrejmou súčasťou agronomických plánov.

Zelenú dostali aj krmoviny na ornej pôde

Pre Slovensko je dobré, že sa medzi plodiny pre greening dostali aj krmoviny na ornej pôde, čo využívajú hlavne podniky so živočíšnou výrobou. Taktiež môžu greeningové plochy osiať medziplodinami, ktoré vytvárajú zelenú pokrývku zmesou druhov plodín, či tráv a bôbovitých rastlín pod hlavnú plodinu (podľa prílohy č. 7 uvedeného nariadenia). Letné medziplodiny musia byť vysiate najneskôr do 30. júla príslušného roka a ozimné do 30. septembra. Porasty medziplodín však musia zotrvať na tejto ploche najmenej po dobu 8 týždňov, aj keď určujúce obdobie je od 15. mája do 15. septembra. Na Slovensku sa v súčasnosti na zazeleňovaní podieľajú najviac (asi 55 %) plodiny fixujúce dusík. K najčastejšie pestovaným plodinám patrí sója, hrach a ďatelina, nasleduje pôda ležiaca úhorom (cca 37 %), krycie rastliny viažuce uhlík a najmenším percentom krajinotvorné prvky.

Zelená budúcnosť Európy

Greening sa od roku 2023 stane súčasťou „zelenej architektúry“ budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tzv. „kondicionalít“ – čiže povinných podmienok ekologického záujmu pre získanie priamej platby. Nebudú teda predmetom osobitnej formy podpory ako doteraz, ale súčasťou základnej platby na plochu („BISS“) ako povinná požiadavka. Zároveň budú doplnené o dobrovoľné ekoschémy v I. aj II. pilieri SPP (viď obrázok: naľavo od šípky je súčasný stav, napravo budúci).

Zazeleňovanie tým pádom bude súčasťou oddelenej platby na plochu – tzv. „BISS“ ( z anglického Basic Income Support for Sustainability), t. j. „základná podpora príjmu pre trvalú udržateľnosť“. Výška tejto platby od roku 2023 je zatiaľ neznáma, závisí od viacerých okolností. Pravdepodobne by mala predstavovať asi 60 % rozpočtu I. piliera. Okrem tejto povinnej súčasti podmienok pre oprávnenie na priamu platbu na hektár budú poľnohospodári môcť dobrovoľne požiadať aj o platbu v rámci ekoschém.

Tab. 1: Prehľad medziplodín

Ďatelina purpurová Lupina úzkolistá
Bôb obyčajný Mätonoh mnohokvetý
Cirok zrnový Mätonoh trváci
Facélia vratičolistá Pohánka jedlá
Horčica biela Požlt farbiarsky
Hrach siaty Proso siate
Konopa siata Reďkev siata
Koriander siaty Repica olejnatá
Ľaničník siaty Repka olejná
Lupina žltá Reznačka laločnatá
Lupina biela

Tab. 2: Prehľad plodín na sejbu dusík viažucich plodín

Fazuľa a jej klony Ďatelina plazivá Lupina žltá
Fazuľa obyčajná Ďatelina purpurová Hrach siaty
Fazuľa ostrolistá Vika a jej klony Lucerna siata
Fazuľa šarlátová Vika huňatá Bôb obyčajný
Fazuľa mesiacovitá Vika panónska Šošovica jedlá
Ďatelina a jej klony Vika siata Sója fazuľová
Ďatelina hybridná Lupina a jej klony
Ďatelina lúčna Lupina biela

Pridať komentár