Ekologické poľnohospodárstvo vykazuje za posledné roky rastúci trend, kedy dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Čoraz viac fariem už v tomto systéme hospodári alebo o tom uvažuje. S bioprodukciou a jej podporou do budúcnosti počíta aj Európska únia.

Obilniny sú základným kameňom ako konvenčnej, tak aj ekologickej rastlinnej výroby. V prípade ich pestovania bez použitia priemyselných hnojív a prípravkov na ochranu rastlín však musia pestovatelia oveľa viac dbať na detaily.

Ktoré obilniny pestovať

V ekologickom systéme je možné úspešne pestovať ozimnú a jarnú pšenicu. Pšenica je však najnáročnejšou obilninou, čo sa v ekológii odzrkadľuje v problematickom dosahovaní produkcie potravinárskej kvality.

Osvedčenou obilninou pre ekológiu je raž siata. Vďaka jej tolerancii k predplodine ju možno v úzkych osevných postupoch pestovať aj po obilnine. Je ideálnou plodinou pre prechodné obdobie vzhľadom na dobrú konkurencieschopnosť voči burinám. Dobre tiež znáša menej kvalitné pôdy a nepriaznivé klimatické podmienky.

Ekologických pestovateľov nesklame ani ovos siaty, ktorý nie je náročný na živiny a dobre potláča buriny. Keďže ho nenapadá žiadna z chorôb báz stebiel, môže pôsobiť aj ako vhodný prerušovač obilných sledov.

Veľmi dobrou voľbou je tiež tritikale, jarné aj ozimné, ktoré má v sebe zakódovanú nižšiu náročnosť na živiny pri relatívne vysokom úrodovom potenciáli a vysokej kŕmnej hodnote produkcie.

Za menej vhodné obilniny do ekologického pestovateľského systému sa vo všeobecnosti považujú jačmene. Hlavným dôvodom je slabá koreňová sústava, ktorá na tvorbu úrody vyžaduje rýchlo prijateľné živiny. Rastliny jačmeňa tiež trpia širokým spektrom chorôb.

Správna voľba odrody

V ekologickom systéme zohráva rozhodujúcu úlohu výber vhodnej odrody. V tomto smere ho komplikuje fakt, že gro v súčasnosti ponúkaných odrôd je šľachtených do podmienok konvenčného poľnohospodárstva.

Zdroj: Midwest Center for Investigative Reporting

Takéto odrody vyžadujú na dosiahnutie uspokojivých úrod a kvality väčšie množstvá rýchlo dostupných živín, najmä dusíka, čo je v ekológii ťažko realizovateľné. Pri voľbe odrody by pestovatelia mali svoju pozornosť zamerať na komplex znakov zodpovedných za vysokú konkurencieschopnosť voči burinám. To znamená, že rastliny by mali vykazovať rýchlejší počiatočný rast a dostatočnú odnožovaciu schopnosť. Za vhodné sa označujú stredne vysoké odrody.

Dôležitá je tiež geneticky podmienená odolnosť voči prevažujúcim chorobám (múčnatka, septorióza, hrdza, fuzarióza). Vhodné sú tzv. low-input odrody s veľkým koreňovým systémom s dlhšou vegetačnou dobou. Ideálne je, ak bola odroda skúšaná v ekologickom poľnohospodárstve, čo je však stále ojedinelé. Vo všeobecnosti je potrebné posúdiť možnosti pestovateľského stanoviska s pestovateľským zámerom (potravinárske/kŕmne účely).

Niektorí farmári odporúčajú pestovanie starých a krajových odrôd, ktoré majú často vysokú nutričnú kvalitu, lepší príjem živín a konkurencieschopnosť voči burinám. Sú ale spravidla menej výnosné a majú niektoré nepriaznivé vlastnosti, ako napr. vyššia tendencia k poliehaniu.

Odrody ozimnej pšenice do EP

Dobré výsledky dosahujú pestovatelia s odrodou IS Laudis, ktorá je osinatá a vyznačuje sa vysokou potravinárskou akosťou. Spája v sebe vysoký výnosový potenciál s vysokou stabilitou výnosov a špičkovou potravinárskou akosťou. Má vysokú zimovzdornosť. V porovnaní s rodičovskou odrodou Capo je o 10 cm nižšia, má veľmi dobrú odnožovaciu schopnosť a strednú odolnosť voči poliehaniu. Má veľmi dobrý zdravotný stav a nadpriemerné výnosy v intenzívnych aj extenzívnych podmienkach.

