Osevný postup zmierni tlak škodcov

Ak pestujeme rovnakú plodinu opakovane po sebe niekoľko rokov na tom istom pozemku, môžeme pozorovať, že úrody nám klesajú a, naopak, stúpa tlak chorôb a škodcov. Striedanie plodín v osevnom postupe je jednou z najstarších a zároveň najúčinnejších stratégií na reguláciu škodcov a chorôb prenášaných v pôde.  

Základom je osevný postup

Korene jedného druhu plodiny totiž zasahujú vždy do rovnakej vrstvy pôdy. Pritom odčerpávajú určitý podiel rôznych živín, čím vyčerpávajú pôdu. A zároveň ďalšie ročníky ohrozujú choroby, nematódy (hlístovce) a iní pôdni škodcovia, ktorí prežijú a ďalej sa množia na novej hostiteľskej rastline. Aj keď si kontrola škodcov a chorôb vyžaduje komplexný prístup kombináciou viacerých opatrení, základom zdravej úrody a pôdy je dobrý osevný postup. Správne naplánované poradie pestovania špecifických plodín na rovnakom pozemku môže udržať dlhodobé zdravie pôdy, jej štruktúru a úrodnosť, ale hlavne znížiť tlak škodcov. 

 Ak chcete oslabiť škodcov v nasledujúcom roku, preventívne skúste ozdraviť plochu už v tomto roku. Napríklad zaradením niektorých špecifických plodín, ktoré eliminujú škodcov. Ale najefektívnejšia prevencia je vopred premyslený osevný postup. 

Ako na osevný postup bez škodcov 

1.krok: Zvážte riziko

Je dobré poznať nielen pôdno-klimatické podmienky daného pozemku, ale aj jeho biologický stav, najmä úroveň zamorenia pôdnymi škodcami. Ak je vyššie, na druhú misku pomyselných váh položte potrebu podniku, teda množstvo a kvalitu produktu, ktorý chcete dopestovať. Výsledkom by malo byť rovnomerné rozloženie rizika.

2.krok: Dodržte odstup.

Viete, aký je dostatočný časový odstup medzi pestovaním rovnakých plodín na rovnakom pozemku?  

• Napríklad mrkvovité plodiny (mrkva, petržlen) možno opakovane zasiať na tú istú plochu až po ôsmich rokoch, pretože inak im hrozia plesňové choroby.  
• Cibuľovité (cibuľa, cesnak) môžete opätovne zasadiť po šiestich rokoch, aby sa vyhli hnilobe, fuzáriám či kvetárke cibuľovej. 
• Šesť rokov treba počkať aj s výsadbou bôbovitých (hrach, bôb obecný).  
• Päť rokov by mal byť rozostup medzi pestovateľskými výmerami ľuľkovitých (zemiaky, paradajky) aj láskavcovitých (cukrová repa, červená repa), ak sa nechcete zbytočne trápiť s háďatkami či spórami plesní.  
• Kapustovité, medzi ktoré patrí okrem kapusty aj repka olejná, by sa na rovnakom pozemku nemali zasiať skôr ako za štyri roky.  
• Aj kukurica by si mala počkať najmenej tri roky, kým sa dostane na rovnaké stanovište.  
• V rámci obilnín, ako pšenica ozimná, pšenica jarná a jačmeň, postačia na vystriedanie dva roky.

3. krok: Kontrolujte buriny

Tie sú totiž často prenášačmi škodcov a chorôb, najmä ak sú druhovo príbuzné hlavnej plodine. Buriny účinne potláča striedanie jednoklíčnolistových rastlín (obilniny) s dvojklíčnolistovými  (okopaniny, krmoviny) spolu s diverzitou používaných druhov aj odrôd. 

4. krok: Vyberajte vhodné predplodiny

Po sebe by nemali nasledovať plodiny, ktoré majú spoločné choroby a škodcov. Najlepšie je redukovať škodlivý hmyz v poraste vhodnou predplodinou a reguláciou zaburinenosti. Váš výber predplodiny určuje úspech hlavnej plodiny.  

Podľa predplodinovej hodnoty môžeme poľnohospodárske plodiny rozdeliť na: 

• Veľmi dobré – podmienky zlepšujú plodiny z čeľade bôbovité – ďatelinoviny a strukoviny, hnojené olejniny, kapustovité a cibuľové zeleniny, ľan siaty olejný a tabak virgínsky. Odporúčame najmä strukoviny, napríklad hrach, bôb, sója, peluška.  
• Stredne dobré sú predplodiny hnojené maštaľným hnojom, ako repa cukrová aj kŕmna, kukurica siata, jednoročné krmoviny a zemiaky. 
• Slabými až nevyhovujúcimi predplodinami sú hustosiate obilniny (pšenica letná, jačmeň siaty, raž siata, ovos siaty). 
• Zlé predplodiny sú koreňová zelenina, ale aj hustosiata slnečnica ročná.  krok: Zaraďte medziplodiny a zelené hnojenie. Súčasťou dobrého osevného postupu, ktorý by mal zabezpečiť celoročné pokrytie pôdy, sú aj medziplodiny. Tie dokážu zvýšiť ekonomickú efektivitu celého osevného postupu. Vhodné medziplodiny môžu plniť rôzne funkcie, či už ako ozimné, letné strniskové, podsevové, alebo mulčovacie. Atraktívnou protieróznou a navyše medonosnou medziplodinou je facélia vratičolistá. Obľúbená je aj horčica alebo reďkev olejná, ktorá svojím veľkým koreňovým systémom a vysokým výnosom zelenej hmoty obohacuje pôdu. 

 5. krok: Nezabudnite na hlboko koreniace plodiny,

ktoré vyťahujú živiny z hlbších vrstiev pôdy, a tým prospievajú jej kondícii. Najlepšie na to sú strukoviny, ktoré fixujú vzdušný dusík a obohacujú ním pôdu. Ak môžete, skúste zasiať aj ďatelinotrávne miešanky či iné trvalejšie porasty. 

6. krok: Nevytvárajte tzv. zelený most

Po zbere sa vďaka zberovým stratám často vytvoria podmienky pre prenos škodlivých činiteľov. Preto neželanú vegetáciu treba vždy zlikvidovať, ideálne mechanicky. Najlepšie je včas po zbere realizovať podmietku a opakovať ju aj niekoľkokrát za sebou. Hlavne, ak sa vám v poraste vyskytnú rezistentné buriny. 

7. krok: Použite biologické prostriedky ochrany

Ak už musíte bojovať so zvýšeným tlakom škodcov, vyberte si radšej také ochranné prostriedky, ktorými nepoškodíte životné prostredie. Pokiaľ však využijete čo najviac preventívnych krokov, ďalšie náklady na nákup chémie nebudú také vysoké. 

Choroby, s ktorými treba počítať

V prípade, že budete stále dokola pestovať tie isté plodiny a nebudete dodržiavať odporúčaný odstup, počítajte s týmito chorobami: 

Ak neviete, čo a kedy zaradiť do osevného postupu, nemal by vašej pozornosti uniknúť článok s názornou infografikou Neuveríte, čo dokáže správny osevný postup.