Odrody jarnej pšenice do EP

Odroda IS Jarissa a nová IS Jariella patria k top osinatým odrodám jarnej pšenice. Môžu sa pestovať takmer po celom Slovensku. Vyhovuje im, aby sa dostali do zeme čo najskôr, agrotechnický termín je od 15.2. do 15.4. Obe odrody stavia do popredia aj vysoká odolnosť proti poliehaniu a dobrá odolnosť proti múčnatke, septoriózam a hrdzi pšenicovej. Odroda IS Jarissa je už viac rokov najpestovanejšia odroda jarnej pšenice v ekologickom poľnohospodárstve na Slovensku, a dokazuje to aj výbornou potravinárskou akosťou a stabilitou, ktorú oceňujú najmä zahraniční odberatelia bioprodukcie.

Ostatné obilniny do EP

Pre tých, ktorí majú vo svojom osevnom postupe vyhradené miesto pre ozimné tritikale, odporúčame vyskúšať kŕmnu, dobre odnožujúcu odrodu Cosinus, ktorá ponúka úrodu zelenej hmoty až 40 – 50 t/ha a je vhodná aj na výrobu bioetanolu.

Tritikale jarné.

Alternatívou pre bio pestovateľov môže byť aj presievkový – jarný typ tritikale, IS Trivago. Pre tých, ktorí ako krmovinu uprednostňujú skôr ovos, sú dobrou voľbou odrody Vít alebo IS Aventis, ktoré ponúkajú slušné výnosy, kde v štátnych odrodových skúškach dosiahli úrody viac ako 7,5 t/ha.

Agrotechnický princíp

Kľúč k uspokojivým výsledkom pestovateľského snaženia je v ekologickom poľnohospodárstve zložený z vyváženého osevného postupu a vhodne zvolenej agrotechniky. Je potrebné vychádzať z princípu, že neživíme rastliny, ale pôdu. Obilniny by v oseve nemali zaberať viac ako 50 % výmery. Z dôvodu výskytu hubových chorôb by sa napr. pšenica nemala pestovať po sebe minimálne 2, ideálne až 5 rokov. Hlavným limitujúcim faktorom sú pritom choroby báz stebiel. Ak je to nevyhnutné, je potrebné striedať ozimnú a jarnú obilninu, a medziobdobie vyplniť vhodne zvolenou medziplodinou.

 

Už jednoročné prerušenie obilného sledu zaradením zlepšujúcich plodín uspokojivo znižuje výskyt týchto patogénov. Ako jednoročné prerušovače sú vhodné strukoviny, kukurica, zemiaky, repa, repka a z obilnín už spomínaný ovos. V rámci boja proti burinám je vhodné obohatiť osevný postup na ornej pôde o trvalé kultúry tráv alebo ďatelinovín. Pri medziplodinách sa dosahujú dobré výsledky s pohánkou, ktorá má krátku vegetačnú dobu, silno potláča buriny a uvoľňuje v pôde fixovaný fosfor. Pozor však na nežiaduce vysemenenie a následné zaburiňovanie. Do obilných sledov sú tiež vhodné zmesi na báze strukovín, ktoré pôdu obohacujú o dusík veľmi potrebný pre nasledujúcu obilninu. V ekologickom poľnohospodárstve by malo byť cieľom vytvorenie stabilného ekosystému, v ktorom aj burinné spoločenstvá zohrávajú svoju rolu.

Príprava pôdy a technika v EP

V ekologickom pestovaní je príprava pôdy založená na konvenčnej agrotechnike, podľa možností a schopností každej farmy. Základom je hlavne pluh, ktorý plní fytosanitárnu úlohu, obmedzenie chorôb, škodcov a niektorých druhov burín. Všeobecnou zásadou v ekologickom poľnohospodárstve je skutočnosť, že sa plytšie orie a hlbšie kyprí.

Druhým najdôležitejším strojom v rámci ekologického podniku je kvalitná sejačka, ktorá osivo ukladá do rovnomernej hĺbky 2 – 4 cm. Práve rovnomerne založený a dobre vzchádzajúci porast má šancu konkurovať burinám.

Na základe viacerých výskumov je možné do ekológie odporúčať širšie medziriadkové vzdialenosti. Porasty zasiate na 0,250 m vykazujú oproti porastom siatym na vzdialenosť 0,125 m lepší zdravotný stav, a to pri zachovaní úrod, prípadne ich navýšenia. Šírke riadkov je potrebné prispôsobiť aj odrodu, ktorá z danej architektúry porastu vyťaží čo najviac.

Likvidácia burín

Na priamy mechanický boj s burinami sú v širokej miere využívané prútové brány. Tie okrem regulácie burín prevzdušňujú vrchnú vrstvu pôdy, čím zrýchľujú mineralizačné procesy živín v pôde, čo v konečnom dôsledku podporuje odnožovanie.

Kontrola porastov.

Výživa rastlín

Výživa porastov obilnín v ekologickom poľnohospodárstve je založená na vyváženom kolobehu živín v pôde a rastline. Úroveň organického hnojenia maštaľným hnojom alebo močovkou je potrebné prispôsobiť výživovému stavu pôdy a požadovanej kvalite produkcie. Organické hnojivá predstavujú základný zdroj živín. Dobre zvládnutý manažment a kvalita organického hnojenia zohráva vo výžive porastov rozhodujúcu úlohu. Na prihnojenie obilnín počas vegetácie je možné použiť skoro na jar kvalitne rozptýlený, vyzretý maštaľný hnoj v dávke 10 – 15 t/ha alebo močovku či hnojovicu v dávke 10 m³/ha pre udržanie založených odnoží, neskôr pre tvorbu klasu a zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne.

Mikrobiálne prípravky v EP

Progresívnou metódou zlepšovania výživového stavu porastu v ekologickom systéme pestovania je využívanie mikrobiálnych prípravkov, ktoré v ostatných rokoch vykazuje rastúcu tendenciu.

Mikrobiálne prípravky je možné využiť pri morení osív. Toto „očkovanie“ osiva zabezpečí rozvoj užitočného mikrobiómu v koreňovej zóne rastlín. Prípravky zložené z viacerých druhov baktérií a húb dokážu rastlinu chrániť pred patogénmi, ale aj zabezpečovať lepší príjem živín počas celej vegetačnej doby. Osivo a.s. má vo svojom portfóliu prípravok  Baktomix UN, s ktorým dosahujú pestovatelia dobré výsledky.

Prípravok obsahuje  zmes aktívnych kultúr pôdnych baktérií Azotobacter chroococcum, Cellulomonas uda a Bacillus megaterium. Okrem ošetrenia osiva alebo aplikácie na pôdu je možné na trhu nájsť široké množstvo mikrobiálnych prípravkov obsahujúcich nitrogénne baktérie a parazitické huby vhodné aj na listovú aplikáciu. Tieto prípravky preukázateľne zlepšujú príjem dusíka rastlinami, potláčajú patogény, a tak pozitívne vplývajú na vitalitu porastov. Pre systémy ekologického poľnohospodárstva sú preto mikrobiálne prípravky jasnou voľbou, ktorá pestovateľom ponúka nové možnosti v manažmente výživy a ochrany rastlín.

Dôležitá je kvalita, nie kvantita

 

  • Obilniny v ekologickom poľnohospodárstve dosahujú dlhodobo vyrovnané výnosy, v priemere okolo 3 – 4 ton z hektára. Stále platí, že v priemere sú výnosy v ekológii trvalo o 40 až 50 % nižšie ako pri konvenčnom hospodárení.
  • Najvýraznejší pokles výnosu oproti konvencii je obvykle pozorovaný u ovsa (pokles do 20 %) a ďalej u tritikale. Naopak, najmenej efektívne je pestovanie kukurice na zrno.
  • Prioritou ekologickej produkcie je kvalita a stabilita výnosov, nie kvantita produkcie.
  • Farmári preto potrebujú spoľahlivé odrody, ktoré sú schopné prekonať výkyvy počasia a tlak chorôb bez významných rozdielov v úrodách zrna a slamy.

 

Pridať komentár